BRATISLAVA – Roky ich potreby štát ignoroval. Slovenká spoločnosť vie o nich veľmi málo alebo nič. S vybavovaním pre nás bežných vecí to nemajú skutočne ľahké. Reč je o nepočujúcich, ktorí dennodenne riešia rovnaké problémy ako my, avšak s tým rozdielom, že pre nich má pochopenie len málokto. Aj o tom ako sa nepočujúci dostávajú k informáciam počas pandémie či o náročnosti života s hendikepom sa Glob.sk rozprával s predsedom Slovenského zväzu nepočujúcich JAROSLAVOM CEHLÁRIKOM.
V posledných dňoch vidíme na televíznych obrazovkách čoraz častejšie tlmočníkov posunkového jazyka pri krízových vyhláseniach vlády. Mali by tlmočníci sprevádzať hovorené slovo aj pri iných príležitostiach? Ak áno, pri ktorých reláciách (tv noviny, film, diskusné relácie, …) by nepočujúcim najviac pomohli?
– Áno určite, hlavne všetky živé vysielania by mali mať zabezpečené tlmočenie a to spôsobom, že tlmočník stojí hneď vedľa rečníka alebo v prípade diskusnej relácie je treba mať tlmočníka v okienku. Často sa používa štvorcový výrez pre tlmočníka, ktorý však nie je kvalitný, lepšie je umiestniť akoby obrys tlmočníka. Dôležité je samozrejme pamätať na primeranú veľkosť. Veľakrát sa stalo, že tlmočník bol na obrazovke veľmi malý. Verím, že verejnosť si na tlmočenie zvykne, malo by to byť v 21. storočí samozrejmé. Bez tlmočenia by bola naša komunita stratená. V prípade, že počas živého vysielania nie je zabezpečené tlmočenie, nepočujúci vôbec nerozumejú čo sa hovorí. Rovnako dôležité je aj tlmočenie rozprávok pre nepočujúce deti. Pre filmy, seriály stačia aj skryté titulky. Skryté titulky nám pomáhajú rozvíjať slovnú zásobu, zdokonaliť si gramatiku slovenského jazyka. Rovnako ľudia s poruchou sluchu, ktorí neovládajú slovenský posunkový jazyk, potrebujú mať skryté titulky aj v rámci živého vysielania, ale terajšia technika na Slovensku nie je schopná zabezpečiť takýto prepis. Predpokladám však, že o pár rokov sa to bude dať zrealizovať prostredníctvom automatického prepisu na základe zachyteného hlasového prejavu rečníka.
Dokáže tlmočník preložiť každé jedno slovo, ktoré používajú aj napríklad politici vo svojich vyhláseniach?
– Áno, dokáže. Princíp tlmočenia funguje presne tak, ako v iných cudzích jazykoch. Je potrebné si uvedomiť, že Slovenský posunkový jazyk má svoju vlastnú gramatiku, slovosled, spĺňa atribúty jazyka a je nezávislý od slovenského jazyka. Netlmočí sa každé slovo, lebo posunkový jazyk má svoje vlastné výrazové prostriedky. Tlmočia sa významy a musí sa odovzdať úplne totožný obsah. No žiaľ, takýchto kvalitných tlmočníkov slovenského posunkového jazyka máme strašne málo, je potrebný tréning a mať prehľad v politike.
Stíhajú tlmočníci prekladať politické vyhlásenia? Akceptujú politici prítomnosť tlmočníka a regulujú tempo reči tak, aby tlmočník nemal problém s prekladom?
– Áno, tlmočníci to stíhajú bez problémov. Vnímam, že teraz už si pomaly politici zvykajú na prítomnosť tlmočníka slovenského posunkového jazyka, ale je potrebné vysvetliť ich prítomnosť aj to, ako funguje celý proces tlmočenia. Rečníci sa nemusia báť počas svojho vyhlásenia či ich tlmočníci stihnú pretlmočiť, nemusia byť pod tlakom, či majú pomaly hovoriť, či prerušovať prejav a čakať. Tlmočník musí byť profesionál a plynulo vnímať prejav a zároveň teda simultánne plynulo tlmočiť do slovenského posunkového jazyka alebo opačne. Rečníci môžu hovoriť svojim tempom. Niekedy sa stáva, že napríklad počas konferencie, či prednášky, tlmočník preruší rečníka a poprosí o zopakovanie ušlej informácie. Správny postup je taký, že tlmočník by mal mať, ak je možné, text prejavu vopred kvôli príprave. V živých vstupoch je to problém, ale aj tak by mal mať tlmočník zistených čo najviac informácií o téme vopred. Text vopred sa dá napríklad pekne zabezpečiť pri prednáškach.
