BRATISLAVA – Jeho meno vyvoláva u hokejových fanúšikov silné emócie. Bol úspešný ako hráč na domácej aj medzinárodnej scéne, dokázal veľa v reprezentácii aj v NHL a po skončení aktívnej kariéry aj na trénerskej lavičke. Či to už bolo v bratislavskom Slovane alebo pri slovenskej reprezentácii. V posledných rokoch sa venoval najmä vlastnej hokejovej akadémii, no po zmenách v majiteľských štruktúrach Slovana Bratislava dostal ponuku, ktorá sa neodmieta. V tábore belasých bude mať pod palcom všetky dorastenecké výbery. O plánoch do budúcna, odchode z Trnavy, ale aj o stave slovenského hokeja sa Glob.sk rozprával s trénerom ZDENOM CÍGEROM (50).
Vaše rokovanie so Slovanom bolo krátke, ale podľa úsmevu vidno, že úspešné. Znamená to, že sa vraciate do klubu?
– Boli všelijaké šumy a dohady. Len minulý piatok boli prvé stretnutia s novými majiteľmi a musím povedať, že ideme do toho. Najprv som si myslel, že ostanem v Trnave, ale takúto ponuku som nemohol odmietnuť. Mrzí ma, že sú v Trnave z toho všetci veľmi sklamaní, najmä teraz krátko pred sezónou. No cestovanie hore dole bolo už veľmi komplikované a náročné, aj ekonomika. Všetko to v súčasnosti padá, sponzoring je minimálny, poodchádzalo nám veľa partnerov, ktorých sme mali v akadémii. Po včerajšom stretnutí (štvrtok 23. 7. pozn. red.) so všetkými trénermi a aj s Mirom Lažom, ktorý má byť manažérom mládeže, sme povedali, ako budeme pokračovať, čo nás čaká. Aby sme vytvorili také podmienky, za akých udržíme čo najviac hráčov v Slovane a posunuli klub ešte na vyššiu úroveň.
Ak by sme chceli byť konkrétni, aká funkcia či pozícia bude patriť Zdenovi Cígerovi? Čo budete mať pod palcom?
– Budem robiť to, čo doteraz. Mám veľa hráčov, ktorí sú v dorasteneckom a kadetskom veku, v čom by som chcel pokračovať. Normálne budem trénerom v kategórii dorastu. Hoci v Slovane je už tréner extraligy, chceme otvoriť novú kategóriu prvej ligy dorastu. Je to veľmi dôležité, lebo v Slovane je veľa hokejistov, ktorí chcú hrať najvyššiu súťaž, ale tí čo sa tam nedostanú musia ísť preč. Preto bude dobré, že Slovan bude mať prvú ligu dorastu. Budú teraz tri kategórie. Kadeti, extraliga a prvá liga. Tí, čo sa nedostanú do extraligy, môžu takto hrať práve prvú ligu. Prinesie to motiváciu pre hráčov, nemusia chodiť po hosťovaniach, máme ich na očiach a vieme s nimi každý deň pracovať.
Čo žiaci? Budete hovoriť aj do tohto tréningového procesu?
– Tak budem, lebo mám aj hráčov, ktorí by mali ísť ku žiakom, aj keď ich nie je veľa. Najviac je kadetov a dorastencov. Určite ma to zaujíma, sledovať ich a pozorovať, kto na čo má a ako napreduje. Je dôležité, aby všetci mládežnícki tréneri komunikovali a mali prehľad o všetkých kategóriách. Od prípravky až po starší dorast, aby sme vychovali čo najviac kvalitných hokejistov, aj smerom k mužom.
Budete si vyberať spolupracovníkov medzi bývalými hráčmi Slovana, ako je napríklad Ľubo Višňovský?
– Ja mám svoju pozíciu a úlohy. No myslím si, že je tam záujem od vedenia Slovana, aby sa do klubu vrátili ľudia, ktorí hrali za klub, boli tu úspešní a fanúšikovia si ich vážili. Aby sa vrátili príjemné spomienky, aby tieto mená priniesli do Slovana kvalitu a skúsenosti.
Budete komunikovať aj s hlavným trénerom Slovana Romanom Stantienom?
