Domáce Košice Regióny Rozhovory Top

ROZHOVOR Róm má problém zamestnať sa, aj keď chce pracovať

Zdroj: TASR / Jakub Kotian

BRATISLAVA (Zuzana Janíková/Petra Hollá) – Integrácia rómskych komunít je neustále témou, ktorá rezonuje Slovenskom. Zamestnávanie  a začlenenie Rómov na Slovensku stále nie je na takej úrovni, ako požaduje OECD. V čom je problém? Ako v tejto veci postupuje vláda? A aký podiel v zamestnávaní rómskych skupín má čierny trh práce? Aj o tom porozprával splnomocnenec vlády pre rómske komunity a marginalizované skupiny Ábel Ravasz v rozhovore pre Glob.sk.

 

Nedávno vyšla správa OECD, ktorá Slovensku vyčíta nízku integráciu marginalizovaných rómskych skupín v rámci Slovenska. Ako vy reagujete na tento dokument?

– Náš úrad spolupracoval na správe OECD. Určite by som tú správu nezhrnul tak, že iba kritizuje – hovorí aj o pokrokoch, aj o výzvach. Najdôležitejšie je, že odporúčania správy sú do veľkej miery totožné s víziou nášho úradu, ktorú presadzujeme za posledné roky.

Súhlasíte so správou? Máte pocit, že sú Rómovia na Slovensku diskriminovaní? Ako by ste zhodnotili výsledok správy, podľa ktorej Rómovia čelia sociálnemu vylúčeniu vo všetkých oblastiach každodenného života? Je začleňovanie marginalizovaných rómskych komunít problémom?

– Ono to nie je o pocitoch – viaceré prieskumy a štúdie preukázali znevýhodnenie Rómov na Slovensku. Uchádzač s “rómskym menom“ má oveľa nižšiu šancu sa dostať k pracovnej príležitosti, alebo k nájomnému bytu. Rómske deti často čelia nerovnosti šancí vo vzdelávacom systéme. Diskriminácia, bohužiaľ, sťažuje celú integračnú agendu a napácha veľké škody pre celú slovenskú spoločnosť.

Kvalita začleňovania Rómov závisí od kvality štátnych politík, ale aj miestneho úsilia. V jednej obci sa, aj vďaka sústavnej a poctivej práci, môže dariť, v susednej sa nemusí. Úlohou štátu je vytvárať čo najlepšie podmienky pre aktérov na miestnej úrovni.

Podľa OECD aktuálnu situáciu komplikuje aj vývoj demografickej krivky a starnúca slovenská populácia. Odporúčajú preto vláde prijatie okamžitých politických krokov. Na stránke splnomocnenca vlády pre rómske komunity sa píše, že vláda odsúhlasila nové priority v oblasti integrácie Rómov. V čom sú iné od stratégie, ktorá bola schválená v roku 2012? Nestačilo by, aby sa naplnili vízie a ciele stratégie, aby integrácia Rómov nabrala iný rozmer?

– Aktuálne akčné plány, ktoré pripravil náš úrad, sú doplnením existujúcej rámcovej stratégie, ktorá bola schválená v roku 2012 a predstavuje základný východiskový dokument pre integráciu Rómov. Nadväzuje na doterajšie akčné plány – vyškrtli sme to, čo sa už podarilo alebo sa ukázalo byť nesprávne, pridali sme nové iniciatívy a najmä indikátory, ktoré umožňujú sledovania úspešnosti.

Prijaté akčné plány rozpracovávajú strategické východiská v tejto téme a reagujú aj na programové vyhlásenie vlády. Materiál obsahuje 26 cieľov, rozdelených podľa piatich tematických oblastí. Obsahuje 52 konkrétnych opatrení a 93 detailných aktivít. Akčné plány rátajú s celkovou investíciou 215 miliónov eur za nasledujúce dva roky v oblastiach vzdelávania, zamestnanosti, bývania, zdravia a finančnej gramotnosti. Treba však dodať, že zväčša ide o pokračovanie už existujúcich programov, a nie o úplne nové záväzky. 

V prípade vzdelávania ide napríklad o opatrenia podporujúce zavedenie povinnej predškolskej dochádzky, vrátane investičného projektu na výstavbu materských škôl. Tiež sa predpokladá podpora asistentov v školách a škôlkach, ako aj zvýšenie financií pre výuku detí zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách.

Ako sa akčné plány zaoberajú ostatnými oblasťami – a teda zamestnanosťou a bývaním?

– V oblasti zamestnanosti sa dokument zaoberá hlavne podporou sociálnej ekonomiky, pokračovaním terénnej sociálnej práce (TSP) a práce komunitných centier (KC). V oblasti zdravia je jednou z hlavných priorít prístup k pitnej vode (aj formou investičného projektu), a práca asistentov zdravia.

Oblasť bývania ráta s najväčšou sumou investovaných zdrojov. Ide o takmer polovicu celej sumy, z ktorej sa majú budovať systémy viacstupňového bývania, prístupové cesty, inžinierske siete. Naďalej pokračuje podpora vysporiadania pozemkov a odpadového hospodárstva.

Myslím si, že ak sa podarí naplniť väčšinu týchto opatrení, urobíme veľký pokrok v oblasti integrácie. Poznáme správny smer, nepotrebujeme ho zmeniť, ale implementovať kroky, o ktorých vieme že fungujú.

Ako by ste zhodnotili kroky vlády na zlepšenie situácie a života rómskych komunít na Slovensku?

– Rozdelil by som to na oblasti. V prípade politiky zamestnanosti čísla hovoria o sebe – máme rekordne nízku mieru nezamestnanosti, ale aj rekordne vysokú mieru zamestnanosti v okruhu marginalizovaných komunít. Máme rekordný počet terénnych pracovníkov v našich komunitách, funguje rekordný počet komunitných centier. Tvoria kostru integračného úsilia.