Nie vždy však tlmočníci posunkového jazyka boli prítomní pri dôležitých vyhláseniach. Vyvíjal Slovenský zväz nepočujúcich iniciatívu, aby sa takýto pracovník objavil na obrazovkách počas pandémie a pomohol tak nepočujúcim dostať sa lahšie k informáciám?
– Áno, bola to iniciatíva z našej strany a veľmi nám tlmočenie pomáha k zabezpečeniu informácií. Ja ako nepočujúci môžem normálne sledovať vyhlásenia rovnocenne ako ostatní počujúci a hneď získavať čerstvé informácie. Mnohí nepočujúci na facebooku chvália tieto tlmočenia a sú šťastní, že môžu tieto vyhlásenia sledovať rovnocenne. Dlhé roky sme boli zúfalí a nebola to samozrejmosť. Práve v tejto nepríjemnej situácií s koronavírusom sa prelomili ľady a postupne sa tlmočenie stáva samozrejmosťou. Avšak niektoré vyhlásenia už boli tlmočené aj pred koronavírusom – napríklad vyhlásenia pani prezidentky Čaputovej. Snažíme sa, aby aj ostatné inštitúcie urobili rovnako, napríklad ministerstvá a podobne.
Čo pre nepočujúceho znamená vidieť tlmočníka posunkového jazyka?
– Veľmi veľa, pre nás je to nesmierne dôležité, aby sme mohli rovnocenne pozerať a získať informácie ako ostatní diváci.
Zabúda sa na skupinu nepočujúcich v slovenskej spoločnosti? Ak áno, je to problém len našej krajiny alebo aj našich susedov?
– Otvorene poviem, že práve Slovensko vo veľa veciach zaostáva v porovnaní so zahraničím. Aj nám hrozí vo veľa veciach, ktoré súvisia s nepočujúcimi, zánik, alebo sa minimálne riadne komplikuje naša práca a snaha, aby sme dostali všetky služby aspoň do normálu. Vedel by som vymenovať veľa problémových vecí a ešte tieto problémy aj navzájom súvisia. Napríklad počujúci rodičia nepočujúcich detí sa nemajú kde naučiť slovenský posunkový jazyk a potom majú veľký problém ako vzdelávať nepočujúce deti od útleho veku a nebuduje sa v týchto deťoch jazykový kód. Ďalší problém je, že mnohé kraje na Slovensku majú slabú dostupnosť tlmočníckej služby a podobne. Nie je to chyba verejnosti, skôr je ťažko presvedčiť politikov a je potrebné veľa im vysvetľovať naše záležitosti. Niekedy sa to pokazí až na konci schvaľovania zákonov a nariadení a príjme sa taká vec, ktorá nie je v súlade s našou odbornou radou. Niekedy sa ťažko presadzujú veci na ministerstvách, takmer vždy je to o dlhom vysvetľovaní ba až o „bojovaní“, aby sa konečne začali riešiť niektoré nedostatky.
V mnohých prípadoch posunkovú reč neovládajú pracovníci úradov, bánk či pôšt. Ako nepočujúci riešia dennodenné ,,vybavovačky”?
– Áno, robí nám to veľký problém. Veľakrát nepočujúci kvôli tomu nechodia vybavovať veci na úrady, nerozumejú, nechávajú tieto záležitosti „plávať“ a tvária sa, že sa nič nedeje, keď príde pokuta, exekúcia a podobne. Potom je veľmi ťažko opravovať takéto chyby. Nepočujúci majú veľký problém s čítaním s porozumením. Uvediem príklad, mám ich veľa. Nepočujúca pani nerozumela listu zo súdu a išla na súd s partnerom. Nerozumeli, čo sa na súde deje. Potom jedného dňa jej vzali dieťa do opatery partnerovi rodičia. Ani počas súdneho pojednávanie nebolo zabezpečené tlmočenie v slovenskom posunkovom jazyku. Zo zákona má nepočujúci právo mať tlmočníka počas súdneho pojednávania. Teraz je pani dosť na dne.
