Politika Top Zahraničné

ROZHOVOR Odborník prehovoril o tom, čo čaká Trumpa po voľbách. USA sa rozdelili

BRATISLAVA – Voľby do amerického Kongresu sa skončili. Republikáni stratili väčšinu v Snemovni reprezentantov, v Senáte si naopak udržali prevahu. Výsledky hlasovania budú mať pre amerického prezidenta Donalda Trumpa a presadzovanie jeho politiky v Snemovni zásadný význam. Ak sa mu zákonodarci postavia, nastane problém so schvaľovaním zákonov. Po voľbách sa v médiách skloňuje možný impeachment a proces odvolávania. To, či je hrozba pre Trumpa reálna a ako sa môže zmeniť smerovanie zahraničnej politiky USA, porozprával v rozhovore pre Glob.sk expert na zahraničnú politiku -dekan Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici Branislav Kováčik.

 

Aký dopad budú mať výsledky volieb v USA pre prezidenta republikánov Donalda Trumpa?

– Výsledky volieb budú mať pre Donalda Trumpa zásadný význam, pretože Republikánska strana prišla o väčšinu v Snemovni reprezentantov, ale zase si zachovala väčšinu v Senáte. To znamená, že v jednej z komôr Kongresu, ktoré sú relatívne rovnocenné najmä čo sa týka legislatívneho procesu, nebude mať jednoduchú cestu pri schvaľovaní jednotlivých zákonov. Pretože ak by si demokrati uplatnili svoju väčšinu v Snemovni a návrh zákona Snemovňou neprejde, tak sa zákonom stať nemôže.

Aký systém prijímania zákonov majú?

– U nich to funguje tak, že návrh zákona musí byť schválený v identickom znení v obidvoch komorách Kongresu a keď k tomu nedôjde, tak sa Trumpovi môže celý legislatívny proces skomplikovať. Po druhé Snemovňa reprezentantov disponuje výlučným oprávnením navrhovať finančné návrhy zákonov, to znamená, že to nemôže robiť Senát, ale iba Snemovňa. Ak teda nemáte väčšinu, tak to môže zásadne ovplyvniť schopnosť presadzovania svojho konkrétneho politického programu, ktorý realizujete najmä prostredníctvom legislatívnej činnosti. Táto väčšina sa môže premietnuť aj do zloženia jednotlivých výborov Snemovne reprezentantov a v USA platí zásada, že väčšina návrhov predtým ako sa dostanú do pléna Snemovne, musia byť prerokované v konkrétnom výbore. A pokiaľ nedá výbor pozitívne stanovisko, tak sa návrh zákona na rokovanie pléna ani nedostane.

Niektoré médiá oslavujú výsledky volieb ako víťazstvo demokracie. Je to naozaj tak, alebo je to nadnesené?

– Samozrejme, je to trošku nadnesené. USA sú momentálne považované za rozdelenú spoločnosť. V minulosti bol prezident vždy stmeľujúcim prvkom napriek tomu, že bol predstaviteľom nejakej politickej strany. V posledných rokoch to bol demokrat alebo republikán. Ale aj keď to bolo tak, prezident bol vždy prezidentom všetkých Američanov. Bol prvkom zjednocujúcim. Donald Trump je prvkom skôr rozdeľujúcim ešte viac, ako to bolo voľakedy medzi republikánmi a demokratmi. To, že demokrati získali väčšinu v Snemovni reprezentantov je aj znak toho, že veľká časť spoločnosti nie je spokojná s politikou Donalda Trumpa. Na druhej strane nechcem hovoriť, ako je možné, že si republikáni udržali svoju pozíciu v Senáte. Je to preto, že Senát sa nevolí celý na rozdiel od Snemovne. Snemovňa sa volí každé dva roky kompletne celá, to znamená všetkých 435 členov, zatiaľ čo v Senáte každé dva roky obmieňate len jednu jeho tretinu. A tento rok boli na rade štáty, z ktorých boli mnohé baštami republikánov – v štátoch, kde Trump vo voľbách veľmi výrazne zvíťazil. To znamená tentoraz mali republikáni šťastie, že sa voľby odohrávali v štátoch, kde sú republikáni tradične silní.

Hrozí Donaldovi Trumpovi po voľbách impeachment a pokus o odvolanie, ako uvádzajú niektoré médiá?

– Impeachment  je vnútorným mechanizmom kontroly politického systému. Môže byť uplatnený proti  ktorémukoľvek federálnemu úradníkovi. V praxi sú však subjektom impeachmentu len prezidenti, viceprezidenti a federálni sudcovia, lebo tých nemá kto odvolať. V rámci impeachmentu môžete niekoho obviniť iba v prípade vlastizrady alebo v prípade iných ťažkých  zločinov a prečinov. Ústava nič presnejšie nehovorí.

