BRATISLAVA – Majú neustálu potrebu sa porovnávať a snažia sa vyrovnať súčasným ideálom krásy. Začínajú obmedzovať príjem potravy, ktorý neskôr naberá až kritické hodnoty. Mentálna anorexia netrápi len dospelú generáciu, ale aj deti. Obeťami porúch príjmu sa stávajú ako dievčatá, tak aj chlapci. Dokážu však rodičia odhaliť počiatočnú fázu anorexie a dá sa vôbec vyliečiť? Glob.sk sa aj o týchto témach rozprával s doktorkou MARTINOU PAULINYOVOU z Kliniky detskej psychiatrie.
Kto sa stáva najčastejšími obeťami anaroxie?
– Najčastejšie sú to deti a mladí ľudia, predovšetkým dievčatá vo veku od 12 do 19 rokov. Zriedkavo sa stane, že ochorejú aj deti vo veku 9 až 10rokov. Niekedy mentálnou anorexiou trpia aj dospelé ženy. Medzinárodné štatistiky udávajú výskyt mentálnej anorexie 1 – 3 % a výskyt mentálnej bulímie 3 – 8 %.
Je anorexia len problémom dievčat, alebo prepadávajú tejto poruche aj chlapci?
– Poruchy príjmu potravy sa týkajú aj chlapcov. Podľa štatistík je pomer 1:10. Čiže na 10 dievčat pripadá 1 chlapec.
Čo je najčastejším spúšťačom anorexie?
– Spúšťač môže byť rôzny, či už nevinná poznámka, nadmerný stres alebo náročné obdobie, ktorým si dieťa prechádza. Môžu to byť aj rodinné pomery, strata niekoho blízkeho, rozpad vzťahu rodičov, ale aj šikana v škole alebo zdravotné ťažkosti. Nezriedka sa stáva, že zdravotný problém vyústi do toho, že sa rozbehne mentálna anorexia. Často sa nám stáva, že dieťa, ktoré malo obezitu, sa v snahe schudnúť dostalo až do mentálnej anorexie.
Ovplyvňuje chlapcov to isté čo aj dievčatá?
– Ako je u dievčat cieľom štíhle telo , ovplyvnené aktuálne moderným a teda extrémne štíhlym ideálom krásy, tak u chlapcov je cieľom svalnaté telo a fyzická kondícia. Ale to je len začiatok. Spočiatku zdravý životný štýl, zdravá strava a fyzická aktivita sa postupne zintenzívňujú, až sa stanú sebadeštrukčnými. Inými slovami, keď ochorenie u chlapca aj u dievčaťa prepukne naplno, stratí sa cieľ byť štíhly alebo krásny. Z jedla sa stane hrozba a z cvičenia nutnosť. V tomto bode choroby ovplyvňuje chlapcov to isté, čo aj dievčatá. Určujúcim faktorom je úzkosť a strach.
S akými postojmi rodičov chorých detí sa stretávate?
– Rodičia v začiatkoch ochorenia nie vždy rozumejú tomu, čo sa s ich dieťaťom deje. Prichádzajú vystrašení a bezmocní. Dieťa sa im mení pred očami. Odmieta jesť, izoluje sa nielen od svojich rovesníkov, ale často sa stráni aj rodičov a súrodencov. Mentálna anorexia je o negatívnom vzťahu k sebe a o strachu postaviť sa životu. Veľakrát to rodičia cítia a vnímajú, snažia sa dieťaťu porozumieť, priblížiť sa k nemu. Empatia a citlivý prístup sú dôležité, ale niekedy spôsobí ustupovanie v otázkach stravovania. To je chyba. Znižovanie kalorického príjmu a zužovanie jedálnička je nutné čo najskôr zastaviť. Niekedy sa stáva, že rodičia sú netrpezliví, symptómom ochorenia nerozumejú a preto sú trestajúci a kritickí. Postoje rodičov sa líšia. Mojou úlohou ako odborníka je vysvetliť im podstatu tohto ochorenia a viesť ich k tomu, aby boli pevní, ale zároveň chápaví a láskaví. Len láskavým prístupom pomôžu rodičia prekonať obrovský strach svojich chorých detí.
Stáva sa, že k anorexii doženú deti či teenagerov aj rodičia? Ak áno, ako je to možné?
– Vo veľmi výnimočných prípadoch môže matka, ktorá chudne a veľmi sa stará o to, aby spĺňala kritériá krásy, nechtiac inšpirovať aj svoje dieťa. No nenazvala by som to príčinou ochorenia. Príčina je komplexná a zložitá. Hovoríme skôr o rizikových faktoroch. Tými sú: ženské pohlavie, genetické faktory, vek, osobnostné predpoklady a tiež okolnosti alebo situácia dieťaťa. Rodičia v úplnej väčšine prípadov robia to, čo najlepšie vedia. Nepovedala by som, že rodičia doženú dieťa k anorexii. Stane sa to skôr súhrou viacerých faktorov.
Aké príznaky a výkyvy v správaní sa dieťaťa sprevádzajú počiatočnú fázu anorexie?
– Nevidíme dieťa doma jesť. Bežné sú rôzne výhovorky okolo stravovania, vyberavosť v jedle je výrazná. Dieťa preferuje “zdravé potraviny”, čiže najmä zeleninu, ovocie, celozrnné pečivo, pravidelne vynechávajú sladké, vyprážané jedlá, tuky, niekedy mäso. Ale nezostane len pri tom. Začne zmenšovať porcie, vynechávať jednotlivé jedlá počas dňa. Niekedy sa dieťa oblieka do veľmi obtiahnutých vecí, aby vyzeralo štíhlo. V iných prípadoch zasa nosí príliš voľné veci, aby zakrylo vychudnutosť. Následne ruka v ruke s tým ide pokles nálady. Dieťa začne byť smutné, vážne, prestane sa stýkať s rovesníkmi, začne sa viac učiť, viac je zahĺbené do seba. U niektorých detí je to práve naopak. Sú podráždené a nálada im veľmi kolíše. Napokon sa dieťa izoluje od vlastnej rodiny.
S akými pocitmi sa obete anorexie ,,bijú” počas liečby?
– Dominujúcim pocitom je nespokojnosť so sebou a silná nenávisť k sebe. Sú k sebe veľmi kritické, nikdy nie je dosť, čo vykonajú, či už v akademickom výkone alebo aj v liečbe choroby. Ich hlavným pocitom je sebaznehodnocovanie a strach.
S akým najkritickejším prípadom ste sa počas svojej praxe stretli?
– Bolo ich viacero. Jedným z nich bol prípad, keď sa samotná mentálna anorexia kombinovala s viacerými somatickými ochoreniami. Jedno ochorenie limitovalo liečbu druhého. Rodina nevedela byť vzhľadom na okolnosti k dispozícii. Mala som aj prípad, kedy k nám prišlo už zaliečené dieťa z inej nemocnice a malo implantovaný prístup priamo do žalúdka, čiže potravu vôbec neprijímalo cez ústa. Bolo náročné viesť dieťa tak, aby sa parenterálna výživa dala ukončiť a začalo jesť prirodzene. Našťastie sa to podarilo. V tomto prípade nám pomohla spolupráca s rodičmi.