– Ja s Romanom nemám žiadny problém. Hrávali sme spolu, roky sa poznáme. Je tam navyše aj Rudo Jendek (asistent trénera A-tímu, pozn. red.), s ktorým sme komunikovali a mali spoločné tréningy. V Slovane je momentálne veľmi zaujímavý tím, poznáme sa, máme spoločné názory. Dúfam, že nám to vydrží a budeme spolupracovať.
Čo vás presvedčilo? Odchod Juraja Širokého, príchod Maroša Krajčiho alebo nového majiteľa Rudolfa Hrubého?
– Je to aj vďaka tomu, že Rudolf Hrubý mi dlhé roky pomáhal v akadémii. Hoci v minulosti som mal na túto tému stretnutie aj s pánom Širokým, už tu boli debaty. Ale teraz to bolo konkrétne. Ponuka prišla a musel som sa rozhodnúť. Aj keď ma to mrzí voči Trnave, kde sme boli dva roky, vybudovali kvalitné mužstvá a naštartovalo sa to správnym smerom. Avšak logistika a ekonomika bola zložitá.
Čo bude teraz s Trnavou?
– Spolupráca bola perfektná, ak by to mužstvo bolo v Bratislave, tak by som neodišiel. To nie je v moje povahe. No musel som sa pozerať aj na budúcnosť mojej akadémie a niekedy musíte urobiť aj takého rozhodnutia. Musíte niečo obetovať a posunúť sa ďalej.
Veľa sa na Slovensku hovorí o tom, že máme málo hráčov, nie je tu kvalita, hráči odchádzajú do zahraničia. Aká je vlastne realita?
– Problémom je, že sa tu vytvorila nedôvera voči slovenskému hokeju. Ale treba si povedať, že podmienky idú stále dole. Hráči a najmä ich rodičia hľadajú stále spôsob, ako odísť zo Slovenska. Či už do Česka, Fínska, Švédska, USA, Kanady. S tým nevieme nič robiť. Pokým nevytvoríme na Slovensku lepšie podmienky a kvalitné súťaže, tak hráči budú odchádzať. Teraz som bol v Prahe na Sparte a to keď človek vidí, aké tam majú podmienky, to sa vôbec nedá porovnať. Aj keď Česi majú takisto problémy, aj ich hokej padá dole a dobiehajú ich také krajiny, ktoré im v minulosti nesiahali ani po päty. Nuž, a to my sme ešte úplne inde ako Česi. Musíme naozaj začať pracovať – podobne ako napríklad Fínsko, ktoré je takisto malá krajina. Pred rokmi sa učili všetko od nás a to, čo dosiahli, je úžasné. Alebo sa pozrime na Švajčiarov, Maďarov, kde štát dáva veľké peniaze do športu. Na rozdiel od nás. Šport je a musí byť pre nás dôležitý, vždy sme sa ním vedeli odprezentovať. Dnes nám to všetko uniká. Pokým tá podpora nepríde zhora, bude zle.
Máme ešte z čoho vyberať? Je hráčska základňa dostatočne široká a kvalitná?
– Nie je. To je realita. Už nemáme toľko hráčov ako v minulosti, ani kvalitu. Väčšina klubov sa ledva prihlási do súťaže. To je zle. Z toho malého počtu hráčov potom ťažko vyprodukujete kvalitu. Kedysi boli v každom mužstve dvaja traja výnimoční hráči, rozdieloví, dnes to nie je. Je ich málo. V minulosti boli 16-roční či 17-roční hráči jednou nohou v A-čku. Dnes 17-roční a 18-roční hokejisti jednoducho nestíhajú, nemajú takú kvalitu. To je vidno a cítiť aj v najvyššej súťaži. My si stále myslíme, že máme kvalitných hráčov, ale pri konfrontácii na medzinárodnej úrovni padáme na hubu. Tam jednoducho nestíhame.
Mohlo by vás zaujímať
- NÁZOR REDAKCIE Po prvýkrát v histórii nik nedostane Zlatú loptu. Športovec roka je vo hviezdach
- Preložená olympiáda 2020 nemusí byť v Tokiu ani o rok. Jej usporiadanie bude problematické
- VIDEO Rúška, karanténa a extrémne bezpečnostné kontroly. Hokejisti v NHL sú najstráženejší športovci planéty
- Tomu sa hovorí biznis. Slavia Praha zarobila na prestupoch hráčov za rok viac ako miliardu