Domáce Koronavírus Politika Spoločnosť Top

ROZHOVOR Martin Klus: Zatvorenie hraníc vás môže zastihnúť aj na dovolenke. Záruka neexistuje

BRATISLAVA – Svet sa začína pomaly zobúdzať. Po tom, ako pandémia koronavírusu vo veľkom zatvorila hranice a krajiny boli prakticky v izolácii, sa situácia začína vracať do normálu. Hranice sa otvárajú, schengenský priestor sa znovu obnovuje, ľudia môžu opäť cestovať. Slovenská vláda určila 19 krajín, ktoré sú pre nás bezpečné z epidemiologického hľadiska, sú medzi nimi aj obľúbené letné destinácie. Bude sa ich počet v najbližšom období rozširovať? Sú naďalej letné dovolenky ohrozené? A na čo by si ľudia mali dať pri vycestovaní pozor? O tom sa Glob.sk rozprával so štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR MARTINOM KLUSOM (40).

 

Je polovica júna, hranice, ktoré koronakríza zatvorila, sa po novom opäť otvárajú. Schengenský priestor je prakticky znovu aktívny, stále sa ale nájdu krajiny, ktoré majú hranice uzatvorené. O ktoré ide v rámci EÚ? 

– V zásade už všetky krajiny v rámci Európskej únie uvoľňujú režim, ktorý nastolila koronakríza. Skôr by sa ale dalo pozrieť na to, ako pri otváraní hraníc funguje reciprocita – teda či tie krajiny, ktorým iná krajina otvorí hranice, budú postupovať rovnako. Najľahšie si to naši občania vedia predstaviť na príklade Poľska. Poliaci cez druhý júnový víkend odstránili hraničné kontroly a Slováci tak môžu cestovať do krajiny. Avšak, naďalej z našej strany neboli odstránené reštrikcie – teda povinnosť vrátiť sa z Poľska do 48 hodín, lebo dotyční budú musieť ísť do domácej izolácie. Naopak, Poliaci sa pri vstupe na Slovensko musia preukázať buď tranzitným povolením, alebo negatívnym koronatestom, ktorý nesmie byť starší ako 96 hodín (4 dni). To z dôvodu, že Poľsko sa na základe rozhodnutia našich epidemiológov neumiestnilo na zozname bezpečných krajín, do ktorých môžeme neobmedzene cestovať. Čiže, toto je typickým príkladom toho, ako sa môžu veci vyvinúť, pokiaľ sa jednotlivé krajiny na cestovateľskej mape neoznačia zelenou farbou, čiže ako bezpečné.

Iným zaujímavým príkladom je Česká republika. Tá pondelkovou polnocou, teda od polovice júna, vydala nový cestovateľský semafor. Ten je aktualizovaný na základe epidemiologickej situácie v krajinách. Napríklad kým donedávna mali Portugalsko uvedené ako bezpečnú krajinu, od pondelka je medzi červenými krajinami, čiže sa do Portugalska pre Čechov neodporúča cestovať. Ako nebezpečnú krajinu Česi označujú aj Švédsko. Veľmi ľahko sa môže stať, že kým niektoré krajiny si zlepšujú skóre a majú tam bezpečnú epidemiologickú situáciu, v iných táto situácia nie je priaznivá a pre nás môžu znamenať isté epidemiologické riziko. Už teraz je počuť hlasy, že niečo podobné sa môže stať aj v prípade Bulharska. Zatiaľ je Bulharsko na našej mape zelené, ale vzhľadom na zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu v prípade COVID-19 v ich krajine, sa môže stať, že niektoré krajiny bezpečnosť Bulharska prehodnotia. To by znamenalo, že dočasne pozastavia možnosť cestovať do tejto krajiny.

Viaceré krajiny otvárajú hranice aj s Talianskom, kde situácia s koronavírusom vôbec nebola priaznivá. Môže sa tak stať, že konzílium odborníkov v blízkej dobe rozhodne, že Taliansko je bezpečné aj pre nás?

– Ako hovoríte, Rakúsko, Nemecko a Švajčiarsko otvárajú hranice s Talianskom. V zásade, Slováci sa už dnes dokážu dostať do Talianska bez nejakých väčších problémov. Avšak, otázka bezpečnosti krajiny je samozrejme otázna, pretože naďalej sú v Taliansku regióny, kde epidemiologická situácia nie je priaznivá. Nájdu sa ale aj také, kde je situácia porovnateľná napríklad s Českom, alebo inými, pre nás bezpečnými krajinami. V tomto prípade by som preto rozlišoval región po regióne. Kým Lombardsko je ešte problematické, Sicília sa už berie ako bezpečná. Podobne by sme k tomu vedeli pristúpiť aj v prípade Poľska. Český cestovateľský semafor predpokladá Poľsko ako bezpečnú krajinu. Ale osobitne Sliezske vojvodstvo, kde nie je situácia priaznivá a miera nakazenosti koronavírusom je tam výrazne vyššia, sa neodporúča na cestovanie.

