BRATISLAVA – Jeho strana je už štyri roky mimo parlamentu. Prieskumy verejnej mienky ho však doň vracajú. Slováci si podľa neho uvedomili, že konzervatívna a kresťanská strana do Národnej rady patrí. Paradoxne sa však jeho najbližším spojencom pred voľbami stal liberálny spolok strán PS a Spolu. A už dnes otvorene hovoria o tom, že na hodnotových veciach sa nezhodujú. Ako si predstavujú spoločné vládnutie a riešenie hodnotových otázok v rozhovore pre Glob.sk vysvetľuje predseda KDH ALOJZ HLINA (48).
Do volieb zostáva už len päť mesiacov, väčšina strán už naplno kampaňuje. Ako chce voličov prilákať KDH?
– Teraz nastavujeme stratégiu a zasadá aj volebný štáb. Ale nejaké koleso nevymyslíme, budeme pokračovať aj v tom, čo sme robili. KDH má nadrobené, po neúspešných voľbách v 2016 sme v regiónoch strávili enormné množstvo času. Z pohľadu terénnej práce v regiónoch nás už asi nedobehne nikto. Určite budeme pokračovať aj v tomto, ale nepodceňujeme ani vizuály, teda bilbordy, sociálne siete. Budeme relevantným hráčom.
KDH dostáva peniaze zo štátneho rozpočtu. Postačia na kampaň alebo ju budete financovať aj iným spôsobom – pôžička, darcovia?
– Určite nám postačovať nebudú, to vieme už teraz. Práve v týchto dňoch to riešime.
KDH je toto volebné obdobie mimo hry. Prieskumy verejnej mienky vás vracajú naspäť do parlamentu. Bude KDH opäť súčasťou parlamentnej politickej scény? Čím si vysvetľujete návrat voličov?
– Okolností je určite viac, vieme spomenúť to, že Kresťanskodemokratická strana je platná súčasť v krajinách nášho regiónu. Asi v arabských zemiach až tak nie, ale v Európe sú kresťanskodemokratické hnutia vždy platnou súčasťou. Už nechajme bokom dôvody, prečo sme vypadli z parlamentu, ale vrátime sa. Pretože ľudia cítia, že tam máme byť.
Čím ste ich ale prilákali späť?
– Bol to súbor akcií, súbor faktorov. Nedá sa povedať, že jedna vec ich prilákala a druhá nie. Bol to súbor faktorov, ktoré sa zliali do vnímania, že KDH má byť v parlamente.
Strany aktuálne zostavujú kandidátky strany. Objavia sa na tej vašej staré známe tváre, ktoré boli roky späté z KDH, alebo stavíte na nové mladé tváre? Budú kandidovať bývalí predsedovia KDH?
– Tie personálne veci sú vždy najťažšie a my sa snažíme byť diskrétni a korektní, lebo do určitého stupňa prebiehajú tie rokovania vo veľmi diskrétnom móde. My sme teraz v intenzívnom rokovaní s ľuďmi, ktorí budú na kandidátke.
KDH je konzervatívna strana, koalícia PS/SPOLU liberálna. Nie je to ako miešať hrušky s jablkami? Nejdete proti vlastnému presvedčeniu, ak sa spájate so stranami, ktoré zdieľajú iné hodnoty, ako vy?
– Pozor, my sa nespájame.
Ale je to momentálne váš najbližší partner.
– My máme len dohodu o neútočení, to je rozdiel. Prísne vzaté, KDH už vládlo dokonca aj s bývalými komunistami aj s liberálmi, takže to nie je nejaký nevídaný precedens. Má to aj logiku, lebo my si neberieme voličov, nie sme konkurenti. Z pohľadu taktiky je dobré mať ideového protivníka blízko pri sebe, aby sme mu videli na ruky.
Dobre. Vieme, čo vás rozdeľuje, ale čo vás spája?
