Domáce Parlamentné voľby Politika Rozhovory Top

ROZHOVOR Krajcer o dianí v SaS: Galko je intrigán, ktorý strane škodí. Sulík musí urobiť rýchly rez

Zdroj: TASR

BRATISLAVA – V roku 2011 vyhodil ako minister kultúry z tlačového zákona z dielne Marka Maďariča právo na odpoveď určené politikom. Dnes vládny Smer-SD tento inštitút do zákona vrátil. Podľa neho ide o dôsledok vojny, ktorú vedie Robert Fico s novinármi už dlhodobo. Právo na odpoveď je však podľa neho nezmysel, vyriešiť by sa radšej malo mediálne online prostredie. Napriek tomu, že je mimo politiky už niekoľko rokov, dianie najmä v strane, ktorá ho do funkcie ministra nominovala, sleduje. Síce z SaS po nezhodách s Richardom Sulíkom odišiel, dnes stojí na jeho strane. Zlo vraj šíri v strane Ľubomír Galko. O tom, ako vníma aktuálnu situáciu v SaS a čo si myslí o jednotlivých aktéroch, porozprával v rozhovore pre Glob.sk bývalý novinár a minister kultúry za SaS DANIEL KRAJCER (50).

 

Parlament tento týždeň schválil novelu tlačového zákona, ktorá vracia politikom právo na odpoveď. Je to práve tá časť, ktorú ste vy ako minister kultúry zo zákona vyhodili, respektíve ste to sprísnili, čo sa týka politikov. Čo hovoríte na to, že to máme späť?

– Je to úplný nezmysel. Koniec – koncov potvrdzuje to realita. Dva roky platnosti pôvodného Maďaričovho zákona nepriniesli nijakú záplavu žiadostí o uplatnenie si práva na odpoveď ani zo strany politikov ani zo strany iných verejných funkcionárov. Je zrejmé, že ide o úplne zbytočnú záležitosť. Je to iniciatíva Smeru. Prirodzene si chcú vytvoriť, vzhľadom na svoj súboj s niektorými médiami, ktorý reprezentuje najmä Robert Fico, ale aj niektorí iní predstavitelia Smeru, určitý priestor, ktorý začnú využívať. Lebo predtým ho nevyužívali.

Teraz ho začnú využívať?

– Budú mať tú možnosť. Druhá vec je, že je to tak trochu aj politická agenda Roberta Fica, ktorý dlhodobo hovorí svojim voličom o tom, že novinári sú ovplyvnení a pomaly platení zo zahraničia Sorosom a tak ďalej. Jednoducho, on dobrovoľne predostiera tento konflikt svojim voličom, aby u nich vytvoril nedôveru k informáciám, ktoré bežné médiá prinášajú. Toto sú dva hlavné dôvody, prečo to Smer inicioval.

Ale podporili to aj iné politické strany – SNS, Most-Híd a kotlebovci.

– To je jasné. Veď prečo by sa nezviezli, keď majú takúto príležitosť. Je to úplný nezmysel. Keď som v roku 2010 prišiel s návrhom na zmenu tlačového zákona, boli to siahodlhé rokovania. Nebolo to za týždeň. A nielen s politickými stranami ale najmä s profesijnými organizáciami, zástupcami novinárov, dokonca aj s niektorými zahraničnými. A naozaj si myslím, že sme dobrým spôsobom upravili ten zlý tlačový zákon z dielne môjho predchodcu. Je dôležité, aby si aj vaši čitatelia uvedomili jednu vec. Právo na odpoveď aj politikom a verejným funkcionárom ostalo, akurát nie v spojitosti s výkonom ich verejnej funkcie. To sa mi zdá úplne prirodzené. Som absolútny zástanca slobody slova, x-krát som sa stal terčom nie celkom pravdivých a korektných informácií z mediálneho prostredia, ale jednoducho nikdy neustúpim z tej svojej jednoznačnosti. A nie je to len kvôli mojej mediálnej minulosti, ale kvôli tomu, že som demokrat. Sloboda slova je absolútne kľúčová a nie je nijakým spôsobom možné vytvárať bariéry v tom, aby médiá prinášali informácie o verejných funkcionároch, respektíve, aby vydavateľ stále myslel na to, že môže mať nejaký problém.

