Domáce Šport Top Rozhovory

ROZHOVOR Galovič kritizuje kanoistickú federáciu: Najprv niečo zrušíme a potom zistíme, že to bola chyba

Zdroj: TASR / Michal Svítok

BRATISLAVA – Keď sa povedal vodný slalom, tak športoví fanúšikovia na Slovensku automaticky začali počítať, koľko medailí Slovensko opäť získa na MS, ME či OH. Vodný slalom bol automat na tituly, víťazstvá, prvenstvá. Európsky šampionát vo Francúzskom Pau bol preto z tohto pohľadu unikátny. Po prvý krát v histórii nezískalo Slovensko žiadnu medailu. Glob.sk sa na túto tému rozprával s predsedom Sekcie divokých vôd Slovenského zväzu kanoistiky RICHARDOM GALOVIČOM.

 

Ako reagujete na situáciu na tohtoročných mastrovstvách Európy? Určite ide aj pre vás o mimoriadnu udalosť.

– Bilancia z ME vo francúzskom Pau je pre nás nepriaznivá, ale na druhej strane musíme hovoriť o prirodzenom vývoji. Po extrémne úspešných dvadsiatich rokoch, kedy sme zo šampionátov vozili domov množstvo medailí, aj štatisticky muselo prísť obdobie, kedy sa nám prestane dariť. Podstatné však bude, či sa nám tento trend horších výsledkov v poslednom roku podarí otočiť. Dôvodov je samozrejme viac. Skončila mimoriadne úspešná kategória C2, ktorá bola pre Slovensko medailovou istotou. To znamená, že po jej výmene za kategóriu C1 ženy sme vlastne prišli o najstabilnejšieho dodávateľa medailí do našich štatistík.

Druhá veľmi dôležitá vec, ktorá nastala je fakt, že tieto majstrovstvá boli v čase, kedy všetci elitní pretekári ladia formu na druhú polovicu sezóny, v ktorej pôjde o olympijské miestenky. Z tohto dôvodu na šampionáte neštartoval Saša Slavkovský, veľký ašpirant na medailu. Jednoducho nebol zdravotne v poriadku, aby si mohol dovoliť riskovať. Ak by to nebol olympijský rok, tak by štartoval a bojoval, teraz uprednostnil 100 percentné doliečenie, aby v druhej polovici sezóny bol v poriadku. Mišo Martikán, naša najväčšia medailová stálica, skončil jedenásty a len tesne nepostúpil do finále. V semifinálovej jazde si potreboval odskúšať koncepciu dĺžky záberov v súťažnej jazde, na čom sa s trénerom nevedia stotožniť. Jeho top 5 čas z kvalifikácie však ukazuje, že reálne vysoká výkonnosť tam stále je.

Janka Dukátová sa postupne dostáva späť do formy po materských povinnostiach, ktoré má a ktoré jej výrazne zmenili celú koncepciu prípravy. Toto všetko boli športovci, ktorí boli našimi poslednými individuálnymi medailistami z vrcholového svetového podujatia a ktorým sa teraz v Pau uspieť nepodarilo.

Čo momentálne chýba nášmu vodnému slalomu, aby bol tam, kde pred pár rokmi?

– Z čisto výsledkového pohľadu nám chýba to, aby naša stredná generácia športovcov získala vyššiu stabilitu a prevzala medailovú zodpovednosť za našu zlatú generáciu športovcov, ktorí sú v našej koncepcii generačnej obmeny v reprezentácii predovšetkým preto, aby našim najmladším športovcom prakticky ozrejmili, čo všetko je dôležité pre dosiahnutie víťazstva.  To, že sa štyridsať ročnému Martikánovi podarí v sezóne vyhrať niektoré z vrcholných podujatí je samozrejme dôležité pre neho samotného, ale pre dlhodobú koncepciu rozvoja nášho športu je to už po všetkých jeho dôležitých víťazstvách iba bonus, ktorý má mať hlavne výchovný význam. Klúčové však je to, aby kanoista Matej Beňuš, olympijsky medailista z Ria či kajakár Jakub Grigar, ktorý bol na poslednej olympiáde piaty, zastabilizovali svoju výkonnosť, prevzali zodpovednosť a medailové žezlo od svojich starších kolegov.

