Domáce Rozhovory Top

ROZHOVOR Prípadov detskej anorexie pribúda. Na Slovensku máme iba 5 lôžok na liečenie diagnózy

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

BRATISLAVA – Poruchy príjmu potravy u detí sú strašiakom pre každého rodiča. Napriek tomu, že sa v poslednom období zmenil pohľad spoločnosti na ideál krásy, pribúda stále viac prípadov mentálnej anorexie a bulímie u detí. Aj keď najčastejšie týmito diagnózami trpia dievčatá, sú známe aj prípady chlapčenskej anorexie. Čo býva príčinami diagnózy F50? Aké najmladšie dieťa bolo hospitalizované na psychiatrii s touto diagnózou? A ako to je s počtami lôžok pre deti s poruchami príjmu potravy? O tom sa Glob.sk rozprával s prednostkou detskej psychiatrickej kliniky Národného ústavu detských chorôb JANOU TREBATICKOU. 

 

V posledných rokoch pribúda počet prípadov detí trpiacich anorexiou, prípadne iným druhom poruchy príjmu potravy. Aké najmladšie dieťa ste prijali s diagnózou F50?

– Pokiaľ si spomínam, tak najmladšie dieťa malo okolo deväť rokov. V tomto veku sú však prejavy mentálnej anorexie  rozdielne od prejavov v období puberty. Odmietanie jedla súvisí viac s úzkostným prežívaním ako s túžbou po štíhlosti a strachu z priberania, tak ako je tomu u starších pacientov. Pri včasnom podchytení poruchy a spolupráci s rodinou je veľká šanca na uzdravenie. Priemerný vek detí s touto diagnózou je 14 až 16 rokov pri mentálnej anorexii a pri mentálnej bulímii je priemerný vek vzniku viac ako 16 rokov.

Najčastejšie trpia chorobou dievčatá. Mali ste v posledných rokoch prípady, že ste na oddelenie prijali aj chlapca?

– Áno, mali sme prijatých aj chlapcov, ktorí trpeli touto poruchou. Je ich oveľa menej v porovnaní s dievčaťami, ale sú. Pomer výskytu porúch príjmu potravy sa udáva 10:1 v neprospech dievčat.

Čo býva najčastejším dôvodom toho, že dieťa prestane jesť, prípadne drží drastické diéty, ktoré často skĺznu až do anorexie?

– Pri poruchách príjmu potravy je príčina multifaktoriálna, to znamená, že úlohu zohrávajú viaceré faktory – genetika či neurobiológia, teda ako sú v mozgu nastavené určité hormonálne procesy. Čiastočnú rolu pri tejto diagnóze hrajú aj vzťahy v rodine, či určitý sociálny tlak okolia. Často sa stretávame s tým, že deti pred tým, ako vypukla daná porucha, mali primeranú hmotnosť alebo miernu nadváhu. Snažili sa schudnúť, ale vymklo sa im to spod kontroly, pretože sa im zapáčil pocit, že si hmotnosť vedia ustrážiť a majú nad ňou kontrolu. Začali sa zameriavať na tento cieľ a chudnutie sa stalo centrom ich pozornosti, pričom všetko ostatné v ich živote išlo bokom.

Ako na tieto choroby vplýva vnímanie spoločnosti ideálnej postavy žien, prípadne vzhľad supermodeliek predvádzajúcich rôzne kúsky zo známych módnych dielní?

– Určite to má vplyv vo väčšej mierne hlavne na dievčatá. Spoločenský ideál krásy znamená byť pekný, šikovný, štíhly. Bohužiaľ, spoločnosť funguje na väčšinovom normatíve a každý kto je iný, kto nezapadá do takto nastavenej tzv.“normy“, môže byť istým spôsobom vyčleňovaný. Adolescenti túžia byť prijímaní a začlenení v skupine rovesníkov, čo môže spôsobiť motiváciu prispôsobiť sa. Následne to môže vyústiť do obmedzovania prijímania stravy a vypuknutia ochorenia mentálnej anorexie.  

Ako to je s ambulanciami, ktoré liečia túto chorobu? Podľa medializovaných informácii je na Slovensku rapídny nedostatok ambulancií, respektívne lôžok, ktoré hospitalizujú deti s poruchami príjmu potravy, pričom by mali byť iba v Bratislave. Je to pravda?

– Poruchy príjmu potraviny (diagnóza F 50)  sú psychická porucha, ktorá spadá pod psychiatrickú starostlivosť. Čiže každý psychiater vie diagnostikovať a liečiť túto poruchu. No konkrétne táto porucha vyžaduje viac špecifickejší prístup čo sa týka ambulantnej, ale aj ústavnej liečby (v nemocnici). Preto je ideálne, aby sa vyškolili tímy pracovníkov, kam patrí  psychiater ako lekár, aj psychológ, prípadne iný terapeut, ktorí vedia poskytnúť pacientom a ich rodinám špecifický liečebný prístup. V našej nemocnici máme jednotku pre liečbu porúch príjmu potravy, kde máme aktuálne 5 lôžok.

Kolegovia ktorí patria do terapeutického tímu sa priebežne vzdelávajú v konkrétnych terapeutických postupoch, ktoré sa využívajú v liečbe vo svete. Bolo by žiadúce, aby takéto jednotky porúch príjmu potravy boli v každom kraji (na západnom, strednom a východnom Slovensku). Takáto jednotka na liečbu porúch príjmu potravy je zatiaľ iba v našj nemocnici v Národnom ústave detských chorôb. Samozrejme, detskí pacienti s diagnózou F50 sa štandardne liečia na detských psychiatrických oddeleniach. Liečba je však náročnejšia, pretože vyžaduje oveľa viac času a terapeutickej práce v tímoch. Preto je veľmi vhodné, aby sa liečba špecializovala.