V prípade nedodržania práva na odpoveď bude pre média vyplývať sankcia. Nie je to zastrašovanie novinárov?

– Je to vytváranie si lepšej pozície v súboji, ktorý sa tu odohráva medzi niektorými politikmi a niektorými médiami. Musím však povedať aj druhú vec a to, že niekedy aj ja so zdvihnutým obočím vnímam, ako niektoré médiá publikujú. Naozaj v niektorých prípadoch možno povedať, že badať určitú obsesiu voči niektorým konkrétnym politikom.

Ako by sa dala táto situácia riešiť. Lebo to napätie medzi novinármi, najmä z niektorých médií a niektorými politikmi je viditeľné. A aj tá novinárčina potom schádza z objektivity.

– Úplne sa to odstrániť nedá, lebo to napätie je do istej miery prirodzené. Ja sám som bol do istej miery ako novinár jeho nositeľom a neprekážalo to ani politikom, pretože nemali problém sa so mnou stretnúť a podať si ruku, aj keď som bol tvrdý, ale nie nekorektný.

Ale neklamali ste.

– A neklamal som, zámerne určite nikdy. Čiže ten vzťah bol preto postavený na takejto báze rovnosti alebo vzájomného rešpektu a to vyhovovalo mne a myslím si, že aj tej druhej strane. Aj keď niekedy prichádzali ku mne do relácie s obavou, alebo aj neprišli. Čiže úplne sa to odstrániť nedá. Zasa na druhej strane je pravdou, že vraždou sa proste do veľkej miery narušila optika, ktorá tu bola doteraz. Naozaj sa stala tak strašná vec, aj vplyvom toho, že štátne orgány nekonali v prípade ochrany Janka Kuciaka. Takže ja úplne chápem Mareka Vagoviča. Je to osobné. Aj ja keby som bol v jeho situácii, asi by som bol podobný. Otvorene to hovorím. Jednoducho, človek nie je stroj. Od človeka nemožno čakať absolútnu objektivitu hlavne v hraničných situáciách. A bohužiaľ, my sme sa dostali až za hranicu normálneho.

Novelu predložili poslanci Smeru, ale ministerka kultúry sa k nej nejakým spôsobom nevyjadrila. A ak, tak z jej vyjadrení nebolo cítiť nejaké nadšenie. Nie je to čudné?

– Je to dôkaz toho, že nešlo o potrebu odborne a vecne riešiť problém, ale že to bola čisto politická iniciatíva.

Ministerka avizovala, že pripravuje kompletnú zmenu tlačového zákona tak, aby boli zahrnuté aj online médiá, pretože dnes vlastne tlačový zákon online médiá nerieši. Potrebujeme to?

– Určite potrebujeme vyriešiť aj online priestor, veď stáva sa prakticky dominantný vo vzťahu k printom. Je to úplne jednoznačné. Každý denník už teraz pracuje mimoriadne intenzívne aj s onlinom, čiže sa nemôžeme tváriť, že to je niečo, čo len okrajovo pôsobí popri denníku. To nie je už vôbec tak. To tak bolo možno pred 10 rokmi. A ak sa bavíme o tom, že je niečo potrebné riešiť v mediálnom prostredí, tak samozrejme súčasťou toho musia byť aj online média. Nemám na mysli nejaký typ cenzúry alebo niečo podobné, ale jednoducho musíme vnímať ten priestor.

Ale voľby sú už vo februári. Nebude to šité horúcou ihlou?

– To nebude šité už žiadnou ihlou podľa mňa. Nechcem vyjadrovať dešpekt, ale podľa mňa sa v tejto oblasti už nič nevyrieši. Viete, na odborný návrh je potrebná aj nejaká diskusia. A keď to má byť prínosná novela, nový tlačový zákon, tak to sa nedá urobiť z týždňa na týždeň a dokonca ani z mesiaca na mesiac. Ja osobne som presvedčený, že toto určite nebude do volieb predložené a schválené.