Je možné ho použiť proti Trumpovi?

– Ak budú niektoré z jeho krokov vyhodnotené ako iný ťažký zločin alebo prečin, tak je možné, že by Snemovňa reprezentantov hypoteticky hlasovala za obžalobu prezidenta. Ona však o jeho odvolaní rozhodnúť nemôže, presnejšie o jeho vine alebo nevine. O jeho vine môže rozhodovať iba Senát. A tam nepredpokladám, že by ho senát odvolal. Bolo by to prvýkrát v histórii USA. Subjektom impeachmentu boli zatiaľ iba dvaja prezidenti, Andrew Johnson a Bill Clinton. Ale toto v prípade Trumpa nehrozí. Musela by to byť veľmi vážna situácia a vážne podozrenie, aby k tomu došlo. To, že nesúhlasíte s jeho politikou, nie je dôvod na impeachment. Pri impeachmente musí byť príčinná súvislosť, ktorá je vyjadrená v porušení zákona. Muselo by ísť také porušenie zákona, že by to aj republikáni vnímali ako vlastnú hrozbu a v tom prípade by sa chceli prezidenta zbaviť. Takýto bol prípad Richarda Nixona, kde mu samotní republikáni doporučili, aby rezignoval, pretože to ohrozovalo ich pozíciu a preto napokon Nixon sám rezignoval a nemusel byť začatý impeachment.

Aký budú mať výsledky volieb na postavenie Trumpa v Republikánskej strane?

– V USA nie sú strany organizované tak ako v Európe, preto sa na ne musíme pozerať z ich pohľadu. Jeho postavenie nie je také, aké by mal v Európe. On nie je predseda Republikánskej strany. Jeho postavenie v strane je rovnaké ako bolo predtým. V minulosti dokonca nebol ani jej členom a nebol ani aktívny. On len kandidoval za republikánov. Je pravdou, že momentálne je tou najvýraznejšou osobnosťou v strane v tom slova zmysle, že je najviac viditeľný. Prezentuje svoje názory. Je ale pravdou, že už počas jeho dvojročného funkčného obdobia sa objavovali opatrné hlasy z radu konzervatívnych etablovaných tradičných politikov, ktorí mali výhrady k Donaldovi Trumpovi – voči jeho výrokom a voči jeho spôsobu vedenia politiky. Ale častokrát ho radšej nekritizovali, aby neoslabovali stranu dovnútra. Uvedomovali si, že mnohé z jeho výrokov nie sú správne, ale sú na druhej strane atraktívne pre určitý okruh voličov. Keby ho príliš kritizovali, mohli by stranu oslabiť práve pred voľbami, ktoré sa uskutočnili v utorok.

Môže nové rozloženie síl vplývať na zahraničnú politiku Trumpa, či už voči EÚ, Severnej Kórei,  Rusku alebo Izraelu?

– Osobne si nemyslím, že to bude mať nejaký zásadný vplyv na jeho zahraničnú politiku, pretože zahraničná politika je v rukách amerického prezidenta. Všimnime si, že minimálne využíva svojho ministra zahraničných vecí, teda on je tou osobou, ktorá tú zahraničnú politiku formuje a realizuje v praxi. Je to špecifický typ politiky. Niektorí ju označujú za ad hock politiku. Ale keď to vezmeme zo systémového hľadiska, jediný orgán, ktorý by mohol zahraničnú politiku Donalda Trumpa ovplyvniť- ak sa bavíme o rôznych typoch zásadných medzinárodných zmlúv – je Senát. A v tejto komore majú väčšinu republikáni.

 

Kto je Branislav Kováčik

Na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici pôsobí od jej vzniku v roku 1995. Patrí medzi jej prvých absolventov. V roku 2002 úspešne prešiel rigoróznym konaním a v roku 2006 ukončil doktorandské štúdium úspešnou obhajobou dizertačnej práce v študijnom odbore teória politiky. O tri roky neskôr získal v rovnakom odbore aj docentský titul. Od 1. júla 2016 vykonáva funkciu dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici.

Je predsedom Vedeckej rady Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici, externým členom Vedeckej rady Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, externým členom Vedeckej rady Vysokej školy bezpečnostného manažérstva v Košiciach, členom Akademickej rady Vysokej školy mezinárodních a veřejných vztahů Praha a členom Programovej rady vedeckého časopisu Studia Politicae Universitatis Silensiensis (Katowice, Poľsko).

Vo svojej pedagogickej a vedecko-výskumnej (publikačnej) činnosti sa orientuje predovšetkým na oblasť porovnávacej politológie – je odborníkom na problematiku politických systémov USA, Spojeného kráľovstva V. Británie a S. Írska a Škandinávie. Zároveň sa zaoberá modernými teóriami demokracie a modernými politologickými metódami. (Zdroj: UMB)