V súčasnosti je pre Slovensko bezpečných 19 krajín. Je reálna šanca, že by sa v priebehu pár dní mohol ich počet navýšiť? Ak áno, ktoré krajiny sú vhodnými adeptmi?

– Všetko závisí od toho, kedy sa stretne konzílium odborníkov. My – teda Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí – by sme boli radi, ak by sme na ich stretnutí boli rovnako prítomní. A to z dôvodu, že máme pomerne čerstvé a aktuálne informácie z našich zastupiteľských úradov a vidíme, v ktorých krajinách sa ako situácia vyvíja. Myslím, že by sme sa v najbližšom čase mohli otvoriť 31 krajinám podľa príkladu Rakúska či Nemecka. Avšak, či to tak bude, to v tejto chvíli nevieme povedať. Zatiaľ nie je vytýčený termín rokovania konzília.

Celkovo je pre Slovensko bezpečných 19 krajín. Zoznam by sa mal postupne rozširovať. Zdroj: FB / OĽaNO

Medzi bezpečnými krajinami sú aj obľúbené letoviská a dovolenkové destinácie – Chorvátsko, Cyprus, Bulharsko, Grécko…. Dá sa do týchto krajín bez problémov dostať v prípade, ak by sa Slováci rozhodli ísť na dovolenky – aké majú pravidlá pre vstup na ich územie?

– Áno, naši občania sú v týchto krajinách označení ako bezpeční. To znamená, že voľne môžu pricestovať do krajiny bez hrozby karantény. V týchto prípadoch platí recipročný systém, čiže aj ich občania môžu bez problémov pricestovať na Slovensko. Ak takéto označenie platí pre krajiny, tak by sme s nimi mohli obnoviť aj verejnú dopravu. Očakávam, že niektoré chartre začnú v blízkom čase do týchto krajín lietať. Možno sa časom obnoví aj pravidelná doprava. To už je ale otázka na letecké spoločnosti či vlakové a autobusové linky. V zásade sa môže už pomaly obnoviť aj turistický ruch tak, ako sme ho poznali v minulosti. My ale odporúčame našim občanom, aby si vždy preverili, aké sú podmienky ohľadne nosenia rúšok, dodržiavania spoločenského dištancu v tej-ktorej krajine. Prípadne, aby sa informovali o tom, ako to vyzerá a aké podmienky sú v daných turistických rezortoch – napríklad v otázke stravovania. Aby neboli prekvapení, že švédske stoly, na ktoré sú zvyknutí, už nebudú dostupné a podobne.

Aké sú tieto podmienky, v prípade napríklad Chorvátska či Grécka? Ako to je v prípade nosenia rúšok, sociálneho kontaktu, a podobne.

– Pokiaľ ide o Chorvátsko, je to jedna z najslobodnejších krajín v prípade nosenia rúšok – podľa ich epidemiologických podmienok je nosenie rúšok na báze dobrovoľnosti. V prípade Grécka je povinnosť nosiť rúška vo verejnej doprave a v uzavretých priestoroch. Najviac liberálne v tomto smere sú Švajčiarsko a Chorvátsko. Takto by sme mohli ísť krajinu po krajine a prejsť si ich epidemiologické podmienky. Rôzne k noseniu rúšok pristupujú rôzne krajiny. Najčastejšie sa objavuje požiadavka nosiť ich v MHD, prípadne v uzavretých priestoroch. Sú tu aj krajiny, ktoré majú osobitné požiadavky na sociálny kontakt s cudzou osobou, čo sa týka návštevy obchodných centier a podobne.

O ktorých krajinách hovoríte?

– Napríklad o Českej republike. Povinnosť nosiť rúška tu je v obchodoch a uzavretých priestoroch, či v priestoroch hromadnej dopravy. V exteriéri už nemusia ľudia nosiť rúška. V prípade, ak je na blízku cudzia osoba, je potrebné dodržiavať sociálny dištanc. Sú krajiny, kde rúška vôbec nevyžadujú. Napríklad Island povinnosť rúšok zrušil a v čase od 15. júna do 30. júna všetkých prichádzajúcich do krajiny testujú. Tým si zabezpečil to, že do krajiny nevstúpi nikto s pozitívnych testom na COVID-19.

