Domáce Rozhovory Spoločnosť Top Travel

ROZHOVOR s cestovateľom, ktorý stretol Santa Clausa. Ježiško nie je domyslený

Zdroj: Ľuboš Fellner

BRATISLAVA – Poznáme Slováka, ktorý sa snáď ako jediný stretol so skutočným Santa Clausom a vyskúšal pochúťku z piraní. Cestovateľ a zakladateľ cestovnej kancelárie BUBO Ľuboš Fellner sa s nami podelil o zážitky, ktoré nazbieral počas svojich vianočných výprav. Vianoce predsa len najradšej trávi doma. Uznáva tradičné hodnoty a najradšej je so svojou rodinou. Dozvedeli sme sa aj to ako sviatky pokoja prežívajú obyvatelia Etiópie, Ruska, Francúzska či Brazílie. Podelil sa s nami aj o pikantérie zo sveta. 

 

 

V ktorej krajine Vás vianočné sviatky najviac ohúrili a čím? 

– Etópia. Je to krajina vzniku. Všetci ľudia pochádzame odtiaľto. Nebyť Etiópie, kráľovstva Aksum, tak by kresťanstvo možno ani neexistovalo. Etiópia prijala kresťanstvo podobne ako Arménsko medzi prvými. Na Slovensku sme o kresťanstve nechýrovali. Kresťanstvo je tu hlboké, ľudia chodia zahalení v bielom, s palicami dlho kráčajú, úprimne sa modlia. Je to hlboké a krásne.

Kde a s akými najnetradičnejšími vianočnými zvykmi ste sa na svojich cestách stretli?

– Brazília, ale celá Latinská Amerika je temperamentná s africkou krvou. Kresťanské sviatky sa tu prežívajú silnejšie – Veľká noc, Všech svätých a to isté aj Vianoce. Obrovitánske svetelné stromy, tance, šokujúce je tiež teplo. Keď som bol v Južnej Amerike na Vianoce nejedol som kapra, ale “halászlé” z piraní.

Tiež je pre mňa zaujímavé ako sa dávanie darčekov uchytilo všade na svete. V čínskom Singapore máte v obchodoch súťaž o najkrajší vianočný stromček. Všade behá Santa Claus.

Zdroj: Ľuboš Fellner

Stretli ste sa so Santa Clausom?

– Santa žije na severe. Na záprahu ťahanom svojimi sobami nosí deťom darčeky. Prvý raz som ho videl osem kilometrov od fínskeho Rovaniemi. Volali ho Joulapukki. Bolo to v roku 1995. Potom som sa sem ešte zopár krát vrátil. Po prvý raz som dostal certifikát zdarma, teraz sa už platí a okolo domčeka Santu je vystavené mestečko – daňový raj. Škoda. 

Ďalšieho Santu som stretol a podal mu ruku na Aljaške pri Fairbanks – tiež sa to volá polárny kruh aj keď je to značne na juh od polárneho kruhu. To je taký chudobnejší Santa. Na Islande či v Grónsku hovoria o svojom Santovi, tvrdia, že žije u nich. Doťahujú sa žartovne.

Cestovateľ Ľuboš Fellner sa osobne stretol so Santa Clausom na Sibíri. Zdroj: Ľuboš Fellner

Stretli ste aj nejakého netradičného Santu?

Najexotickejšieho Santu, ktorého volajú Jamal Iri som stretol teraz v novembri v meste Salekhard na Sibíri. Stavil by som sa, že si s ním na polárnom kruhu nepodal ruku žiaden Slovák. Salekhard je jediné mesto na svete, cez ktoré polárny kruh prechádza priamo. Bolo tam mínus 40 stupňov celzia. Keď sme doleteli domov, bolo mínus 3 a to sa oteplilo o 37 stupňov. Ťažko si to viete predstaviť. Spoločne s Jamal Iri (Yamal Iri) sme navštívili aj detský domov a darovali deťom darčeky s predstihom. Deti boli nadšené a aj my, že sme mohli trošku pomôcť.

List Ježiškovi píšu aj deti v zahraničí. Zdroj: Ľuboš Fellner

Vianoce sú na Slovensku považované za kresťanský sviatok. Ako tento sviatok vnímajú iné kultúry vo svete?

– Moderné je dávanie darčekov. Čínania dávajú červené oblálky, Japonci sa ukláňajú a s úsmevom podávajú darček. Mám indických priateľov a tí mi vždy prajú pekné sviatky a posielajú darček. Môj kamarát zo Srí Lanky je kresťan a berie Vianoce veľmi vážne. Pre neho to nie je iba o darčekoch, ale ide o narodenie Krista. Navštívil som aj Betlehem – naposledy pred rokom. Tam dole, hviezdou označené miesto, kde sa narodil Ježiš, stoja neustále rady kresťanských pútnikov.

Ako sa vlastne Vianoce oslavujú vo svete?

– Koledy máme my kresťania. Ostatné kultúry si dávajú iba darčeky. Ešte stále tí bohatší radi kopírujú západ. Uvidíme dokedy, ale teraz je to spoločne s Valentínom moderné. Vo Francúzsku som jedol tortu Bûche de Noël, v Nemecku kapra na modro. Moji rodičia žili dlhšie v Melbourne v Austrálii. Na Vianoce tam bolo strašne teplo, ale večerné spievanie kolied, keď už nebolo tak horúco, bolo očarujúce.