Daniel Krajcer presadzoval za predsedu SaS Jozefa Kollára. Zdroj: TASR – Michal Svítok

Galko a spol nemajú pre SaS žiadny výtlak

Keď sme pri voľbách, na politickej scéne môžeme už vidieť otvorený boj, a to nielen medzi jednotlivými stranami, ale aj vo vnútri strán. Vy ste v roku 2013 odišli zo strany SaS Richarda Sulíka. Ako vnímate dnešný vnútrostranícky boj v SaS. Pripomína vám to situáciu spred pár rokov?

– Musím povedať, že je to dobrá otázka a poviem na úvod niečo, čo ja považujem za dôležité. V prvom rade, ja nebudem kopať do svojej bývalej politickej strany, lebo by mi to pripadalo trošičku plytké. To je, ako keď chlap má potrebu kydať na svoju bývalú partnerku. Koniec koncov do istej miery to potom vypovedá aj o ňom. Čiže toto nie je môj štýl. Ale poviem pravdivo niektoré veci, lebo už je čas to povedať. Ja som na SaS nikdy neútočil a nebudem to robiť ani teraz, ale pomenujem pravdivo niečo, čo sa v minulosti dialo.

Nie, nedá sa to porovnávať a to z viacerých dôvodov. V roku 2012, keď sme viacerí cítili, že je potrebné urobiť zmenu, boli sme v situácii, že strana ledva preliezla do parlamentu, Richard bol v tom čase stále zanešvárený od kauzy sasanka. Dokonca pred voľbami sme mali takú dohodu, že sme ho podržali. Významnejší predstavitelia strany ho podržali v situácii, kedy aj on sám zvažoval možné odstúpenie v prípade tej kauzy. Povedali sme, nie Richard, to neprichádza do úvahy. Dohodli sme sa, že do médií budem chodiť predovšetkým ja a na ekonomické témy Jožo Kollár. A jednoducho v tomto modeli sme nejako dokázali dokopať tú pomyselnú loptu tesne do brány, že SaS sa dostala s 5,88 percentami do parlamentu. Po voľbách sa objavila informácia, že Richard uvažuje o kandidatúre do európskeho parlamentu. Vzhľadom aj na to, sa mi zdalo prirodzené, že sa treba baviť o tom, kto bude predsedom strany priamo na Slovensku a v slovenskom parlamente. Mňa oslovovalo veľa ľudí, aby som kandidoval. Ale nemal som ambíciu byť predsedom strany. Dohodli sme sa s Jozefom Kollárom, že bude kandidovať. Aj kvôli jeho ekonomickej erudícii. Ja som vtedy nerobil žiadne intrigy a zákulisné ťahy. Zavolal som Richardovi Sulíkovi, zobral som na stretnutie Jozefa Kollára a Kamila Krnáča, ktorý bol tiež oslovovaný niektorými ľuďmi, aby kandidoval. Kamil bol predstaviteľ protikorupčných aktivít a návrhov v rámci strany. Čiže už len v tomto kontexte označovať nás za nejaké biznis krídlo, bola čisto marketingová hra zo strany SaS potom, keď sme odišli. A čo potvrdil aj teraz Jožo Mihál vo svojom vyjadrení. Narovinu sme sa bavili, ja som Richardovi navrhol, že keď chce ísť do europarlamentu, samozrejme ako zakladateľ strany, má právo prísť s takou požiadavkou. Súčasťou toho bolo, že by sa mal stať čestným predsedom strany, ale výkonným predsedom by bol po dohode Jožo Kollár.

Ako to prijal?

– Neprijal podmienky, odmietol a pár hlasmi sa mu podarilo obhájiť svoju pozíciu, pretože Ľubomír Galko dokázal istými ťahmi tých ľudí získať. Je známe, že Rajtára stiahli niekde z Hongkongu a platili mu letenku a podobne. Sedem ľudí rozhodlo o tom, že politika strany pokračovala podľa vtedajších predstáv…

Čiže podržal ho v tom čase Ľubomír Galko?

– Podržal. Ale Galko to musel urobiť a aj poviem prečo. My keby sme uspeli v tom súboji, boli sme rozhodnutí nerobiť žiadne čistky v strane a ani sme o tom neuvažovali. Až na jedného človeka.