– Spája nás, že chceme zmenu a podľa mňa úprimne. Ja nemám v očiach vlčiu tmu, že keď je niekto liberál, tak ho zatratím. To je vec jeho ideového názoru a tak isto verím, že oni rešpektujú, že sme konzervatívci a kresťania. Viete, my sa musíme naučiť žiť vedľa seba. Liberáli nás nevyženú, tak, ako my nevyženieme ich. Má niekto iný plán ako ten, že sa musíme naučiť žiť vedľa seba?
V médiách sa priestor venuje najmä témam spolupráce a nespolupráce medzi stranami. Mňa by zaujímalo, či už máte vypracovaný program a na čom ho postavíte? KDH bola kedysi strana zameraná na ekonomické a sociálne témy a na ľudské práva. Pokračujete v tomto, alebo tentokrát kladiete dôraz na niečo iné?
– Žijeme takú zvláštnu dobu, kedy ľudí až tak nezaujíma, čo je v ruksaku, ale kto ho nesie. Tu by som upozornil, že to nie je správne. Lebo, keď niekto potom uverí človeku, že v ruksaku má jedlo, nasleduje ho do púšte a zistí, že nemá jedlo, ale staré noviny, tak je nešťastie. Politika sa stáva čoraz menej obsahovou a čoraz viac vizuálnou. Áno, dopyt po programoch veľký nie je, ale KDH programovo pracuje. Robíme súbor programových konferencií, mali sme školskú, lesoochranársku, farmársku a ešte máme zdravotnícku, dopravnú a sociálnu. Zvolávame odborníkov a diskutujeme, a to pre nás slúži ako zber dát. Pripravujeme a aktualizujeme náš program, schváliť by sme ho chceli na slávnostnom zasadnutí Rady KDH v novembri, v predvečer nového novembra. Názov bude “Vízia pre našu vlasť 2020.”
Michal Truban by chcel byť premiérom, Miroslav Beblavý zase ministrom financií. Šepká sa, že Veronika Remišová má ambíciu byť ministerkou vnútra. O akú funkciu máte záujem vy?
– To sú otázky, na ktoré sa veľmi ťažko odpovedá. Treba najskôr uspieť a niečo urobiť, prísť k stolu a presvedčiť kolegov, že ste na ten rezort odborne pripravený.
A na čo je odborne pripravené KDH? O aké rezorty by ste mali záujem?
– Ono to nie je až takým tajomstvom. Rezorty vnútra a dopravy sú rezorty, kde by sme chceli byť. Budú aj ďalšie kľúčové rezorty ako zdravotníctvo a školstvo. Ale to všetko závisí od volebného výsledku.
Pokiaľ sa dostanete k moci, aké zmeny chcete na Slovensku presadiť ako prvé?
– Priority si, samozrejme, nastavíme v programovom vyhlásení vlády. Nepredpokladám, že KDH vyhrá ako Smer v 2012. Chceme byť ale súčasťou zmeny. Tu chcem byť korektný voči partnerom, že im nebudem cez vás nič odkazovať. Ale myslím si, že je zhoda na tom, kde treba začať. V niektorých smeroch máme naozaj neporiadok.
Napríklad v akých?
– Polícia, vnútro. Tiež tu nefunguje spravodlivosť či školstvo a zdravotníctvo. Naozaj bude čo robiť.
Podľa vašich stanov vás do roka bude čakať snem KDH. Dnes sledujeme turbulencie v SaS, kde z ambície pána Galka stať sa po voľbách predsedom, vznikla vnútorná kríza. KDH už vládlo s SaS. Viete si predstaviť túto spoluprácu aj dnes? Je pre vás prijateľnejší Sulík alebo Galko?
– To je záležitosť, do ktorej sa nenechám vtiahnuť. Nechcem komentovať vnútorné procesy v stranách, ašpiráciu robiť to, má pán Matovič, ja sa nikomu vo vnútornostiach hrabať nebudem. Nám treba povedať, kto je predseda a my sa podľa toho zariadime. Politika nie je o kamarátstve, láske a o rodine, ale o tom, že sa rešpektujú pravidlá a držia dohody. Procesy, ktoré v SaS sú, nejako dopadnú a nás zaujíma výsledok.
