Domáce Politika Prezidentské voľby Rozhovory Top

ROZHOVOR Politický stratég Lengyel: Šefčovič môže ešte stále zabodovať

Na snímke vpravo kandidát na prezidenta SR Milan Kňažko, vľavo šéf volebného tímu Martin Lengyel a uprostred Martin Urmanič v centrále počas volebnej noci po prvom kole voľby prezidenta SR 15. marca 2014 v Bratislave. Zdroj: TASR/Martin Baumann

BRATISLAVA – Kampaň pred prezidentskými voľbami vrcholí. Každý kandidát si zvolil svoju cestu ako zaujať a získať si voliča. Zuzane Čaputovej vraj pomohol Robert Mistrík tým, že na ňu tlačil, aby odstúpila. Vyhrané však ani zďaleka ešte nemá. Jej súper Maroš Šefčovič je stále v hre o postup do druhého kola a tváriť sa, že je odpísaný by podľa odborníka nebolo správne. Dôležité budú televízne diskusie kandidátov a posledné dni pred voľbami. O kampani a aktuálnom nastavení kandidátov sa Glob.sk rozprával s politickým stratégom Martinom Lengyelom. 

Výsledok súboja medzi Robertom Mistríkom a Zuzanou Čaputovou je podľa vás chybou politického marketingu alebo je to dôsledkom všeobecnej nálady na Slovensku?

– Vždy je to kombinácia. Prirovnal by som politickú kampaň k futbalovému zápasu. Keby ste vo futbalovom zápase neurobili žiadne chyby, tak to skončí nula-nula a nikto by nedal gól a nikto by gól nedostal. V každej kampani je niekto, kto vedie výnimočnú kampaň, má ju strategicky dobre nastavenú, pracuje s prieskumami, vie čo robí, má nastavené dobré komunikačné posolstvo. No a potom sú tí, ktorým sa darí menej alebo urobia nejaké chyby.

Vidíte nejaké chyby práve v prípade Roberta Mistríka?

– V prípade Roberta Mistríka došlo k dvom chybám. Po prvé tá kampaň veľmi, veľmi pripomínala kampaň Andreja Kisku spred piatich rokov, lenže Robert Mistrík nie je Andrej Kiska. Andrej Kiska bol známy svojou charitatívnou činnosťou v súvislosti s Dobrým anjelom, Robert Mistrík je vedec. Kampaň sa na seba podobala, ale atribúty tohto kandidáta boli iné. Druhú chybu, ktorej sa už v minulosti dopustili viacerí, bolo, že favorit sa rozhodol na niektorého z kandidátov zaútočiť. Robert Mistrík sa dlho pred voľbami začal stavať do pozície víťazného kandidáta. Začal vyzývať ostatných kandidátov, aby sa vzdali v jeho prospech a bolo tam cítiť jemnú agresiu, útok na ostatných kandidátov a najmä na Zuzanu Čaputovú. Z viacerých kampaní vieme a máme skúsenosti, že to ľudia na Slovensku nemajú radi. Nemajú radi politické útoky. Nevravím, že to platí absolútne, ale v tomto prípade to platilo.

Pre Štefana Harabina je ale príznačná práve útočná kampaň.

– Je to vždy individuálne, ale každá cieľová skupina voličov očakáva niečo iné. Štefan Harabin ide proti všetkým. On tak musí nastaviť aj komunikáciu. Ide proti očakávaniam, jeho jedinou šancou je prekvapovať. On oslovuje úplne iných voličov ako Robert Mistrík, alebo Zuzana Čaputová alebo ako oslovuje Maroš Šefčovič. V prípade Štefana Harabina je tá stratégia úplne iná, je postavená na úplne iných základoch.

Nové pravidlá financovania prezidentských volieb donútili kandidátov minúť menej peňazí počas posledných 180 dní kampane. Mohlo mať vplyv na výsledok Roberta Mistríka?

– V tomto prípade to podľa mňa nehrá úlohu, navyše si myslím, že spend (objem vydaných prostriedkov, pozn. redakcie) Roberta Mistríka bol podľa mňa dostatočný. Bol zrejme menší, ako ho mal Andrej Kiska pred piatimi rokmi, ale dlhodobo komunikoval takmer od okamihu oznámenia svojej kandidatúry v máji 2018. Čas, aby sa s ním voliči zoznámili, tam bol. Ale otázka nie je koľko peňazí nalejete do volebnej kampane, ale ide o to, čo v nej hovoríte. Môžete dať aj päť miliónov, ale ak v kampani hovoríte niečo, čo tých voličov nezaujíma, čo nie je unikátne, čo vás nijakým spôsobom neodlišuje od ostatných kandidátov, tak je zlé vaše hlavné komunikačné posolstvo. A potom môžete dať peňazí koľko chcete a dopadne to porážkou.

Poďme teda na druhú stranu. Aké posolstvo sa naopak podarilo presadiť Zuzane Čaputovej? Čo je u nej také špecifické že vyhrala nad Mistríkom?