Ako vyzerá liečba porúch príjmu potravy u dieťaťa? V čom sa odlišuje od liečby dospelého? Aký je postup pri zvyšovaní dávky jedla dieťaťa trpiaceho anorexiou?

– Liečba je pomerne dlhodobý a zložitý proces. Hovoríme o mesiacoch, niekdy aj o rokoch. Ak sa nepodchytí včas a nelieči sa, je veľké riziko chronifikácie až do dospelosti. Zo skúseností zo zahraničia vyplýva, že liečba u detí by mala byť centrovaná na rodinu, tzn. neliečiť pacienta izolovane, ale spolu s rodinou. V prvom rade  je potrebná edukácia pacienta a rodiny o samotnej poruche, o jej príčinách, prejavoch, udržiavacích faktoroch a spôsoboch liečby. V terapeutickom procese je cieľom, aby rodičia pochopili samotnú poruchu a zmenili prístup vo vzťahu ku svojim deťom. Veľakrát ani nemajú vedomosť o tom, že robia niečo nesprávne. Práca s rodičmi musí byť pravidelná, ak je to potrebné v úvode, tak aj v týždňových intervaloch.

Základom liečby popri edukovaní pacienta je režimová terapia, do ktorej patrí aj tzv. realimentácia, čiže príjímanie stravy s primeranou kalorickou hodnotou. Postupné navyšovanie kalorického príjmu závisí od klinického stavu dieťaťa, akú má hmotnosť, akú má výšku, aký je jeho zdravotný (somatický) stav. Pri významnej podváhe sa kalorický príjem navyšuje pomaly a postupne. Začíname, pokiaľ je to možné, vždy ambulantnou formou liečby. Ak sa však stav dieťaťa nelepší, musí byť hospitalizované. Niekedy dieťa zachytíme v tak zlom somatickom stave, že musí byť najprv hospitalizované na pediatrickej klinike, kde sú realizované nevyhnutné vyšetrenia a liečba somatického stavu. Po jeho stabilizácii je preložené na našu kliniku detskej psychiatrie.  

Čo je častejšie ochorenie vo všeobecnosti – anorexia či bulímia?

– U detských pacientov je to určite mentálna anorexia. Tá vo všeobecnosti začína v skoršom veku ako bulímia.

Aké psychické zmeny je badať na dieťati, ktoré trpí diagnózou F50? Ako si rodič môže všimnúť, že jeho dieťa trpí takouto poruchou?

– Rodič si môže všimnúť zmeny pri stravovaní: dieťa sa začne vyhýbať spoločnému stravovaniu, vezme si jedlo k sebe do izby, alebo povie, že nie je hladné, prípadne povie, že si vezme neskôr, no nevezme si, alebo jedlo spláchne, či vyhodí. Toto je jeden moment. Treba si však všímať aj situáciu po jedle – či dieťa odchádza do kúpeľne, na toaletu hneď po jedle, aby jedlo vyvrátilo, alebo či dieťa začína nadmerne cvičiť, to znamená aj dve až tri hodiny denne. Rovnako si treba všímať, ako dieťa chodí oblečené, či nosí voľné oblečenie, kedy sa snaží zakryť fakt, že je vychudnuté, aj v teplom počasí chodí zahalené v dlhých rukávoch.

Sú badateľné aj psychické zmeny – deti sú viac unavené, môžu sa prestať sústrediť napriek tomu, že často ide o ambiciózne deti, ktorým záleží na ich výkone. Rovnako môžu byť viac podráždené, ale môžu byť aj smutnejšie či úzkostnejšie. Rodičia si môžu všímnúť, že deťom viac vypadávajú vlasy, na dotyk majú studené ruky, suchšiu kožu. U mladších detí je dôležité všímať si prírastok na hmotnosti a výške.

Ako by mal postupovať rodič, ktorého dieťa trpí touto chorobou?

– Ak má rodič podozrenie, že niečo sa s jeho dieťaťom niečo deje, tak by mal bezodkladne vyhľadať pomoc. Lekár prvého kontaktu (obvodný detský lekár) vie nasmerovať rodiča na vyhľadanie odbornej pomoci (detský psychológ, detský psychiater).

Máte nejaké odporúčanie pre rodičov, aby sa podobným problémom s deťmi vyhli? 

– Dnes sú rodičia pracovne viac vyťaženejší ako v minulosti, majú menej času na trávenie spoločných chvíľ s deťmi. Niektoré rodiny sa nachádzajú v zložitých životných situáciách, kedy musia riešiť zabezpečenie základných potrieb. Je však dôležité, aby rodičia vedeli ako ich dieťa trávi voľný čas, aké má záujmy, akých má kamarátov, s kým sa stretáva, ako sa mu darí v škole. Mali by si všímať zmeny, ktoré sa s dieťaťom dejú. Nemôžeme sa čudovať, že niekedy ujdú ich pozornosti, pretože dieťa vidia ráno, keď odchádzajú do práce a následne až večer, keď sa z nej vrátia.

Je nevyhnutné, aby si vyhradili čas, kedy sa budú svojim deťom plne aktívne venovať, aby poznali jeho názory, pocity, obavy. Toto je kľúč k tomu, aby sa prípadné zmeny zachytili včas. Niekedy deti nedávajú vôbec najavo svoje vnútorné pocity a vyhýbajú sa spoločným chvíľam s rodičmi (v puberte je to úplne prirodzené) napriek tomu, že rodičia majú záujem o spoločne strávený čas. Je dôležité, aby si rodičia budovali dôveru u dieťaťa, aby sa dieťa nebálo prísť za rodičom s akýmkoľvek problémom. Základom je poznať svoje dieťa, to by som odporúčala všetkým rodičom