Domáce Rozhovory Spoločnosť Top

ROZHOVOR s cestovateľom: Odrezali nebožtíkovi hlavu, bozkávali ju a tancovali. Spomienkové rituály naháňajú hrôzu

Zdroj: BUBO travel

BRATISLAVA – Hovorí sa iný kraj, iný mrav. Sviatok všetkých svätých má vo svete množstvo podôb. Niektoré kultúry sa zo smrti radujú, iné sa s nebožtíkmi radia aj po smrti. Redakcia Glob.sk sa rozprávala s riaditeľom cestovnej kancelárie BUBO travel ĽUBOŠOM FELLNEROM nielen o netradičných spomienkových obradoch, ale aj o jeho jedinečných zážitkoch. Z niektorých vám prebehne mráz po chrbte.

 

 

Počas Sviatku všetkých svätých spomíname na zosnulých. Ako si mŕtvych pripomínajú iné kultúry?

– V Mexiku ide o najlepší sviatok – Deň mŕtvych. Ľudia majú masky, tancujú, pijú, jedia a dávajú jesť aj duchom mŕtvych. Tešia sa, lebo vedia, že mŕtvy by bol rád, že sú šťastní.

Slováci v tomto období vo veľkom navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a nosia na hroby kvety. Je táto tradícia zaužívaná aj vo svete?

– Na ostrove Nová Británia chodia po hroboch ľudia Duk Duk, ktorí predtým žili 3 mesiace v džungli iba na korienkoch a v absolútnej izolácii. Na ,,všetkých svätých” sa prelínajú dva svety – ten tradičný, predkresťanský, s tým našim. Podobné je to aj v Ghane, kde sa s duchmi mŕtvych živo rozprávajú. Ale asi najviac na svete je táto tradícia živá na Madagaskare. Tu sa duchov pýtajú, či sa môžu oženiť, či kúpiť daný byt a či urobiť ten a ten biznis …

Deň mŕtvych v Mexiku sa so Sviatkom všetkých svätých diametrálne líši. Zdroj: BUBO travel

V niektorých prípadoch si na mŕtvych spomenieme len počas sviatku. Môžeme povedať, že takéto správanie je celosvetovým fenoménom?

– V tzv. ,,primitívnych” spoločenstvách je mŕtvy s ľuďmi celoročne a je tam stále prítomný, stále sa s ním rozprávajú, spomínajú si na jeho rady. Mne sa to páči. U nás je už starý človek neovládajúci všetky apky nepotrebný. No v pôvodných kultúrach si vážia prastarú múdrosť a tradície nad peniazmi.

Boli ste svedkom nejakého spomienkového obradu? 

– V kmeni Ašanti (Ashanti), z ktorého pochádza aj Kofi Annan – bývalý sekretár OSN, sme prišli do miestnosti, kde sedel mŕtvy priviazaný o stoličku a hlavu mal vo svojom lone – odrezanú. Ľudia k nemu chodili a bozkávali hlavu. Všetci boli oblečení v čiernych šatách, ktoré boli robené batikovou metódou v rovnakom štýle. Tancovalo sa, pilo, veselilo. Veľmi zvláštne.

Mŕtvi zostávajú v rodinách aj celý rok. Zdroj: BUBO travel

Je zmáne, že niektorí ľudia dokážu vidieť mŕtvych. Zažili ste podobnú situáciu na vašich cestách?

– Podobnú situáciu som zažil v Gabone, kde som sa zúčastnil rituálu BWITI. Bolo to tajné spoločenstvo v najväčšej džungli Afriky. Vošli sme do obydlia a dostali sme drogu Ibogu. Musel som o ňu poprosiť, a až keď všetci členovia kmeňa súhlasili, dostal som ju. Bolo to strašne hnusné, zjedol som to a musel som skákať na pätách, aby sa mi ten koreň dostal do žalúdka a nič sa nedialo. Začala hrať hudba, horeli ohne, bola polnoc a zrazu to prišlo. Prišiel za mnou môj dedo, ktorý bol už mnoho rokov mŕtvy. Bol podnikateľom, platil milionársku daň, bol v Rotary klube, veľmi úspešný človek, hrával závodne futbal aj tenis a hokej. Taká bola doba. Všestranný človek, ktorému komunisti všetko zobrali. A dedo sa začal so mnou rozprávať, bol vedľa mňa a bolo to niečo úžasné. Hovoril mi všetko, čo som kedysi počul, a čo som zabudol. Veľmi mi to pomohlo. Bolo to to najkrajšie, čo som za dlhú dobu zažil. A ráno som sa zobudil a bolo mi strašne zle. Nauzea (pozn. redakcie: pocit dávenia) ma doprevádzala 3 dni. Hold, vo svete existuje rovnováha.

Existuje kmeň alebo kultúra, ktorá si mŕtvych pripomína úplne iným spôsobom ako my?

– Raz som bol na Bali a zúčastnil som sa pohrebu. Vytvorili z dreva vysokú hranicu a zapálili ju autogénom. Horelo to a nebožtíka zabaleného v bielej plachte dávali hore. Vtedy sa ku mne otočil jeden člen rodiny a spýtal sa: ,,Do you like barbeque?” U nás by toto nebolo možné. Rodinný príslušník pritom mal nebožtíka rád, ale vedel, že jeho duša sa už reinkarnovala a horiace telo je iba schránka. Plus sranda musí byť a pohodička tiež. To je Bali a jeho hinduistická tradícia.

Spomienkové steny nie sú vo svete nič nezvyčajné. Zdroj: BUBO travel

Obľubujú Slováci navštevovať rozmanité krajiny aj v tomto čase? Ak áno, aké destinácie najviac vyhľadávajú?

– Slováci, v období kedy na Slovensku začína pršať, radi cestujú do tepla. Hitom sú Vanilkové ostrovy a najkrajšie pamiatky sveta (Thajsko, Barma, Laos, Kambodža). Tiež luxusné safari a Karibik. Hlavne Grenada, Svätá Lucia a Turks and Caicos.

Ako vášnivý cestovateľ ste mali tú možnosť sa aspoň na malú chvíľu stať súčasťou rôznych kmeňov. Aký moment sa vám pri tejto príležitosti najviac zapísal do pamäte?

– Páči sa mi, že majú radi predkov a vážia si ich viac než my. Viem, že naša civilizácia robí chyby. Šťastie je ukotvené v kmeni a v rodine, medzi svojimi blízkymi.

Glob.sk sa rozprával s vášnivým cestovateľom a riaditeľom BUBO travel Ľubošom Fellnerom. Zdroj: BUBO travel