To že sa im to v poslednom čase nedarí, budeme aj so strediskami vrcholového športu v ktorých sa pripravujú podrobne analyzovať, aby sme im v naplnení tohto nášho spoločného cieľa čo najviac pomohli. Na športovú prípravu majú totiž vytvorené fantastické ekonomické podmienky a sú aj veľmi talentovaní. Budeme sa tak musieť bližšie pozieť na ich osobnú zodpovednosť v príprave, metodiku tréningu či inovácie, ktoré by im mohli pomôcť v náraste výkonnosti. Osobne som presvedčený, že zastaranosť našej športovej infraštruktúry a už nevyhovujúci vodný terén v našich strediskách v Bratislave-Čunove a Liptovskom Mikuláši, ktoré musia prejsť nevyhnutnou rekonštrukciou, ako aj nízka inovatívnosť v športovej príprave,  sú negatívnymi faktormi, pre ktoré začíname prehrávať  s krajinami, kde sa šport dlhodobo podporuje a rozvíja systémovo. Myslím, že naši najúspešnejší tréneri majú stále veľmi unikátne know-how, ale sme len 5 miliónová krajina a ak chceme byť v akomkoľvek odvetví výnimoční, nemôžeme si dovoliť žiadne chyby.

Slovenský reprezentant Michal Martikán počas finálovej jazdy katégórie C1 mužži na pretekoch v Liptovskom Mikuláši. Zdroj TASR / Oliver Ondráš

Ale je tu aj najmladšia generácia ako je Marek Mirgorodský a spol. Čo ich výkonnosť a predpoklady?

– Máme veľmi úspešnú mládežnícku generáciu športovcov, z ktorých sú mnohí juniorskými majstrami sveta. V súčasnom reprezentačnom družstve dospelých máme až 50 % športovcov v mládežníckom veku, čo je určite vynikajúce rozloženie, avšak ešte aj dlhá cesta k vysokej seniorskej výkonnosti. V Pau sa Marko a Eliška dokázali prebojovať do finále. Eliška vyhrala po skvelom výkone semifinálovú jazdu a aj vo finále išla veľmi odvážne. Špeciálne Markovi, ktorý šiestym miestom dosiahol v Pau náš najlepší výsledok, by som chcel odkázať, že aj keď sa cez nominačné kritéria smolne nedokázal prebojovať do tímu, ktorý si to rozdá v rámci olympijskej nominácie, aby tvrdo trénoval a bol pripravený. Nakoľko sa môže zopakovať situácia, v ktorej niektorý z našich elitných kanoistov Benuš, Slafkovský, Martikán nebude môcť pre zdravotné obmedzenia do pretekov nastúpiť a Markovi sa tak môže otvoriť cesta k olympiáde.

Teraz budú na programe Svetové poháre, v septembri MS, ako budú nastavené nominačné kritéria pre OH 2020 v Tokiu?

– Nominačné kritéria na olympiádu nastavila naša trénerská rada na základe dlhodobo preukázateľnej vysokej športovej výkonnosti v posledných dvoch sezónach pred samotnou olympiádou. Na základe výsledkov máme vytvorený „olympijský tím“ športovcov, ku ktorými sa tí ostatní mohli donominovať. Tento tím bude na tohtoročných Majstrovstvách sveta v Seu de Urgell bojovať  o olympijské miestenky pre krajinu a ak sa nám to v mimoriadne náročnej konkurencii podarí, tak následne budú posudzované výsledky našich športovcov z majstrovstiev sveta a pretekov Svetového pohára pre internú súťaž o ich účasť v Tokiu 2020.

Predseda Sekcie divokých vôd Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode Richard Galovič. Zdroj TASR / Martin Baumann

Už je to viac ako rok, čo bola zrušená kategória C2. Ako sa s odstupom času pozeráte na toto kontroverzné rozhodnutie?

– Tak samozrejme neteší nás to, pretože kategória C2 bola so svojimi štyrmi olympijskými zlatými medailami  výkladnou skriňou slovenského športu, nielen kanoistiky na divokej vode. Je to stále veľmi ťažká téma. Rozumiem celej tej „gender“ politike a zrovnoprávneniu mužov a žien v OH súťažiach. Napriek tomu si myslím, že kategória C2 mohla byť zachovaná, špeciálne teraz, kedy sa už pre olympiádu 2024 a 2028 rokuje o rozšírení programu pre vodný slalom zo štyroch na šesť disciplín. Ale pre medzinárodnú kanoistickú federáciu je takéto konanie typické, jednoducho oni akoby nerozmýšľali dopredu. Niečo zmenia, zabijú to a potom o dva roky prídu na to, že to možno až také dobré rozhodnutie nebolo. Kategória C2 bola divácky mimoriadne atraktívna a veľmi výrazne prispievala k vysokej televíznej sledovanosti nášho športu na olympijských hrách. Myslím, že vyradením tejto kategórie z programu OH kanoistika na divokej vode veľmi utrpela nielen športovo, ale aj marketingovo.