BRATISLAVA – Veľká noc je sviatkom pokoja, oddychu, ale aj naháňania sa za nákupmi. Každý chce mať dokonalé sviatky. K nim ale nesmie chýbať honosný až dobrotami preplnený stôl. Nezabúdame pritom na pravú podstatu našich tradícií? Sú preplnené obchodné centrá skutočne tou správnou voľbou? Psychológ ROBERT KRAUSE nám prezradil viac o našom správaní sa počas Veľkej noci.
Veľkonočné sviatky sú po Vianociach druhé najsilnejšie obdobie na nakupovanie, ale aj na pečenie. Prečo je to tak, chcú si ľudia dopriať v tomto období viac?
– Je prirodzené, že obdobie, ktoré nám poskytuje priestor na vyjdenie zo stereotypného správania mnoho ľudí víta, najmä ak ide o obdobie sviatkov, či prázdnin. Na druhej strane sa však často stretávame s tým, že toto obdobie je zdrojom množstva konfliktných situácií, nakoľko práve stretnutie rôznych predstáv členov domácnosti o tom, ako by mali tieto sviatky vyzerať, sa miestami diametrálne líši. Sú ľudia, ktorí hľadajú stereotyp aj počas sviatkov a pravidelne si tento čas vyhradia na umývania okien či tzv. veľkonočné upratovania. Samo o sebe tento stereotypný zvyk nemusí spôsobovať diskomfort, podmienkou však je, že všetci členovia domácností majú podobne nastavené hodnoty. V prípade, ak niekto z členov by uprednostnil napr. dovolenku, či spoločne strávený čas počas jednotlivých aktivít a druhý člen či členovia klasiku, ktorá vychádza zo zvykov a z tradícií, tak aj toto obdobie môže vytvoriť priestor na eskaláciu konfliktov. Je prirodzené, že s každým obdobím máme spojené určite vzorce správania. Či už ide o spomínané upratovanie, ale aj pečenie, či nakupovanie. Nemyslím si, že by sme však mali hľadať šťastie vonku – v nákupných centrách, lebo je vysoká pravdepodobnosť, že tam nájdeme len jeho dočasnú verziu, ale skôr by sme mali svoju pozornosť centrovať k sebe a k svojim blízkym.
Aj počas týchto sviatkov ľudia využívajú rôzne zľavy?
– Je prirodzené a zároveň pochopiteľné, že počas sviatkov a najmä pred nimi je väčšia centrácia ľudí v nákupných strediskách a obchodných centrách, čo zároveň praje marketérom, ktorí majú možnosť prejaviť svoje schopnosti priamo v praxi. Často sa stretávame s tým, že ľudia spotrebujú väčšie množstvo peňazí v dôsledku ich často iracionálnych predstáv o tom, koľko toho musia nakúpiť, aby všetko dopadlo ideálne. V tejto myšlienkovej smyčke však zabúdame na to, že každý jednotlivec má silu a moc ovplyvniť svoje myslenie a správanie, to znamená že veci sú neutrálne a len my im prisudzujeme význam. Často nás naše predstavy ženú do extrémov – potrebujeme mať veľa variácií jedál, kompletne poriadený príbytok a všetko miestami až obsedantne perfektne, ale zabúdame na to, čo nás robí skutočne šťastnými.
Slováci nakupujú pred Veľkou nocou už týždeň dopredu. Prečo? Boja sa, že sa im už nič nedostane?
– Impulzívne a miestami aj kompulzívne nakupovanie je skôr spôsobené našimi iracionálnymi predstavami spokojnosti než samotnou spokojnosťou. Ľudia vo všeobecnosti sú často motivovaní vlastným strachom, ktorý ich podnecuje k činnosti. Mnoho ľudí pred sviatkami návalovo kupuje rôzne produkty s cieľom prevencie možného rizika. Neustále myslíme na to, aby sme mali všetko tip top. Investujeme pozornosť do vecí mimo nás a neinvestujeme pozornosť do nás.
Ľudia nakupujú v supermarketoch, v obchodných centrách. Čoraz častejšie využívajú ale aj online nakupovanie? Je to preto, že si chcú ušetriť svoj čas, uľahčiť prácu alebo to robia preto, lebo to je moderné?
– Súčasnú dobu využívame, ale aj zneužívame. Poskytuje nám komfort, ale zároveň vytvára aj diskomfort. Miestami máme dojem, že nám pomáha a miestami, že nám škodí. To isté platí aj čo sa týka online nakupovania. Ponúka nám priestor na kúpu v zásade čohokoľvek na čo si pomyslíme, no na strane druhej aktivuje emočne a impulzívne orientované časti nášho mozgu. Motivácia ľudí využiť online nakupovanie reflektuje súčasnú dobu, ktorá je rýchla a dynamická. Ľudia zvažujú, čomu svoj čas venujú a od čoho svoju pozornosť radšej odvrátia a preto je pochopiteľné, že nakupovanie online je komfortnejšie než nakupovanie v obchodoch. Každá alternatíva má svoje výhody, ale aj nevýhody.