Naposledy ste o pozíciu predsedu strany tvrdo bojovali s pánom Vašečkom. Máte dnes v strane súpera?
– Napoleon to veľmi dobre povedal: Každý vojak má v skrini maršalskú palicu. To je údel politických strán, je štandardné, že prebieha nejaký vnútrostranícky boj. Ale ten zápas je v poriadku, lebo vás núti byť lepším, núti vás študovať, lepšie rozprávať, športovať, vyzerať dobre. V tejto polohe to rešpektujem. Ak je predseda slabý, treba ho vymeniť. Voľby sú meradlom a vždy ukážu, aký je predseda. A ak vyhorí, je to jeho politická smrť. A ja to viem.
Na slovenskej politickej scéne je dnes hneď niekoľko kresťanských subjektov. Rokujete s niektorým z nich o spolupráci?
– My na Slovensku máme chorobu deliť sa, akoby sme mali pocit, že čím viac strán, tým viac demokracie. Tak to ale nefunguje. Ja považujem tento trend za absurdný. Vravíte, že vznikajú kresťanské strany a už len čakám, kedy aj Blaha povie, že je kresťan. Nechajme robiť, uvidíme. Rozprávame sa s tými, s ktorými má zmysel sa rozprávať.
Ktoré z nich nemajú u vás otvorené dvere?
– Takto nestojí otázka. Rozprávame sa s tými, s ktorými to má zmysel a s ktorými sa ako demokrati vôbec môžeme rozprávať.
Čo hovoríte na avizovanú spoluprácu SNS so stranou pána Kuffu?
– To mi príde úplne absurdné divadielko: ten obraz bol obrazom úbohosti. Keď podpisovali memorandum a stál tam chudák Števo Kuffa s vypleštenými očami a Danko hovoril, že nepodporí ani jeden zákon na ochranu počatého života. A on len pozeral. Ten Števo Kuffa od ktorého kresťanskejší neexistuje. Takže to bolo naozaj úbohé divadlo. Mňa to trochu mrzí, pretože to odhaľuje, že často za vzletnými slovami ide len o miesto na kandidátke a ambíciu byť poslancom. Robí to hanbu kresťanstvu.
Okrem toho, že sa bojuje o kresťanského voliča, prebieha aj boj o maďarského voliča. PS má platformu, Matovič zase ponúkol miesto na kandidátke. Idete sa o voliča maďarskej národnosti usilovať aj vy?
– Mal som viaceré rozhovory s vplyvnými ľuďmi maďarskej komunity a pýtal som sa ich, či je stále nevyhnutné, aby Maďar volil Maďara. Či už nedozrel čas, aby občan Slovenska maďarskej národnosti volil aj hodnotovo, nielen etnicky. A povedali mi, že nie. Je to na škodu veci a ja chcem byť pozitívny. Snáď sa raz dožijeme toho, že naši Maďari budú voliť hodnotovo a nie etnicky.
Vrátila by som sa ešte k tomu vášmu “Paktu o neútočení”. V médiách kolovalo, že je tam aj klauzula, podľa ktorej pokiaľ vaši partneri navrhnú registrované partnerstvá po regionálnych voľbách, môžete opustiť koalíciu. Navyše KDH už raz z vlády kvôli hodnotovej veci odišlo. Znamená to, že si dáte repete? Je to podľa vás zodpovedný prístup?
– Nie, toto vôbec nie je v tejto dohode. To je len pracovný návrh, o ktorom sa diskutuje. Táto dohoda to vôbec nerieši, tá len hovorí, že po sebe nebudeme “hádzať zhnité paradajky”. Popri tom diskutujeme a toto bol jeden z návrhov, ako túto ťažkú tému riešiť. To ale nie je uzavreté, v tejto chvíli očakávame protinávrh z PS/SPOLU a je to stále otvorené.
Nehovoríte tým vlastne voličom už teraz, že vaša koalícia nevydrží plné volebné obdobie? Že prakticky poviete, že budete nestabilní?
