ROZHOVOR Legenda európskeho a slovenského futbalu oslavuje životné jubileum. Ján Švehlík má 70 rokov

BRATISLAVA – Bola to jedna mimoriadna generácia, aké v histórii slovenského a českoslovenkého futbalu môžete spočítať na prstoch jednej ruky. Jedna z najlepších, aká kedy behala po európskych trávnikoch.

Čo hráč, to pojem a legenda. Alexander Vencel, Ján Pivarník, Jozef Čapkovič, Anton Ondruš, Koloman Gögh, Karol Jokl, Ján Čapkovič, Marián Masný, Ján Švehlík… To boli hráči, ktorých v sedemdesiatych rokoch minulého storočia závidela Slovanu Bratislava celá Európa. Unikátne bolo, že všetci sa zišli v jednom mužstve, v rovnakom čase. Väčšina z nich bola základom majstrovského tímu v drese Československa na európskom šampionáte v roku 1976. Kompletná obrana a útok – 6 hráčov bez ktorých by Československo nezískalo titul. Jeden príklad za všetky. Slovan z roku 1975 dosiahol dnes už ťako prekonateľný rekord – za celý kalendárny rok 1975 neprehrali belasí jediný zápas. Ale čas nezastavíš a z elitných mladých futbalistov sú už dnes dôchodcovia v zrelom veku. Veď sa začína rok, v ktorom budú viacerí oslavovať krásne, okruhle narodeniny – 70 rokov – Švehlík, Ondruš, Masný….

Legendárny československý futbalista a majster Európy Ján Švehlík, dole druhý zľava, oslavuje 70 rokov. Zdroj: skslovan.com

Prvým jubilantom z nezabudnuteľnej, výnimočnej a jedinečnej generácie je Ján Švehlík. Rodák z Lovče začínal s futbalom v Žiari nad Hronom, ale celú svoju kariéru spojil so Slovanom Bratislava. Výnimkou bola vojenčina v pražskej Dukle a krátke dvojročné angažmá v belgickom Hasselte. K belasým prišiel Švehlík keď mal devätnásť a na Tehelnom poli odohral 13 sezón, 284 zápasov a dal v nich 79 gólov. Ďalších 12 stretnutí pridal v drese pražskej Dukly. Jeho obývačka je plná trofejí, veď získal 3 tituly majstra Československa so Slovanom (1970, 1974, 1975), jeden s Duklou (1976).

Dvakrát vyhral Československý pohár (1974, 1982). No predovšetkým je majstrom Európy v drese Československa do 23 rokov z roku 1972 a majstrom Európy 1976. Vo finále proti Nemecku dal aj gól, pričom celkovo má v reprezentácii na svojom konte 17 duelov a 4 góly. Úzasná kariéra úžasného futbalistu a človeka. Glob.sk sa s Jánom Švehlíkom pri príležitosti jeho význammného jubilea porozprával o jeho kariére, živote a aj plánoch do budúcnosti.

Legendárny československý futbalista a majster Európy Ján Švehlík, v strede, oslavuje 70 rokov. Zdroj: skslovan.com

Na úvod gratulácia – prajeme všetko najlepšie. 70 rokov je krásny vek a zaslúži si aj špeciálne oslavy. Čo vy? Ste nostalgický typ, ktorý rád spomína na minulosť, alebo podobné jubileá “nemusíte”?

– Na futbalové veci si človek rád spomenie – na tie úspechy aj neúspechy. Takže niečo si pamätám, niečo som už aj zabudol. No rád si pospomínam na futbalové časy a minulosť.

Skúsme to inak. Keď oslavuje 70 rokov jeden z najlepších československých futbalistov histórie, očakáva sa veľká spoločenská udalosť, významní hostia. Čo všetko plánuje Ján Švehlík?

– No toto ste naozaj prehnali, keď ste tam tých prívlastkov dali požehnane. Bolo ich až priveľa. Veď v mojej ére boli aj ďaleko lepší hráči. Keďže narodeniny oslávim so Slovanom na sústredení v Turecku, tak tam to bude naozaj skromné. Po návrate to zasa bude už bude dávno po jubileu, takže neplánujem nejaké špeciálne oslavy.