– Zuzana Čaputová mala momentum (popud, spád udalostí pozn.redakcie), že začala rásť. Viedla kampaň, tiež mala nejaký životný príbeh, ktorý mnohým voličom vyhovuje a jej hlavné komunikačné posolstvo je “postavme sa proti zlu”, ktoré vychádza z jej postoja v boji proti pezinskej skládke. Komunikačné posolstvo tak vychádza z jej životného príbehu. Začala rásť, Robert Mistrík začal strácať a zareagoval útokom. Mám na mysli televíznu debatu na Markíze, ktorá bola extrémne sledovaná. A voliči si povedali, máme tu kandidáta, ktorý je nemastný, neslaný a jeho hlavné posolstvo je také, čo môže mať akýkoľvek kandidát. A na druhej strane mali zaujímavú ženu, so zaujímavým životným príbehom, ktorá hovorí, že sa treba postaviť zlu. Toto posolstvo im bolo viditeľne bližšie a preto podporu Roberta Mistríka preniesli na Zuzanu Čaputovú. V tom okamihu začala rásť a predpokladám, že potom čo si v Mistríkovom štábe pozreli prieskumy, v ktorých videli, že klesajú, rozhodli sa, že z kampane odídu. A myslím si, že sa rozhodli správne, lebo by to dopadlo zle a oni išli voľby vyhrať, nie prehrať. Myslím si, že sa netreba báť kritiky, že sa s kampaňou urobila chyba. Je to úplne prirodzené, každý robí chyby. Aj my sme urobili chybu v prezidentských voľbách s Milanom Kňažkom pred piatimi rokmi, že sme otočili našu pozornosť na Kisku. Chyby sa stávajú, treba sa k tomu postaviť a na to sa stávajú, aby sme v ďalšej kampani sa tým istým chybám vyhli.

Nástup Zuzany Čaputovej je takmer nevídaný. Akú šancu má Maroš Šefčovič či Štefan Harabin?

– Zuzana Čaputová rastie, má na svojej strane ešte stále spomínané momentum (popud, spád udalostí pozn.redakcie), ktoré posilnil Mistrík svojím odstúpením. A ľudia sa jednoducho pridávajú k niekomu, o kom majú pocit, že by mohol byť dobrý prezident a mohol by voľby vyhrať. Odpísať ale Maroša Šefčoviča je predčasné, je to silný kandidát, skúsený politik a diplomat, a ešte stále je ďaleko do volieb. Ešte ostáva nejaký čas, aby sa kampaň dala robiť a je tu aj druhé kolo. Aj keď teraz vyzerá, že je ten náskok veľmi veľký, o dva týždne to môže byť oveľa vyrovnanejšie. Netreba robiť unáhlené závery, ak Šefčovič zo svojím tímom nastaví stratégiu reflektujúcu súčasnú situáciu, tak majú šancu zabodovať.

V druhom kole tak vidíte Zuzanu Čaputovú a Maroša Šefčoviča, pričom predpokladáte že rozdiel nebude taký veľký ako je teraz?

– Závisí to od toho, aké kroky urobí jeden aj druhý kandidát počas kampane pred druhým kolom. Ako dopadnú televízne debaty, aký bude vysoký rozdiel hlasov v prvom kole. Je tam stále veľa faktorov.

Maroš Šefčovič už prvý krok urobil, zaútočil podobne ako Mistrík na Zuzanu Čaputovú. A to za jej hypotetickú úvahu o prezidentskej amnestii Andrejovi Kiskovi.

– Každý stratég vo volebnej kampani presadzuje istú cestu. Ja som v posledných rokoch veľmi opatrný, čo sa týka negatívnej kampane vedenej jedným kandidátom voči druhému kandidátovi. Nemám s tým dobré skúsenosti, ale sú krajiny, kde to funguje, sú krajiny kde to menej funguje a myslím že Slovensko patrí skôr medzi krajiny z toho druhého košíka. Platí to najmä pri štandardných politikoch a štandardných stranách. Ale správna volebná kampaň sa robí tak, že to kľúčové, čo chcem urobiť, sa snažím otestovať, aby som vedel, či to bude naozaj fungovať. Je dosť možné, že si Šefčovičov tím urobil bleskový prieskum a otestoval si, že útok na Zuzanu Čaputovú je riešením, no je to len odhad zvonka. Ja by som bol veľmi opatrný, čo sa týka útokov kandidáta na iného kandidáta a robil by som to len s tým vedomím, že to mám otestované a je tam vysoká šanca, že by to zafungovalo.

To prepojenie v tomto prípade bolo asi cez Andreja Kisku. V prieskume agentúry Focus sa objavilo, že si takmer 60% ľudí neželá, aby Andrej Kiska po skončení mandátu pokračoval v straníckej politike.

– Dovolím si úvahu. Takmer 60% ľudí si neželá, aby Kiska pokračoval v politike. Znamená to ale, že keď na neho budem útočiť, je to tá cesta, čo pomôže rásť mojím percentám? A k tomu ja teraz nemám podklady ani dáta.

Kto je Martin Lengyel:

Bývalý hovorca SDKÚ z čias Mikuláša Dzurindu, novinár, ktorý pôsobil v Slovenskom rozhlase a Rádiu Twist, zakladateľ prvej spravodajskej televízie TA3. Politickým kampaniam sa venuje dlhodobo. Pôsobil aj v tíme Viktora Juščenka na Ukrajine v období takzvanej “Oranžovej revolúcie”, na Slovensku bol viditeľný počas prezidentských volieb pred piatimi rokmi, kedy bol šéfom kampane Milana Kňažka.