Galka.

– Presne tak.

Vzhľadom na kauzu odpočúvanie?

– Áno. A vzhľadom na iné veci, ktoré sa začali objavovať. Niekoľkokrát som bol dokonca na vypočutí kvôli tomu, že to polícia stále rieši.

Všetci ste boli.

– Áno, viacerí. Nepoznám bližšie okolnosti a nechcem mu vstupovať do svedomia. Viem jedno, že náš postoj nebol taký len kvôli tomu, ale aj kvôli tomu, ako fungoval v rámci strany. Poviem to tak s úsmevom. Asi veľmi pričuchol tým tajným službám na rezorte obrany. On bol jediný človek, ktorému sme chceli povedať – ďakujeme, ale s tebou spolupracovať nechceme. Nikto iný nemal byť nejakým spôsobom kráglovaný. Problém je, že po tom, čo sa udialo, začali sme byť kráglovaní my. A nám neostávalo nič iné, len z tej strany odísť. Ale musím povedať, že v tom čase to vôbec nebola osobná vec s Richardom. Ja s Richardom nemám problém kedykoľvek, aj teraz si sadnúť na pohár vína a o čomkoľvek sa porozprávať. Musím povedať, aj na jeho adresu ako človeka, že keď som vstupoval do politiky, povedali sme si pár vecí a podali si ruku. A z oboch strán bolo všetko dodržané. Aj z jeho, aj z mojej. Áno, mal som iný názor na pád vlády a otvorene som to hovoril, nerobil som to jemu poza chrbát. Povedal som mu to do očí. A mal som iný názor aj na osobu Ľubomíra Galka.

Ako si vysvetľujete, že napriek všetkému – kauze, ktorá skončila na súde, aj keď Ľubomír Galko nebol obvinený, ale stál na jej čele, mu Richard Sulík stále dôveroval, stále ho mal vo vedení strany a dnes ho dokonca aj navrhovali za podpredsedu parlamentu?

– Myslím si, že Richard si už uvedomil, že to bola chyba. A na tú tému sme sa spolu pred krátkym časom aj rozprávali. Ale ja nezvyknem prezrádzať nejaké interné komunikácie.

Ale ako je možné, že človek ako Richard Sulík nedokázal vidieť, čo sa mu deje v strane?

– Richard má veľa kvalít v rôznych oblastiach, ale špeciálne nejakou empatiou, a to zoberie teraz s úsmevom, keď to tak poviem, veľmi neoplýva.

Ľubomíra Galka vnímal Daniel Krajcer ako problém už dávno. Zdroj: TASR – Pavel Neubauer

Ale v zákulisí sa už dlho rozprávalo, že Ľubomír Galko ide po krku Richardovi Sulíkovi.

– Tak asi sa musel natvrdo presvedčiť. Asi si myslel, že si netrúfne. Možno Richard bral do úvahy, že on je nositeľom preferencií strany, čo je pravda. Momentálne v strane sú iba traja ľudia, ktorí majú mimo neho schopnosť vygenerovať nejaké hlasy mimo elektorátu Richarda a Ľubomír Galko to nie je. On je čisto podmnožinou. Aj Rajtár, a Blahová už ani nehovoriac. Nemajú nijaký výtlak mimo Richarda Sulíka. Jediní traja, ktorí sú schopní priniesť nejaké hlasy sú Lucia Nicholsonová, Ďuro Droba po tom, ako sa stal županom a čiastočne Peťo Osuský kvôli tomu, že má minulosť z OKS a z Demokratickej strany.

Áno, ale k Lucii Ďuriš Nicholsonovej sa Republiková rada nezachovala najlepšie.

– To je dôkaz o tom, ako títo ľudia rozmýšľajú. To sú čisto intrigánske, mocenské aktivity, lebo keď mi záleží na strane ako takej, tak nemôžem škodiť preboha Lucii, ktorá má reálny výtlak. Veď si zoberte, že kto z tých ľudí vie priniesť nejaké hlasy? No nikto.

Považujete teda za správne, že Richard Sulík zvolal mimoriadny kongres, na ktorom si nechal potvrdiť svoje líderstvo?