O vás sa vždy hovorilo, že ste boli nielen skvelý futbalista, ale aj človek a chlap. Férový, slušný a skromný. To napokon potvrdzujú aj vaše odpovede. Prečo tá skromnosť? Veď kto iný by už nemal byť pyšný na futbalové úspechy, ak nie vy?

– Je to určite významné jubileum, ale ja nie som a nikdy som nebol rád stredobodom pozornosti. Oslavovať budem určite so spolupracovníkmi tu v Slovane, plus s rodinou. To áno. Ale že by som z toho robil nejakú šou, tak to nie.

Všade, kde ste boli, ste vyhrávali tituly a poháre. Počas kariéry v Slovane, v Dukle Praha, v reprezentácii. Neskôr opäť v Slovane, čo určite nie je zhoda okolností. Ste jednoducho víťazný typ.

– Ja si myslím, že každý, kto robí nejaký šport, chce víťaziť. K Slovanu v tej ére, v ktorej som hral, patria výhry, tituly, poháre. Prišlo to celkom prirodzene, aj keď tam boli aj mrzuté či menej pozitívne obdobia, keď sa menej darilo. Ale nemyslím si, že priťahujem tituly. Ale v mužstvách, v ktorých som pôsobil, to asi bolo dané. Či už to bolo v Slovane, Dukle alebo v reprezentácii. Bolo to hráčskou kvalitou, trénermi. Jednoducho sa všetko ideálne zišlo a skombinovalo.

Legendárny československý futbalista a majster Európy Ján Švehlík, v tmavom, oslavuje 70 rokov. Zdroj: skslovan.com

Pýtať sa na klub vášho srdca je asi zbytočné. Čo si predstavíte, keď sa povie Slovan Bratislava.

– Vždy sa mi vybavia moje začiatky. Pochádzam z dediny a to, že som sa dostal do Slovana, je neuveriteľné šťastie. Či už najskôr v B-čku a potom v A mužstve, kde ma vytiahol pán Vičan, takže ťažko k tomu niečo povedať. Dostať sa do najlepšieho slovenského mužstva pre mňa bolo, a stále je, niečo absolútne neuveriteľné.

V klube ste už takmer 50 rokov, čo je viac ako trvajú niektoré manželstvá.

– Áno. Je to s nejakými menšími prestávkami – rok v pražskej Dukle a dva roky v Belgicku – ale som tu už naozaj poriadne dlho. To ma teší a dúfam, že tu ešte zopár rokov aj budem.

Pre československého futbalového fanúšika je najpamätnejší zápas vo finále ME z roku 1976 proti Nemecku. Ale pre slovanistu by to okrem finálového súboja v PVP 1969 proti Barcelone asi bol aj zápas o titul medzi Interom a Slovanom z roku 1975, ktorý Slovan vyhral 4:2 a vy ste dali dva góly. Pre vás asi veľká dilema, ktorý bol ten naj. V Belehrade aj na Pasienkoch ste skórovali… Takže?

– Víťazstvo v PVP má tesne minulo, Slovan to vyhral v roku 1969 a ja som práve vtedy prišiel do B-čka. Preto by som pre mňa najlepší zápas staval na rovinu, aj keď niekto povie, že titul majstra Európy je viac. Ale víťazstvá v lige či poháre so Slovanom sú pre mňa porovnateľné, lebo to nebolo ľahké ich získať. Ale keď by som sa mal rozhodnúť ktorý, tak o chlp by to asi bol finálový duel s Nemeckom v Belehrade.

Ale zápas na Interi o titul a v poslednom kole, tak to muselo byť niečo špeciálne.

– Určite áno, zápas o titul, derby, záujem fanúšikov. Vždy keď sa ma pýtajú na tento duel, tak poviem, že na klubovej úrovni to bol pre mňa najpamätnejší súboj. Najväčší a najkrajší.