Za polárnym kruhom počas polárnej noci cestovateľ Ľuboš Fellner natrafil na neznámy kmeň Samojedov. Zdroj: Ľuboš Fellner

Čoraz viac sa na Slovensku rozmáha fenomén vycestovať do sveta na dovolenku či výlet počas Vianoc. Kam Slováci v tomto období najčastejšie cestujú?

– Áno, mnohí unikajú z toho chaosu, ktoré spôsobujú nákupné horúčky. Pokoj Vianoc sa zamieňa za naháňačku. Vo väčšine exotických destinácii je pritom to NAJ obdobie – najvyššia sezóna. V Thajsku je 28 stupňov a neprší, to isté Vietnam, Srí Lanka, Maldivy, Kuba, Panama. Zaujímavé, že stále viac ľudí si vyberá juh Afriky, kde je TOP sezóna a potom aj poznávacie okruhy ako je Nepál, India a podobne. Pre mnohé ucelené skupiny sme zrealizovali zájazdy na kľúč. Ja letím napríklad na južný pól, kde je taktiež TOP sezóna, ale to až v januári.

Slováci necestujú len za exotikou, ale aj za dobrodružstvom. Zdroj: Ľuboš Fellner

Klasickým vianočným menu je u nás oblátka s medom, hríbová kaša, kapustnica či ryba. Ako vyzerá štedrovečerná večera mimo Slovenska?

– Často vidím, že ľudia jedia to isté čo bežne. Napríklad na Kube kura, ale dajú si väčšiu porciu. Bežne sa jedávajú ryby. Ryby sú často považované za jedlo Vianoc. V Taliansku sa jedia rôzne veci. Ale posledné roky oslavujem Vianoce s mojim kamarátom Giuiom a on pripravuje ručne robené cestoviny, ktoré sa jedávajú u nich v rodine iba raz do roka.

Slovenským deťom nosí darčeky Ježiško, kto obdarováva deti vo svete? Tiež dostávajú darčeky 24.decembra večer?

– Ježiško je trošku nedomyslený a túto tradíciu u nás začal Martin Luther. Ako môže Boh a prorok donášať darčeky? Santa Claus, ktorý vychádza z Mikulášskej tradície je logickejšia záležitosť a práve Santa je vo svete najväčším dodávateľom darčekov – väčším než DHL. No a potom sú to rôzne “dobré čarodejnice” vo Francúzsku či Taliansku. Darčeky sa málo kde dávajú 24.decembra. Väčšinou 25-teho a potom aj 26-teho či 31.decembra. V Rusku sa napríklad darčeky rozdávajú 31. decembra a Vianoce v Etiópii sú 7. januára.

Santa Claus z Aljašky s pani manželkou. Zdroj: Ľuboš Fellner

Vplývajú odlišné kultúry na naše sviatky či zvyky? Stretli ste sa s nejakým zvykom, ktorý sme prebrali zo sveta, ale pritom si to ani neuvedomujeme?

– Mne sa na Slovensku páči, že si zvyky udržiavame. Tance, spevy, koledy a aj tá kapustnica, trubičky s medom a cesnakom. Rozkrajujeme tiež jablko, aby sme zistili či bude rok zdravý. Takže z môjho pohľadu je lepšie ak je Slovensko čo najslovenskejšie a dokonca každý kraj svojský. Toto budem vždy podporovať, tú inakosť, ktorá nie je nudná a práve táto v budúcnosti bude ťahúňom turistického ruchu na Slovensku.

Aj v iných kútoch sveta ľudia zažívajú taký zhon pri príprave Vianoc ako u nás? 

– Myslím si, že u nás je to už lepšie, obchodov je plno, už sa nestojí toľko v rade. Kedysi za socializmu sa nedal kúpiť pekný stromček, teraz vám ho donesú domov. Všetko je ľahšie a stresu je menej ako kedysi. No všade je to podobné. Mali by sme si opäť spomenúť o čom to je, mať v sebe pokoru, sklopiť hlavu, pomodliť sa k vyšším silám, lebo ako človek sme veľmi chatrná bytosť a aj keď si myslíme, neovládame všetko. Vianoce sú aj o pomoci druhým, o tom myslieť na ostatných, pomôcť tým v núdzi, ktorí nemajú toľko šťastia ako my.

Galéria
Popri hľadaní Santa Clausa cestovateľ Ľuboš Fellner natrafil aj na kmeň Samojedov. Zdroj: Ľuboš Fellner
Popri hľadaní Santa Clausa cestovateľ Ľuboš Fellner natrafil aj na kmeň Samojedov. Zdroj: Ľuboš Fellner
Sobov využívajú ako dopravný prostriedok. Zdroj: Ľuboš Fellner
Hľadanie Santu pokračovalo aj v Zemi Františka Jozefa. Na súostroví ho síce cestovateľ nenašiel, ale za to videl najviac ľadových medveďov. Zdroj: Ľuboš Fellner
Najviac ľadových medveďov je podľa Ľuboša Fellnera v Zemi Františka Jozefa. Zdroj: Ľuboš Fellner.
Cestou na Antarktídu výprava spozorovala aj veľrybu, ktorá sa plavila len pár centimetrov pod ich člnom. Zdroj: Ľuboš Fellner
Antarktídu Ľuboš Fellner navštívi už po tretíkrát. Zdroj: Ľuboš Fellner
navigate_before
navigate_next