Domáce Spoločnosť Top Rozhovory

ROZHOVOR Náročné to nemajú len prváci, krízovým je aj prechod na druhý stupeň

Zdroj: TASR / Radovan Stoklasa

BRATISLAVA – Dvojmesačné voľno sa skončilo a aj deti si musia opäť začať plniť svoje povinnosti. Nie všetky sa na nový školský rok tešia. Prváčikovia ale väčšinou do školských lavíc zasadajú plní elánu a očakávania. So školským rokom sa neodmysliteľne spájajú aj mimoškolské aktivity. Aký počet krúžkov je pre deti ideálny? Školská psychologička EVA GAJDOŠOVÁ vás v rozhovore pre Glob.sk navedie na správnu cestu, ako začať školský rok s úsmevom a nepodlahnúť panike. 

 

Školáci mali počas letných prázdnin voľnejší režim, teraz však musia opäť zasadnúť do školských lavíc. Ako by ich mali rodičia ,,navnadiť” na školské prostredie a povinnosti, ktoré ich v škole čakajú?

– Deti, ktoré majú dobré vzťahy v triede, ktoré majú v triednom kolektíve  kamarátov, ktoré boli predchádzajúci rok v škole spokojné, cítili sa v nej dobre, sa do školy určite tešia. Tešia sa na spolužiakov, kamarátov, milovanú pani triednu učiteľku, nové poznatky, výlety, exkurzie. Ale deti, ktoré sa medzi spolužiakmi necítili dobre, ktoré medzi svojich vrstovníkov zatiaľ nezapadli, alebo mali zážitky so šikanovaním, sa do školy netešia, bývajú často pred nástupom do školy podráždené, uzavreté, plačlivé. Dokonca sa stáva, že strach zo školy sa môže u nich prejaviť aj somatickými ťažkosťami, napríklad deti bolí hlava,  majú zažívacie ťažkosti, poruchy spánku. Rodičia by preto mali prejaviť pochopenie, ukázať deťom ochotu pomôcť im, poradiť im ako na to, respektíve porozprávať sa aj s triednou učiteľkou, či školským psychológom. Vyhnúť sa treba veľkému ľutovaniu či bagatelizovaniu problému.

Je vysoko pravdepodobné, že žiaci veľa poznatkov a informácií z minuloročného učiva zabudli, že sa cez prázdniny opakovaniu vedomostí nevenovali, preto je dôležité, aby učitelia s tým počítali a považovali mesiac september za adaptačný mesiac na školu a na vyučovací proces a až postupne prechádzali na prísnejší edukačný režim a na pravidelné vysvetľovanie nového učiva, opakovanie, skúšanie, známkovanie. Určite nie je vhodné začať september písomkami na zistenie, čo deti vlastne vedia. Keďže rodičia súčasnosti sú maximálne vyťažení v práci, nezostáva im v rodine poobede a večer veľa času na učenie sa s deťmi, precvičovanie učiva, kontrolu vedomostí. Je zrejmé, že na školu bude kladený stále väčší tlak na precvičovanie vedomostí a písanie si úloh v školskom klube, aby do istej miery odbremenili rodičov. Pravdaže suplovanie rodiny školou nie je psychologicky vhodné. 

Vyhnúť sa treba veľkému ľutovaniu či bagatelizovaniu problému. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Aký by mali mať deti režim po začatí školského roka?

– Žiaci súčasnosti trávia veľa času počas školského roku v školskom prostredí, jednak doobeda na vyučovaní a jednak poobede v školskom klube. Stáva sa stále častejšie, že deti trávia v škole aj 10 hodín (od 7 hod. ráno do 5 hod. poobede). A keďže učenie je ich prácou, trávia vo svojej  práci viac ako 8 hodín. Mnoho detí navštevuje v priebehu týždňa aj viaceré krúžky na rozvíjanie svojho nadania a talentu, čo je výborné vtedy, ak nie sú deti preťažené 3-4 krúžkami. Nečudujem sa, že keď prídu domov po 17,00 – 18,00 hod. sú už výrazne unavené a nedokážu sa skoncentrovať na prípravu do školy na 2-3-4 predmety  nasledujúceho dňa. Odporúčala by som skôr 2 krúžky za týždeň a takto ponechať deťom väčší časový priestor pre hru, alebo stretávanie sa s kamarátmi.

Je správne školákovi počas prázdnin nechať úplne voľný program bez precvičovania si školského učiva?

– Vedomosti sa dajú precvičovať aj pomocou hier. Napríklad, keď ideme dlhší čas v aute na dovolenku, môžeme si dávať hádanky, matematické príklady, na písmená abecedy vytvárať slová alebo vety alebo čítať rodičovi krátky text z novín či časopisu.