Legendárny československý futbalista a majster Európy Ján Švehlík, dole druhý z prava, oslavuje 70 rokov. Zdroj: skslovan.com

Mužstvo Slovana z rokov 1975 – 1976 je považované za vôbec najlepšie v histórii klubu. Kompletná reprezentačná obrana brankár Vencel, Pivarník, Jozef Čapkovič, Ondruš, Gögh, útok Švehlík – Masný – Ján Čapkovič, plus špílmacher Jokl. Každý zo základnej jedenástky, ale aj z náhradníkov mohol byť v reprezentácii. Výnimočná generácia a futbalisti…

– Ťažko povedať, čím to bolo, boli to nenormálne silné ročníky narodenia. 1945 to bol Jokl, Hrivnák, Mutkovič, Móder, Fillo, doplnený Čapkovičovcami, Hrdličkom. Ročník 1950 detto. Tam bol Ondruš, Masný, Novotný, ja… Naozaj sa v jednom mužstve stretli hráči, ktorí boli spolu niekoľko rokov a hrali skvelý futbal. Aj preto ma najviac mrzí, že sme nedokázali niečo vyhrať v európskych pohároch. Najmä vypadnutie s Anderlechtom Brusel v roku 1974, lebo za určitých okolností sme sa mohli dostať ďaleko. (Slovan vypadol v Európskom pohári majstrov, už v prvom kole po výsledkoch 4:2 a 1:3, pozn. red.). Ale stretnúť sa na ihrisku a v jednom mužstve s tak vynikajúcimi hráčmi na tú dobu bolo a je niečo nezabudnuteľné. To bol neuveriteľný zážitok a navyše vždy pred vypredanými tribúnami.

O dvojici Švehlík – Masný sa môžu napísať aj tri knihy a natočiť celovečerný film. Na ihrisku aj mimo neho ste boli ako siamské dvojčatá. Čím to bolo, že ste si tak sadli?

– Viacerí sa ma na to pýtajú, ale neviem, prečo to tak bolo. Ja som bol v Slovane prvý, Béla prišiel neskôr z Banskej Bystrice a od prvého momentu nám to sadlo. Aj preto, že na tréningoch boli vytvorené dvojice, na hoteloch sme roky bývali spolu, navštevovali sme sa aj ako rodiny. Hovorili sme spolu veľa o futbale, ako prekabátiť súperov, čo vymyslieť. Klapalo nám to aj v súkromí. Bola to súhra na slepo, bolo to viac ako kamarátstvo, čo sa prejavovalo aj na ihrisku. Béla mi totiž nahral na veľmi veľa gólov, bol to futbalový génius.

Bol Marián “Béla” Masný najlepší spoluhráč, s akým ste kedy hrali?

– Možno o máličko vyššie by som dal Karola Jokla, čo sa týka futbalovej virtuozity, geniality. To bol podľa mňa jeden fantastický hráč, ktorý ak by mohol, tak by hral za tie najlepšie európske kluby. No ani bez tých ďalších hráčov by sme neboli tak dobrí, či už to bol Kolo Gögh, Tóno Ondruš a ďalší. Ale Masný a Jokl boli asi pre mňa tí naj.

60. a 70. roky sú považované za zlatú éru Slovana aj slovenského futbalu. Prečo sa podľa vás odvtedy nedostal Slovan na tak vysokú emocionálnu aj spoločenskú úroveň u fanúšikov a nemal takú popularitu a klubizmus ako v tomto období?

– To je zložité. Dnešná doba je úplne iná, ako bola za našich čias. Napríklad je veľmi veľa futbalových prenosov, čo je až na škodu veci. V tom čase bolo v Slovane veľa vynikajúcich hráčov, plné tribúny boli hlavne kvôli nim. Neskôr sa začala kvalita vytrácať, aj v Slovane, bol tu už iba priemer. Návštevy klesali. Svoje urobilo aj sťahovanie na Pasienky, slabá návštevnosť bola toho zrkadlom. Ale keď sme sa vrátili na nové Tehelné pole, už sa to začína pomaly meniť. Aj výsledky v domácej lige a v Európskej lige Slovanu pomohli. Ale musí to byť trvalý trend, nie iba na sezónu, či pol roka. Navyše bývala československá federálna liga bola úplne niekde inde ako dnešná slovenská liga. Chýbajú nám značky ako Sparta, Slavia, Dukla, Ostrava…

Legendárny československý futbalista a majster Európy Ján Švehlík, dole tretí zprava, oslavuje 70 rokov. Zdroj: skslovan.com

Mali ste šťastie nielen na nenapodobiteľných spoluhráčov, ale aj trénerov. Respektíve Slovan mal to šťastie, či už to bol Vičan alebo Vengloš. Aj keď sa hovorí, že takých hráčov, akí boli vtedy v Slovane, by vedel trénovať každý. Je to naozaj tak?