– Nie je to uzavreté. A hlavná vec je, že tri roky sú viac ako pol roka, nie? To je presne to, čo sme my hovorili. Vieme, že ten záujem predložiť návrh tu je. Ale v programovom vyhlásení vlády to nebude, predložiť to môže ale poslanec ako vlastnú iniciatívu. A my riešime, čo v takom prípade. Keby sa to stalo pol roka po voľbách, mohlo by to koalíciou otriasť a skončiť by to mohlo všelijako. Preto sme navrhli, aby to, v prípade záujmu, predložili až po nejakom čase. Navyše v tom pracovnom návrhu je ďalšia vec, ktorú Matovič dosť nekorektne zamlčiaval. Ten návrh by musel byť relevantný, to znamená, že dotyčný by musel mať zabezpečených minimálne 76 hlasov v parlamente. Ale všetko je ešte otvorené.
Je súčasťou tejto dohody aj zmena potratovej legislatívy?
– To je tiež vec, o ktorej treba rozprávať. My to chceme predložiť. Nebude to predmetom programového vyhlásenia vlády, ale naši poslanci to budú mať záujem predložiť. Preto budeme hľadať riešenie.
Len nedávno neprešli v parlamente hneď štyri návrhy na sprísnenie interupcií. Ktorý by ste podporili vy, ak by ste boli súčasťou NR SR?
– Ja by som z tých štyroch podporil tri a nepodporil by som Kotlebov návrh.
O ochrane života hovorí vaša strana pravidelne. Ako by ste si zmenu potratovej legislatívy predstavovali vy, bolo by to tiež skracovanie doby, v ktorej je možné vykonať zákrok? Ak áno, na aký čas by ste to skrátili?
– Viete, ja som si za to strašne zaplatil. Už pred troma rokmi som v Denníku N povedal, že riešením tejto situácie môže byť aj skrátenie doby, do ktorej je možné zákrok vykonať. Zaujímavé je, že vtedy som za to dostal strašnú nakladačku a dnes tie návrhy boli predložené a boli v konzervatívnych kruhoch akceptované. Aj umenšovanie zla je riešením.
Návrh OĽaNO však nebol o nejakých zákazoch a skracovaní doby, ale skôr o akýchsi opatreniach pre matku. Vy máte niečo podobné zakotvené v dokumente “Oslava rodiny”. Ani tam však nie je uvedené, ako by ste si zmenu potratovej legislatívy predstavovali. Hovoríte o umenšovaní zla, čo je to najmenšie zlo pre vás? Je to úplný zákaz interupcií?
– Nehnevajte sa na kresťanských demokratov, že vnímajú počatý život inak, ako ho vnímajú ľudia, ktorí povedzme nemajú dar viery. Z toho treba vychádzať. Toto je ale svetská republika a zákony sa prijímajú v parlamente a treba na to mať 76 hlasov. Otázka je, aká je vôľa a aká nie je. A ja som veľmi rád, že aj podľa prieskumu Focusu dve tretiny ľudí sú stotožnení s tým, že potraty by nemali byť povolené po tom, čo je možné počuť tlkot srdca dieťaťa. Tam by sa mohla posunúť tá hranica.
SNS chce v tejto veci podať vlastný návrh a pozvali „všetky relevantné politické strany“ za okrúhly stôl. Dostali ste už pozvánku?
– Neviem o tom. Celé SNS je smiešne. Návrh môžete podať aj tak až o pol roka, teda až po voľbách. Nechápem ani, čo chce na tom “študovať”. Je to len politická hra.
Myslíte si, že táto téma bude nosná aj pre predvolebnú kampaň a predvolebné diskusie?
– Áno. To je to, že keď nerozoznáte DPH od HDP a nechce sa vám to ani učiť, tak si nájdete tému, ktorá vzbudí vášne a pozapína emócie, a tlačíte iba na ňu. My máme záujem to riešiť, ale okrem toho si myslím, že je aj veľa iných problémov, ktoré si zaslúžia pozornosť.