Počas sviatkov je tradícia dávať šibačom vajíčka. V súčasnosti sa dávajú dokonca peniaze. Nezabúdame tým na pravú podstatu Veľkej noci?
– Častokrát karikuujeme fundamentálne zvyky a tradície a nahradzujeme ich modernými a viac materiálnymi zvykmi. Zabúdame na to, čo je skutočným zmyslom daného sviatku a orientujeme sa na výkon. Preto by sme sa mali viac vrátiť k pravej podstate toho, čo je za danou tradíciou skryté a viac si ju sprítomniť, než karikovať.
Má byť Veľká noc aj o peniazoch? Najmä malí šibači ju tak môžu vnímať…
– V súčasnej dobe vnímame, že najmä pre mladých ľudí je Veľká noc priestorom na podanie výkonu, ktorý je aj finančne ohodnotený. Osobne by som v tom nevnímal veľké negatívum, nakoľko aj tento fragment môže slúžiť ako spôsob budovania finančnej gramotnosti v zmysle rozprávania sa o tom, čo s dieťa s peniazmi urobí, akým štýlom ich investuje, resp. usporí. Zvýšenú pozornosť by som však vnímal, ak by dieťa bolo nespokojné z toho, čo nemá, resp. nezískalo než spokojné a šťastné za to, čo má, resp. získalo. Významnú rolu tu hrajú preto rodičia a hlavne ich spôsob uchopenia tejto často polarizujúcej a medzi mnohými odborníkmi diskutovanej témy – peniaze počas Veľkej noci.
Ako vnímajú Veľkú noc v súčasnosti dospelí a ako deti?
– Je pochopiteľné, že aj vek hrá významnú rolu vo vnímaní rôznych sviatkov. Mladšie ročníky sa tešia na zážitok a miestami aj finančný zárobok a staršie ročníky skôr na čas a priestor strávený s ľuďmi, či zdieľanie príbehov z vlastného života. Preto miestami môže nastať situácia, že sa tieto rozdielne percepcie nestretnú a tým nedôjde k vzájomnému pochopeniu a z ľudí sa stanú hodnotitelia správania. Namiesto hodnotenia by sme však tento priestor mohli využiť na vzájomné a najmä hlbšie spoznanie seba samých, ale aj ľudí v našom okolí.
Ako ju vnímajú špeciálne ženy a dievčatá?
– Rozdiely vo vnímaní sa datujú nielen z hľadiska veku, pohlavia, ale aj z hľadiska jednotlivca bez rozdielu veku a pohlavia, tzn. že niektoré ženy a dievčatá si tento akt oblievania užívajú a môžu vnímať ako prvok pozornosti, pričom iné sa mu môžu brániť a vnímať ako narušenie vlastnej zóny bezpečia a komfortu. Sú samozrejme aj iné alternatívy vnímania, než tie čierno biele. Preto by som skôr bol empatický voči danej žene počas Veľkej noci a bral do úvahy spoločný komfort než následný recipročný diskomfort.
Čo môže spôsobiť vymiznutie tradičných slovenských zvykov, keďže ich valcujú skôr západné?
– Každý z nás sa rozhoduje, čomu a v akom rozsahu bude venovať svoju pozornosť. Je prirodzené, že súčasná doba poskytuje priestor na väčšiu mieru flexibility v našom správaní, čo má za následok aj odpútanie sa od mnohých zvyklostí. Otázkou však je, či toto odpútanie je pre nás a spoločnosť prospešné, alebo skôr degradujúce základne hodnoty a zvyklosti. Aj toto obdobie by sme mohli využiť na nájdenie vlastného zmyslu, ktorý vnímame na pozadí veľkonočných sviatkov.
Čo urobiť, aby sme v deťoch a budúcich generáciách uchovali odkaz týchto zvykov?
– Nedá sa nebyť vzorom, tzn. dôležité je, aby sme boli pre deti vzormi. Aj keď nás deti nepočúvajú, tak nás pozorujú. Je významné, aby naše činy reflektovali naše slová, inými slovami, aby sme robili to, čo chceme, aby robili druhí ľudia. Každý z nás je vzor a preto má každý z nás veľkú moc ovplyvňovať ľudí, ktorí ho / nás nasledujú. Myslime na to a buďme tou najlepšou verziou nás samotných, lebo to je to, čím môžeme byť najprospešnejší pre druhých ľudí.