Škola hrou je pre deti zábavnejšia a zaujímavejšia. Zdroj: pixabay.com

Pracujúci rodičia sa častokrát snažia svojim deťom vyplniť ich voľný čas mimoškolskými aktivitami / krúžkami. Je to správny prístup rodičov?

– Na jednej strane chápem rodičov, že chcú, aby celý týždeň malo ich dieťa aktivitami vykryté aj poobedie, aby vedeli, kde dieťa trávi svoj čas, a že je pod dozorom, kontrolou, monitorom. Teda rodičia krúžkovými aktivitami vedia, že je o ich dieťa postarané , že sa rozvíjajú ich schopností a nadanie napr. v oblasti športu, jazykov, či dramatického umenia. Niektorí rodičia však dávajú svoje dieťa na také krúžky, ktoré ho nebavia, nechodí na ne s nadšením, ale z donútenia, resp. sú to síce atraktívne krúžky, ktoré letia, ale dieťa sa na ne neteší, napr. tenis, golf, box. Treba si uvedomiť, že s režimom krúžkov sa dieťa musí koncentrovať na aktivity celý deň, počnúc školou. Stále funguje v intenciách nejakého režimu, príkazov, zákazov, začleňovania sa. 

Aký počet krúžkov je ale optimálny na to, aby deti stále zvládali školské povinnosti?

Odporúčam 2 krúžky, maximálne tri. Možno v pondelok, stredu a v piatok. Pre dieťa je dôležité mať počas týždňa aj voľné dni bez režimu, slobodnejšie dni s dôrazom však na kreatívne aktivity.

Mimoškolské aktivity sú pre deti prospešné, ale netreba to preháňať. Zdroj: pixabay.com

Teraz už bývalých prvostupniarov čaká prechod na druhý stupeň, kedy ich nebude vyučovať jedna triedna učiteľka, ale viacero pedagógov. Ako táto zmena môže vplývať na psychiku dieťaťa?

– Výrazne. Keď sa my, školskí psychológovia, rozprávame s učiteľmi a odbornými pracovníkmi škôl, tak sa dozvedáme, že v súčasnosti sa stáva krízovým piaty ročník základnej školy. Dávnejšie to bol siedmy či ôsmy ročník, keď deti dosiahli typické obdobie puberty a dospievania. Teraz sa vývin detí urýchlil, hovoríme o akcelerácii vývinu, deti dospievajú skôr, už vo veku 9-10 rokov, teda v piatom ročníku, ktorý je zároveň charakteristický prechodom na druhý stupeň školy so stupňujúcimi sa nárokmi na učebnú látku, nové a neznáme predmety, nových učiteľov s ich odlišnými prístupmi a učebnými štýlmi.

Prváčikovia sa väčšinou do školy tešia. Stretli ste sa, ale počas praxe s tým, že by sa dieťa do školy netešilo a obávalo sa jej? Ako by rodič v takomto prípade mal postupovať?

– Prváčikovia sa našťastie na školu veľmi tešia. Máme však aj takých prvákov, ktorí sú prvé dni bojazliví, úzkostní, plačliví, dokonca plačú aj niekoľko dní či týždňov. Tieto deti sú zvyčajne emocionálne ešte nezrelé, naviazané na matku, a zložito zvládajú prechod z prostredia  rodiny do školského prostredia, opustenia svojich rodičov, predovšetkým matku. Je dobré, keď škola postupne takéto dieťa  začleňuje do školského prostredia, začne jednou či dvoma hodinami na vyučovaní a postupne predlžuje čas zotrvania dieťaťa v škole. 

Žiakov z vyšších ročníkov už škola nebaví. Zdroj: pixabay.com

Ako a či vôbec by mali rodičia motivovať školákov k plneniu si svojich povinností?

– Určite je  darček ako materiálna odmena pre deti zaujímavý a slúži z času na čas ako pozitívna motivácia do učenia a do jednotiek v žiackej knižke. Ale skôr motivujme deti spoločnými výletmi, rodinným obedom v reštaurácii, návštevou športového podujatia, detského klubu a podobne. 

Aký je pre deti najvhodnejší čas, kedy by si mali po príchode zo školy robiť domáce úlohy? Hneď ako prídu alebo by si mali radšej oddýchnuť a až potom si sadnúť za knihy?

– V súčasnosti sú školské kluby nastavené tak, že si tam deti píšu aj domáce úlohy. Čo je samozrejme veľká pomoc pre rodičov, keďže deti prichádzajú domov už s menším počtom domácich úloh. Medzi učením v škole a prípravou doma na nasledujúci deň by určite mal uplynúť istý čas počas dňa, v ktorom si dieťa oddýchne, získa novú energiu, a je viac pripravené koncentrovať sa na opakovanie učiva či precvičenie si niektorej novej učebnej látky. 

Pred plnením si domácich úloh, by si deti mali najskôr oddýchnuť. Zdroj: pixabay.com