Domáce Spoločnosť Top

ROZHOVOR Hrozivé slová klimatológa. Ak sa stane toto, civilizácia skončí

Klimatológ Pavel Matejovič varuje pred zánikom ľudstva. Zdroj: Facebook P.M.

BRATISLAVA – Naša planéta sa neustále otepľuje. Existuje o tom množstvo vedeckých dôkazov. Aj tak však existujú ľudia, ktorí vplyv ľudského konania na stav klímy zanovito odmietajú. Medzi známych skeptikov v tomto smere patrí napríklad český exprezident Václav Klaus. Aká je ale pravda? Hrozí ľudstvu pri súčasnom trende zánik? Čo musíme urobiť, aby sa situácia zlepšila? 

 

Na tieto aj ďalšie otázky odpovedal známy slovenský klimatológ Pavel Matejovič. V exkluzívnom rozhovore pre Glob.sk vysvetlil, čo sa môže stať, ak ľudstvo čo najskôr neobmedzí objem produkovaných skleníkových plynov. A jeho slová znejú hrozivo.

V Paríži na klimatickej konferencii sa dohodli ciele, ako udržať otepľovanie na úrovni do 2 stupňov (v ideálnom prípade do 1,5 stupňa) do roku 2100. Ale teraz hrozí, že globálne teplota porastie ešte rýchlejšie. Prečo je to tak?

– Parížska konferencia nikoho k ničomu nezaväzuje, bola skôr na úrovni neformálneho stretnutia politických špičiek. Nakoniec na konferencii svetoví lídri v kuloároch neformálne hovorili o úplne iných témach, bola to pre nich len príležitosť na stretnutie. Za porušenie prijatých záväzkov nikomu nehrozia žiadne sankcie, nič nie je vymáhateľné, z hľadiska riešenia zmeny klímy sú teda závery konferencie len zdrapom papiera.  Výsledkom je, že emisia skleníkových plynov rastie rovnakým tempom ako predtým a jej koncentrácia v atmosfére dosahuje rekordne vysoké hodnoty.

Posledných päť rokov – od 2014 do 2018 – bolo najteplejších 5 rokov v histórii, čo je veľmi alarmujúce. Čo môžeme urobiť pre to, aby sa situácia zlepšila, alebo aspoň nezhoršovala?

– Trend otepľovania je výrazný už od deväťdesiatych rokov 20. storočia, ak by bolo najteplejších len posledných 5 rokov, situácia by nebola alarmujúca. Trend otepľovania možno zvrátiť len výrazným znížením využívania fosílnych palív.

Ak nič nepodnikneme pre obmedzenie skleníkových plynov, kam by sa mohla situácia na Zemi vyvinúť?

– To je v tejto chvíli ťažko povedať, ďalší rast koncentrácie oxidu uhličitého môže spustiť rôzne kladné spätné väzby, čo môže mať pre život ako taký fatálne následky. Zoberme si takú Venušu, jej atmosféra je z 97 percent zložená z oxidu uhličitého, čo spôsobuje, že priemerná teplota na planéte je okolo 400 stupňov. Bez takého enormne výrazného skleníkového efektu by sa atmosféra Venuše podobala Zemi. Samozrejme, oxidu uhličitého stačí aj oveľa menej, aby život na Zemi úplne skolaboval. Hranicou je 5 stupňov, ak sa teplota na Zemi zvýši nad túto hodnotu, civilizácia skončí a väčšina ľudí zahynie. Táto hranica bude možno prekročená už v budúcom storočí.

Keby ste chceli dokumentovať na príklade dôsledky globálneho otepľovania, kam by ste ma zaviedol na Slovensku, alebo vo svete?

– Dôsledky klimatickej zmeny vidíme všade, najmä staršia generácia, ktorá si pamätá ešte predchádzajúcu klímu. Čím je krajina chudobnejšia, tým sú jej dôsledky viac viditeľné. Bohatšia časť sveta, kde patríme aj my, dokáže dôsledky klimatickej zmeny v súčasnosti zmierňovať prostredníctvom rôznych adaptačných opatrení, takže si to v podstate ani neuvedomujeme. Ak by sme nemali letné horúčavy, otepľovanie by bolo skôr príjemné. Máme miernejšie podnebie, veľa ľudí nemá rado studené zimy, tie odišli už do minulosti, čiže v tomto smere sa nemajú ani dôvod sťažovať. Problém nastane až vtedy, keď oblasti, kde dnes žijú miliardy ľudí, sa stanú neobývateľné. Kam pôjdu?

Môže sa v budúcnosti stať, že kvôli rastu teplôt nebudeme môcť u nás pestovať plodiny, ktoré doteraz pestuje a konzumujeme?