V oblasti výstavby sa sústreďujeme na budovanie škôlok – aby sme mohli zaviesť povinnú predškolskú dochádzku – a komunitných centier. Tiež podporujeme rozšírenie prístupu k pitnej vode a kvalitnému bývaniu.

Ale pre mňa najdôležitejšie sú legislatívne kroky, a tých sme urobili doslova desiatky. Funkčný osobný bankrot, škôlky zadarmo, podpora nových zamestnancov, obmedzenie hazardu a ďalšie kroky slúžia k tomu, aby sa integrácia mohla dariť na miestnej úrovni. Myslím si, že je nesmierne dôležité, že za tri roky vláda neschválila ani jeden zákon v neprospech integrácie a naopak, schválila kvantum v jej prospech. 

V súčasnosti v prípade integrácie hospodárite s peniazmi z eurofondov v hodnote takmer pol milióna eur. Stačia tieto financie na pokrývanie všetkých záujmov?

– Na úvod by som rád povedal, že len časť týchto peňazí ide priamo cez náš úrad, drvivá väčšina cez ministerstvá vnútra, práce a školstva.

Milióny sú síce, samozrejme, dôležité, no treba sa skôr sústrediť na to, aké opatrenia vieme vďaka nim zrealizovať. Sústreďujeme sa na dve prioritné oblasti: rozšírenie terénnej práce a investícií do výstavby. Myslím si, že najväčšou prekážkou nie sú financie, ale skôr zákony a samozrejme politická vôľa, najmä priamo v obciach. Pre starostov a poslancov nie je vždy ľahké predať investíciu do integračného opatrenia, i keď majú štátnu podporu. Často sa boja verejnej mienky.

Nedávno médiami obehla informácia, že v Kecerovciach žiadajú rómske ženy nové triedy v škôlkach a školách, aby mohli ísť robiť. Aká je úroveň zamestnávania Rómov na slovenskom trhu práce? Aká je zamestnanosť Rómskej komunity? 

– Som veľmi rád, že vďaka našej výzve vyrastie v Kecerovciach škôlka pre takmer 150 detí. Okres Košice-okolie má dlhodobo problém s dochádzkou detí do škôlok, práve preto ma veľmi teší, že výstavbu škôlky iniciovali predovšetkým rodičia detí. Považujem to za dôkaz toho, že mnohým Rómom záleží na budúcnosti a lepšom vzdelaní svojich detí, ako aj toho, že veľa z nich pracovať chce a prácu si aktívne hľadá.

Podľa OCED je viac ako 40 percent aktívneho rómskeho obyvateľstva nezamestnaných. Sú zamestnaní na čierno? Ak áno, aké konkrétne kroky sa podnikajú, aby sa situácia zlepšila?

– Presné údaje o zamestnanosti nemáme, ani nemôžeme mať (nezbierame etnické dáta). Ale povedal by som to takto: tretina z 450 tisíc Rómov na Slovensku žije plne integrovane, a tí majú podobné čísla zamestnanosti, ako majorita. Ďalšia tretina žije v podstate v porovnateľných, ale trošku horších podmienkach ako majorita, a tu si myslíme, že aj čísla zamestnanosti sú trošku horšie (i keď práve táto skupina si za posledné roky veľmi výrazne vylepšila svoju situáciu). A na záver, tretina žije vo vylúčených komunitách, napr. v osadách. Pre túto skupinu odhaduje Inštitút finančnej politiky cca. 21 %-nú zamestnanosť, čo je pozitívny rekord. Treba však dodať aj to, že v prípade tejto skupiny vidíme veľkú mieru angažovanosti na sivom a čiernom trhu práce. V zásade takmer všetci pracujú, ale nemusia byť zamestnaní.

Vo všeobecnosti by som ale povedal, že miera legálnej zamestnanosti Rómov je oveľa vyššia, než si ľudia zväčša myslia. Podceňuje sa dôležitosť fyzickej práce – napríklad na stavbách, ktorú odvedú Rómovia. Kto už cestoval napríklad v nedeľu večer autom naprieč Slovenskom, musel si všimnúť davy rómskych robotníkov, ktorí sa presúvajú na západ na týždňovky.

Galéria
Úrad splnomocnenca vlády spolupracoval na vytváraní správy OBSE o rómskych komunitách. Zdroj: archív
Podľa Ravasza sú čísla o zamestnanosti a nezamestnanosti Rómov dobré. Zdroj: TASR –/ Milan Kapusta
Splnomocnenec vlády pre rómske komunity majú Rómovia omnoho nižšie šance získať nájomné byty, ako v prípadoch iných ľudí. Zdroj: TASR / Milan Kapusta *** Local Caption *** Slovensko životný štýl mestá krompašské rómske sídlisko krompašskí Rómovia periféria mestská okrajová oblas mesto zdevastovaná bytovka materiálne škody bytové domy budova dom bývanie cigáni sociálne veci životná úroveò ekológia životné prostredie rómske etnikum budovy
Ravasz poukazuje na to, že tretina z takmer pol milióna Rómov žije plne integrovane. Zdroj: Svätopluk Písecký – TASR
Na východe Slovenska sa rozmáha pri rómskych komunitách trend užívania drog, konkrétne toluénu. Splnomocnenec vlády viedol osvetovú kampaň v tejto veci. Zdroj: TASR –/ František Iván
Okres Košice-okolie má dlhodobo problém s dochádzkou detí do škôlok. Zdroj: Milan Kapusta / TASR
navigate_before
navigate_next