– No nie je to úplne tak. Aj veľké individuality potrebujú usmerniť a disciplínu. Ja som vďačný Vičanovi, že ma vytiahol najprv do B-čka a potom do prvého tímu. Aj Venglošovi za moderné tréningové metódy. Z vonku sa to možno tak zdá, ale nebolo jednoduché trénovať v tých rokoch Slovan. Boli tam rôzne typy, veľa vynikajúcich hráčov a tréneri mali niekedy problémy všetko zvládnuť.

Čím boli tréneri Vičan a Vengloš iní ako ich kolegovia?

– Boli to odborníci vo svojom remesle, plus vedeli psychologicky pôsobiť. Boli to takisto vynikajúci hráči a poznali dušu aj život futbalistu. To bola ich veľká výhoda a prednosť. Ľudsky boli na úrovni, vedeli odľahčiť situácie, zavtipkovať. Veď ak ste mali v mužstve bratov Čapkovičovcov, tak sa vlastne ani inak nedalo.

Ako hráč máte československé tituly, ste európsky šampión do 23 rokov aj majster Európy. Aby futbalista niečo podobné dosiahol musí mať talent, disciplínu, šťastie na mužstvo, trénerov a aj na dobu, v ktorej hrá. To všetko sa vám splnilo…

– Viacerí z našej generácie sme dúfali a chceli po úspechu v Belehrade skúsiť hrať v zahraničí. Počítali sme s tým. Boli sme v najlepšom veku. Fyzicky aj skúsenosťami. Ale hranice boli, žiaľ, zatvorené. Púšťali nás, keď sme mali 30-32, čo už nebolo pre kluby vonku tak zaujímavé. Mrzí ma, že som si nezahral v kvalitnom zahraničnom klube. A mrzí ma aj to, že po návrate z Dukly Praha, keď som bol v najlepšom veku – mal som 27 rokov – som ešte chcel hrať na najvyššej úrovni. No prišla séria zranení, operácie kolena, už sa mi tak nedarilo, vypadol som z reprezentácie. Zo Slovana začala odchádzať kvalita a už to nebolo ono. Aj keď som so svojou kariérou spokojný, ale dalo sa ešte dosiahnuť viac.

Zo Slovana ste prakticky nikdy neodišli. Ste tu už 50 rokov – ako hráč, vedúci mužstva, tréner, športový riaditeľ. Aj keď trénerské remeslo vám až tak nesadlo. Nikdy vás nelákalo byť šéfom lavičky?

– To je zaujímavá otázka, veď som si aj urobil najvyššiu trénerskú kvalifikáciu, s tým že by som to skúsil, keď už som celý život bol pri futbale. Aj keď mám právnické vzdelanie, ale k lopte ma to vždy ťahalo. V tom čase, keď som trénerstvo študoval, som si myslel, že na to mám, ale keď ma potom hodili do vody, tak som zistil, že to nie je moja šálka kávy. Radšej som vycúval, lebo aj ako tréner musíte mať určité predpoklady. Mňa vždy bavilo najviac trénovať B-mužstvo, kde z dorastu prichádzali talenty a tie som chcel formovať. Lebo prechod z dorasteneckého futbalu do mužského je úplne iný stupeň, úplne iná úroveň. Tam je najväčší odpad. Česť výnimkám ako boli Robo Vittek, Szilárd Németh alebo teraz Dávid Strelec. To by ma bavilo. Ale jednoducho povedané, na trénovanie ligových mužstiev, ako je napríklad Slovan, som nemal. To Béla Masný by bol podľa mňa ideálny tréner.

Aké sú ešte futbalové plány Jána Švehlíka?

– Taký dlhodobejší plán je ešte byť v Slovane – aby Slovan dlhé roky dominoval v našej lige a aby sa dokázal presadiť v Európe. V tejto sezóne je to tiež výhra double – pohár aj titul – čo sa nám nepodarilo v jubilejnej sezóne, kde sme oslavovali 100 rokov vzniku klubu. Prajem si, aby sme to dokázali teraz.