– Skôr naopak, už dnes máme u nás klimatické podmienky, ktoré sú vhodné na pestovanie rôznych teplomilných plodín, ktoré boli predtým u nás považované za exotické. Napríklad, ak by chcel  niekto u nás dnes pestovať ryžu, klimatické podmienky sa výrazne zlepšili. Pokusy pestovať ryžu boli u nás už napríklad v 50. rokoch dvadsiateho storočia, keď nebola klíma taká teplá ako dnes. No na ryžu treba veľa vody, takže by to pre pestovateľov bolo ekonomicky nerentabilné. Každý rok sa totiž u nás vyskytujú epizodické obdobia sucha, ktoré môžu úrodu zničiť v prípade, že polia nie sú zavlažované. Pokiaľ ide o teplotu, tam sa podmienky zlepšili, no pokiaľ ide o vlahu, tam sa zhoršili a v budúcnosti bude situácia s vodou ešte viac kritická.

Ako sa pozeráte na nedávne protesty mládeže. Zlé hlasy hovoria, že tam idú len preto, aby nemuseli byť v škole a keby boli protesty poobede, tak by prišlo minimum ľudí.

– Súčasná generácia mladých ľudí – myslím hlavne tínedžerov a mladších – bude dôsledkom klimatickej zmeny vystavená v takom rozsahu a intenzite, že to bude ohrozovať ich praktické fungovanie a vôbec prežitie. Im ide doslova o život, preto ich demonštrácie podporujem a na ich mieste by som bol ešte radikálnejší. Nejaký vynechaný deň v škole je v porovnaní s tým úplne malicherný. Ale či si to uvedomujú všetci, ktorí na demonštrácie chodia, tak na to vám neviem odpovedať, to by ste sa museli spýtať ich.

Mnohí odborníci sa vyjadrili, že elektromobilita je slepou uličkou aj kvôli likvidovaniu akumulátorov a podobne a že by sa mali hľadať iné cesty. Zdieľate tento názor?

– Elektromobilita je výborná vec, sám mám elektrický bicykel. Auto nevlastním, ale ak by som si ho mal kúpiť, potom by som uprednostnil elektromobil. Už kvôli praktickým dôvodom. Elektromobily však problém klimatickej zmeny neriešia, kto tvrdí opak, zavádza. Je to potvrdené viacerými vedeckými štúdiami a rôznymi analýzami. Čiže elektromobilitu podporujem, ale nie kvôli klimatickej zmene.

Ako sa pozeráte na jadrovú energetiku? Myslíte, že je neudržateľná, ako to tvrdí napríklad rakúska organizácia Global2000?

– Myslím si, že jadrová energetika nie je v dlhodobom horizonte udržateľná. Okrem toho, že predstavuje množstvo ekologických rizík, je mimoriadne ekonomicky nákladná. Tie jadrové elektrárne, ktoré sa vybudovali, by však bolo vhodné udržiavať v prevádzke, samozrejme po všetkých bezpečnostných opatreniach. Ak by sa výrazne znížila celková spotreba a s ňou spojené využívanie fosílnych palív, jadrové elektrárne by sa stali zbytočnými. Ale to všetko je len teoretický predpoklad, realita je úplne odlišná. Fosílne palivá sú pre človeka prínosom, ale treba ich využívanie radikálne znížiť, 50-percentné zníženie dnes už nepostačuje.

Akým argumentom by ste sa pokúsili presvedčiť skeptikov, ktorí tvrdia, že za otepľovanie nemôže človek, pretože z geologických prieskumov sa zdá, že podobné otepľovanie bolo aj v minulosti a vždy sa teplota vrátila do normálu.

– V minulosti v dávnych geologických dobách sa vyskytli aj oveľa dramatickejšie zmeny klímy, počas ktorých vyhynulo viac ako 90 percent všetkých živých organizmov. Ale nespôsobil to človek. Ak civilizácia, v dôsledku nadmerného spaľovania fosílnych palív zanikne a  prípadne s ňou aj väčšia časť živých organizmov, život si nakoniec svoju cestu nájde. Ale už bez človeka. Potom sa vráti do normálu aj teplota.

Galéria
Príčinou globálneho otepľovania je nadmerná produkcia skleníkových plynov. Zdroj: pixabay
Príčinou globálneho otepľovania je nadmerná produkcia skleníkových plynov. Zdroj: ZAST/AP
Globálne otepľovanie spôsobuje roztápanie ľadovcov. Zdroj: TASR/AP
Ľudstvo musí radikálne znížiť tvorbu skleníkových plynov, inak mu hrozí zánik. Ilustračné foto: pixabay
Ľudstvo musí radikálne znížiť tvorbu skleníkových plynov, inak mu hrozí zánik. Ilustračné foto: pixabay
Ľudstvo musí radikálne znížiť tvorbu skleníkových plynov, inak mu hrozí zánik. Ilustračné foto: pixabay
navigate_before
navigate_next