Môžeme teda povedať, že tohtoročné dovolenky už nie sú ohrozené?

– To je v tejto chvíli ťažké povedať. Epidemiologická situácia sa vyvíja a v niektorých krajinách je komplikovaná. Spomínal som to na príklade Bulharska. Situácia sa veľmi ľahko môže zhoršiť, a to nie len v prípade iných krajín, ale aj samotného Slovenska a tým pádom sa cestovateľské plány veľmi ľahko narušia. Čiže, táto letná sezóna nebude určite taká pokojná, ako sme zvyknutí.

Pokojne sa môže stať aj taká situácia, že človek v dobrej viere vycestuje na dovolenku a počas jeho pobytu sa môže daná krajina zmeniť z bezpečnej na rizikovú. V takom prípade sa bude očakávať, že príde naspäť s negatívnym testom na COVID-19. Táto možnosť sa nedá vylúčiť.

My stále hovoríme, že najbezpečnejšie tento rok bude ostať na Slovensku, prípadne v najbližších cestovateľských krajinách. Ale, prakticky tá cestovateľská krajina, najmä v prípade bezpečných krajín, sa môže začať.

Letná sezóna nebude taká, ako sme zvyknutí. Zdroj: pixabay.com

V súčasnosti môžu cestovné kancelárie vydávať poukazy ako náhradu za zrušenú dovolenku. Aktuálne sú viaceré krajiny otvorené, no čo s tými, ktorí sa rozhodnú neriskovať, a na dovolenku nebudú chcieť ísť?

– Myslím si, že vo veľkej miere to je na individuálnej dohode medzi cestovnou kanceláriou a klientami. Pokiaľ viem, tak systém voucherov, ktorý sa zaviedol, sa vo veľkej miere aj využíva. Mnohí občania Slovenska už využili túto možnosť vystavenia voucherov a predpokladajú, že na dovolenku do zahraničia vycestujú až budúcu sezónu. Platí, že kým nemáme funkčný vakcinačný systém alebo lieky, ktoré by dokázali ochrániť ľudí, tak táto letná sezóna nebude taká, ako tá predchádzajúca. S týmto počítajú aj mnohí občania, ktorí si nechcú pokaziť dovolenku tým, že by na pláži boli od ostatných oddelení platovými bariérami, o ktorých sa v minulosti vo veľkom hovorilo.

Aká je prax? Cestujeme vo veľkom do krajín, do ktorých môžeme?

– Určite to nie je v takom množstve, ako tomu bolo pred vypuknutím pandémie na konci februára, či v predchádzajúcej letnej sezóne. Ale áno, sú niektoré hraničné priechody, kde nám naši kolegovia po otvorení hraníc hlásili niekoľkonásobne vyšší počet prechádzajúcich. Je tu veľký dopyt množstva Slovákov či obyvateľov okolitých krajín po cestovaní. Výborným príkladom je situácia z tohto víkendu po otvorení poľských hraníc. Mnohí občania využili 48-hodinovú možnosť vycestovania do Poľska a išli si nakúpiť na trhy. Takisto aj mnohí poľskí občania využili možnosť tranzitovať cez Slovensko. Ten trojmesačný režim uzatvorenia hraníc nechali na ľuďoch isté dôsledky a každý, kto vidí možnosť vycestovať, to aj využíva.

Niektoré bezpečné krajiny ostávajú naďalej pre cudzincov viac-menej uzatvorené. Čo táto skutočnosť znamená pre ľudí? Otvoria sa tieto štáty v najbližšej dobe aj Slovákom?

– Práve od pondelka 15. júna ohlásili mnohé vlády krajín EÚ otváranie hraníc aj pre cudzincov. Dokonca aj samotná Ukrajina, ktorá je mimo schengenský priestor, ale je našou susednou krajinou, sa po mesiacoch izolácie otvára aj pre Slovákov. Opačným smerom to ale zatiaľ nefunguje – čiže ukrajinskí obyvatelia musia po vstupe na Slovensko mať pri sebe negatívny test na COVID-19…

A Slováci po príchode z Ukrajiny by mali ísť do domácej izolácie…

– Doposiaľ sa vyžadovala povinná karanténa, ale v súčasnosti o tejto problematike diskutujeme. V priebehu najbližších hodín by mali byť ukrajinské hranice pre slovenských občanov otvorené a bez povinnosti ísť do karantény. Ako som už spomínal, aj ďalšie európske krajiny by sa mohli postupne otvárať ešte do konca júna, ako napríklad Španielsko, ktoré ohlásilo otvorenie hraníc k 21. júnu. Na každé otvorenie reagujeme aj my na rezorte diplomacie a pravidelne aktualizujeme cestovné informácie na webovej stránke mzv.sk. Súčasne vznikla aj nová, celoeurópska stránka s názvom Re-open EU (v preklade Znovu otvorená EÚ), kde sa dajú nájsť všetky potrebné a najmä aktuálne informácie o cestovaní po Európe, a to aj v slovenčine.