– Sú to neštandardné veci a Richard jednoducho robí niekedy neštandardné kroky. Ale podľa mňa to už prerástlo za hranicu nejakej možnej prirodzenej dohody a už sa to nedá inak riešiť ako len mocensky. A mal by to už dokončiť do konca. Už by mal tú hru dohrať.

Opozícia hovorí o spájaní sa pred voľbami, ale napríklad aj v rámci SaS vzniká platforma, čo delí samotnú stranu.

– Ale tá platforma nemá nijaký výtlak smerom navonok, mimo krídel Richarda.

Oni tvrdia, že strane odchádzajú členovia.

– To hovoria teraz? Veď s nami odišlo 80 ľudí preboha. To bol reálny odchod. Potom už boli len individuálne – Jožo Mihál, Martin Poliačik. Teraz chceli vyštvať Luciu. Čiže to je jasné, že tam ide o mocenské intrigánske záujmy, nie o záujem strany.

Ako sa s tým vyrovnať?

– Richard to proste musí dohrať.

Ako?

– Musí sa vysporiadať veľmi tvrdo.

To znamená, že nedať ich na kandidátku?

– Celá tá hra je jednoduchá a ešte sú aj hlúpi. Sulíka chceli nechať ako predsedu do volieb, lebo vedia, že nikto z nich nemá ani z ďaleka šancu vygenerovať nejaké čísla. To je jednoduchá vec. Potom by prišli voľby, samozrejme, že SaS nedosiahne výsledok ako v roku 2016, pretože vtedy ho dosiahla preto, že SDKÚ skončila a Sieť vyfučala pred voľbami. To nie sú originálne percentá SaS. Čiže SaS dosiahne určite menej, výrazne ako v roku 2016. Ale nejaké percentá bude mať. Následne bude kongres, na kongrese príde partička a povie, že „no Richard, prepáč, ale pozri sa, veď oproti roku 2016…“ Len aby ho odpálili. Zmocnili by sa strany, predpokladajme, že koaličnej strany, možno nejakých dvoch rezortov a tak ďalej. Tak samozrejme, že Richard si povedal, že tu nebude za blbca, že on im to má potiahnuť a potom sa ho zbavia. A oni to hlúpi v podstate aj povedali.

On ale hovorí, že nebude robiť čistky. Bude však mimoriadny kongres, ktorý bude schvaľovať kandidátku, na ktorej nebudú títo ľudia. Nebude to verejnosť vnímať ako čistky zo strany Richarda Sulíka?

– Mlieko sa už rozlialo a už to treba celé len upratať. Už sa netreba tváriť a hovoriť, že žiadne mlieko nie je rozliate. Je a myslím si, že ten kto ho začal rozlievať, nebol Richard Sulík, ale bola to táto partia ľudí, ktorí nesú zodpovednosť za to, že poškodili stranu. Poškodzujú ju ďalej, lebo nie sú ochotní rešpektovať výsledky straníckych orgánov. Richard má tendenciu urobiť aj neštandardné veci. Ale jednu vec musím povedať, nie je intrigán a dá sa s ním rozprávať. A dá sa mu argumentovať. A toto je proste hrozne dôležitá vec. A v tom je pre mňa dosť rozdielny človek v porovnaní s Ľubomírom Galkom. Poškodzujú stranu tým, že spochybňujú jeho zvolenie a hovoria, že my to nerešpektujeme. Oni idú ďalej pokračovať v tej hre. Jednoducho stačilo. Richard inú možnosť ani nemá. Myslím, si, že ten rez by mal byť už teraz rýchly a razantný.

Poškodí to SaS pred voľbami?

– Už ju to poškodilo.

Dokáže to ešte zvrátiť Richard Sulík?

– Pokiaľ bude na kandidátke Lucia, Ďuro Droba, samozrejme Richard, áno.

A vy? Neuvažujete nad návratom?

– Do strany, kde sú niektorí ľudia, by som sa určite nikdy nevrátil.

Aj keď sa to vyčistí?

– (smiech) Hovoríme o hypotetických úvahách teraz.