Môže sa stať, že sa opäť všetko vráti do stavu v čase vrcholiacej koronakrízy? Máme vôbec nejakú záruku, že súčasný stav sa bude zlepšovať, a nie zhoršovať?

– Nič nie je vylúčené. Osobne si myslím, že istá forma druhej vlny určite príde, pretože práve otvorením hraníc je riziko nakazenia sa oveľa vyššie, ako keď sme boli uzavretí. Avšak, jedným dychom treba povedať, že sme na prípadnú druhú vlnu oveľa lepšie pripravení ako v prípade prvej vlny. Máme systém eKarantény, ktorý sme využili iba niekoľko dní a teraz je v „spiacom móde“, ale v prípade potreby ho vieme opäť rýchlo spustiť. Rovnako máme oveľa lepšie pripravené zdravotnícke pomôcky, máme lepšie pripravený personál v nemocniciach, či pľúcne ventilácie. To neplatí iba pre Slovensko, ale prakticky pre všetky krajiny. Ten šok, ktorý sme zažili v marci, by sa už nemal opakovať a myslím si, že sme do istej miery poučení tým, akým spôsobom by sme mali regulovať režim na hraniciach. Predpokladám, že Slovensko by v tomto smere bolo oveľa viac kooperatívnejšie s našimi najbližšími susedmi. Jednoduchšie povedané, asi by sme aj my v tomto smere ostali pri režime negatívneho testovania a už by sme sa pravdepodobne neizolovali tak, ako tomu bolo v polovici marca.

Plánuje vláda v prípade druhej vlny vypracovať nejaký plán, aby sa veci už „nerobili na kolene”, ale aby bol presný postup toho, aké opatrenia treba zaviesť a podobne, aby to malo nejaký systém? Ak áno, ako bude vyzerať?

– V tomto smere je ťažké čokoľvek plánovať. Nevieme, v akom rozsahu by druhá vlna prišla a ako by krajiny boli nákazou postihnuté. Avšak, poučenie z posledných týždňov je veľké a ukázalo sa, že vieme veľmi flexibilne reagovať. Ukazuje sa, že práve letné prázdniny budú pre nás istou spásou, keďže školy budú zatvorené a nebude dochádzať k takému sociálnemu kontaktu a tým pádom k riziku šírenia nákazy a prípadnej druhej vlny. Občania si zvykli na to, že tu je nejaký hygienický štandard, ktorý treba vo väčšej miere dodržiavať. Nemáme úplne štandardizovaný režim v obchodom a obrovské hromadné podujatia sa tento rok konať nebudú. Ešte stále nie sme v stave pred vyhlásením núdzového stavu. Miera slobody, ktorý tu máme, je adekvátna situácii v rámci pandémie, ktorá v celej Európe panuje.

Aplikácia je v súčasnosti v spiacom móde, v prípade potreby sa vie rýchlo nanovo spustiť. Zdroj: TASR / Michal Svítok

Zvládli sme boj s koronakrízou? Množstvo ľudí sa totiž sťažovalo na štátne karantény a problémy na hraniciach v súvislosti so spustením aplikácie e-Karanténa….Dalo sa týmto problémom zabrániť?

– Toto sú vynikajúce príklady toho, že by sa podobná situácia už opakovať nemala. E-Karantána je plne funkčná, vyskúšali sme ju, je ľahko stiahnuteľná a dostupná pre oba operačné systémy. V tomto smere už nehrozí, že by sme nevyhnutne museli zaviesť štátnu karanténu v takom režime, v akom sme ju mali ešte nedávno. Okrem toho, štátna karanténa by po novom mala fungovať na báze dobrovoľnosti v kapacitách, ktoré má ministerstvo vnútra k dispozícii bez toho, aby museli zaberať kapacity ubytovacích zariadení, napríklad hotelov, penziónov a podobne. Ak by druhá vlna prišla, máme pripravenú eKaranténu a rezort vnútra vie operatívne reagovať na požiadavky tých, ktorí nemajú priestor na izoláciu a nechcú ohrozovať svojich blízkych a chcú ísť do štátnej karantény. V tomto smere som presvedčený, že sme sa už veľa naučili a sme pripravení oveľa flexibilnejšie reagovať.

Vrátila by sa ešte k téme otvárania hraníc. Budeme sa v blízkej dobe otvárať aj tretím krajinám?

– Určite áno. Nejde iba o diskusiu našej vlády, ale o celoeurópsku diskusiu. Schengenský priestor sa musí smerom k tretím krajinám otvoriť spoločne a tu sa otvára dôležitá otázka, že ku ktorým a za akých podmienok. U nás sa často hovorí o Čiernej Hore, či o susednej Ukrajine. Čierna Hora má totiž podstatne menší počet nakazených, ako nami označené bezpečné krajiny. Toto sa týka aj krajín, ako je Turecko, ktoré vo veľkom volajú po uvoľnení opatrení od 1. júla, no doteraz vypočuté neboli. Samozrejme, chápeme, že ich hospodárstva sú závislé od turistickej sezóny. Turecko pre to na nás – Európsku úniu – tlačí, aby sme ak nie celé Turecko, aspoň tie časti, kde sú letoviská, označili za bezpečné. Diskusia na úrovni krajín Európskej únie tu je, aj tlak niektorých krajín je pomerne veľký.

Ako by mala takáto jednotná metodika v prípade kontroly ľudí z tretích krajín vyzerať? Nastali už k tejto téme diskusie na úrovni lídrov krajín?

– Ale áno. Európska komisia sa pokúša o istú formu koordinácie a my sa tejto téme pravidelne venujeme na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti. Takáto rada zasadá tento utorok a ja budem jej súčasťou spoločne s ostatnými ministrami a viceministrami pre Európu. Na tomto zasadnutí budeme diskutovať o tom, ako sa lepšie koordinovať v prípade otvárania hraníc. Čiže, tá európska diskusia tu je a som presvedčený, že na základe takejto diskusie sa nám darí aj lepšie chrániť našich občanov. Som preto veľmi zvedavý, ako  táto najbližšia skončí.

Čiže bližšia podoba tejto metodiky ešte nie je jasná…

– Úplne detailne ešte nie. Zatiaľ to je vo veľkej miere o vzájomnej koordinácii najmä susedných krajín. Preto som hneď v úvode rozhovoru spomínal, že naša cestovná mapa sa do istej miery prispôsobí tej českej a možno aj rakúskej. S týmto budú v najbližšom čase pracovať naši epidemiológovia.

Viacero mladých Slovákov sa v súčasnosti chystá na štúdium v zahraničí – napríklad do Česka, Rakúska, ale aj do Veľkej Británie či USA. Máte pre nich nejaké rady pred vycestovaním – aké podmienky budú musieť splniť, či budú musieť ísť do karantény a podobne?

– Podmienky sú pomerne detailne popísané na stránke mzv.sk. Treba si ich však vždy pred cestou overiť. Platí, že obzvlášť v cudzích krajinách je potrebné dodržiavať všetky hygienické pravidlá, pravidlá o spoločenskom dištanci a mnohé podobné, ktoré nás môžu ochrániť. Osobne odporúčam, aby sa tí, čo sa rozhodnú vycestovať, zdržiavali čo najmenej na verejných miestach – ako sú obchodné centrá, letiská, železničné stanice či MHD. Pokiaľ tam nie je potrebné ísť, tak tam nechoďte. To sa týka takmer všetkých krajín bez rozdielu s tým, že v niektorých je riziko nakazenia vyššie ako v iných. V prípade USA je potrebné si uvedomiť, že ide veľkú krajinu a miera rizika sa líši v každom jednom štáte. Určite mladým ľuďom odporúčam, aby si naštudovali regionálne rozdiely. Je potrebné uvedomiť si, že New York je iný, ako Arkansas či Los Angeles.

V prípade USA či Veľkej Británie existuje v súčasnosti možnosť dostať sa do nich?

– USA naďalej neumožňujú priame lety z kontinentálnej Európy, ale je možnosť priletieť tam zo Spojené kráľovstva. Do Veľkej Británie sa v súčasnosti bez vážnejších problémov dá vycestovať z frankfurtského letiska, kam sa dá bez problémov dostať z viedenského letiska Schwechat. Možnosť dopraviť sa tam existuje, v súčasnosti je ale prirodzené, že lety majú oveľa nižšiu frekvenciu, ako tomu bolo pred koronakrízou. Ale práve s uvoľňovaním pravidiel sa súbežne uvoľňujú aj tieto možnosti a očakávam, že priamych letov, alebo letov s jednoduchými prestupmi, bude v najbližšom čase pribúdať.

Mohlo by vás zaujímať