Domáce Parlamentné voľby Politika Rozhovory Top

ROZHOVOR Érsek o rušení diaľničných známok: S tým nemôžem súhlasiť, je to obrovský peniaz

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

BRATISLAVA – Má za sebou tri a pol roka v kresle ministra dopravy. Počas nich musel riešiť vážne škandály, čelil aj pokusu opozície o jeho odvolanie. Všetko však ustál a po škandále Lászlóa Sólymosa musel na konci funkčného obdobia prevziať aj kreslo ministra životného prostredia. Navyše sa stal lídrom kandidátky Mosta-Híd. O tom, s kým by šiel Most do vlády a v akom stave sú slovenské cesty, sa Glob.sk rozprával s ministrom dopravy ÁRPÁDOM ÉRSEKOM (61). 

 

Posledné prieskumy ukazujú veľkú pravdepodobnosť, že Most-Híd môže skončiť mimo parlamentu. Čím si to vysvetľujete? 

– Ja by som otázku položil opačne. Prieskumy hovoria, že neustále stúpame a je predpoklad, že Most v parlamente bude. My robíme všetko preto a preferencie nám stúpajú. Predpokladáme, že tam budeme, aj počas záverečnej časti kampane sme na to vyvinuli nemalé úsilie. Takisto naše pôsobenie vo vláde, ktorá nebola našou srdcovkou, viedlo k viacerým úspechom. Bohužiaľ, vláda Ivety Radičovej vydržala len pol roka. Keby sme po Kuciakovej vražde odišli, možno by tiež skončila vláda, aj keď tam mohli dať hlasy aj iné strany. Myslím ale, že to bolo treba dotiahnuť už len preto, aby sme našim voličom vedeli ukázať, čo pre nich robíme.

Kampaňujete však najmä v regiónoch, ktoré zrejme považujete za vašu cieľovú skupinu. V tej celoslovenskej kampani vás ale pri nosných témach veľmi nevidieť. Prečo je to tak? 

– Záleží, čo považujeme za nosné témy. Keby som rozdelili republiku od Bratislavy po Košice, tak kampaňujeme hlavne na južnej strane, ale aj na východe, kde sú menšiny. Boli sme u Rusínov, v Prešove či v Medzilaborciach. Neviem, či ísť niekam do Čadce napríklad, lebo vieme, že tam naši voliči dlhodobo nie sú. My chceme osloviť hlavne územia, kde žijú menšiny, spoločné manželstvá a, samozrejme, maďarská menšina je našou prioritou.

Práve k téme menšín som sa chcela dostať. Keď sa skladala pred štyrmi rokmi vláda, spoločne ste ju nazývali aj “hrádzou proti extrémizmu”, ktorý vtedy na Slovensku naberal na sile. Dnes sú extrémisti silnejší, ako kedykoľvek predtým. Keby ste sa mali spätne pozrieť na tie štyri roky, čo spravil Most pre to, aby u nás extrémizmus nenarastal? 

– Ja by som to rozdelil na dve časti. V celej Európe vyrastá odniekadiaľ extrémizmus. Sú to veci, ktoré si tí múdrejší ľudia musia zvážiť a povedať si, že niečo s tým bude treba robiť. Myslím to globálne, napríklad v Európskej únii. Samozrejme, extrémizmus rovná sa neslušnosť. My sme sa snažili aj v Národnej rade, ale aj všade inde, kde sme boli, správať sa slušne. Pretože ak sa nesprávate slušne, nedávate občanom pocit, že sa aj oni musia slušne správať. Aj to, čo sme teraz videli v NR SR, nechcem hodnotiť nikoho, myslím si však, že sme na hrane slušnosti. Ľudia to vidia. A komu to nahráva? Nahráva to extrémistom, ktorí potom nič nemusia robiť, len prísť a hovoriť, že všetci kradnú a všetci sú na niekoho prepojení. Aj toto je vizitka. Ja si myslím, že parlament by mal byť vizitkou pre všetkých. Keď niekto hovorí k veci, tak to zaujme, keď vystúpi len preto, aby nabudil zlú atmosféru, tak to nie je dobre. Áno, veľa vecí sa aj nepodarilo spraviť. Politici majú ale byť vzorom. Každý má právo nejakým spôsobom prezentovať svoje názory, myšlienky, aj keď je to extrémizmus či Dúhový pochod. Tam ale keď spravíme ešte nejakú hranicu, alebo začneme budovať val, vznikne ešte väčšia sila. Pozrite sa na futbalové zápasy. Niektorí čestní ľudia tam idú preto, že sa chcú dve hodiny dobre cítiť, dajú si pivo, pozrú si dobrý zápas. Ale chodia tam aj takí ľudia, ktorých futbal nezaujíma, ale zaujíma ich to, kto sa s kým pobije a čo sa stane po futbale. Toto je veľmi zlé a tu sú tie zárodky extrémizmu. Ja by som apeloval na súčasných aj budúcich politikov, že majú byť vzorom. Nie je dobré vykrikovať na niekoho, že niečo ukradol a pritom to nevedieť dokázať len preto, aby som sa zviditeľnil v televízii. Je to chyba. Správajme sa tak, aby sme im nedali možnosť v tom pokračovať.

Predsa len je ale práve zastupovanie práv menšín vašou agendou a aj keď extrém momentálne neútočí na maďarskú menšinu, ide stále o boj väčšiny s menšinami. Nemyslíte si, že napríklad nedávno, keď prebiehala verejná diskusia o zhromaždeniach kotlebovcov a protestoch proti nim, mali ste sa do nej zapojiť? 

– Sú dve veci. Keď kotlebovci robia niekde míting, tak majú na to právo. Otázkou je skôr forma, či je to na hrane alebo za hranou. Videli sme ale, že keď sa robil v tom čase na tom istom mieste protimíting, nebolo to dobre. Na jednom z mítingov boli aj mladí z našej strany a len sa tam postavili a mali transparent, kde sa písalo “Toto nechceme”. Neboli tam ale žiadne konflikty a oni tam neboli preto, aby na seba upozornili médiá. Viete, treba podľa mňa na to ísť “sviečkovým pochodom”. Vieme, čo v minulosti priniesol takýto pochod v Bratislave, kde sa ľudia pokojne zoradili a protestovali proti režimu. Keby tam vyvolali konflikt, možno by Nežná revolúcia nikdy nebola. Ja by som povedal, že aj tu treba viac slušnosti. Treba povedať názor, ale nechoďme do konfrontácie a už vôbec nie kvôli kamerám. Teraz je predvolebné obdobie, každý sa chce zviditeľniť. Ale všetko má svoje formy a svoje extrémy. Práve aj týmto kŕmime tú extrémistickú bunku, ktorá v spoločnosti vyrastá.

Ani Fico, ani Matovič

Išli by ste do ďalšej vlády so Smerom? 

– Niekoľkokrát sme na to odpovedali, už to nie je téma. Odmietli sme tri strany, je tam Smer, ĽSNS a Matovič. Nie OĽaNO, ale Matovič. On je aký je a s ním by sme sa pravdepodobne nevedeli dohodnúť. Aj od neho odišli ľudia, ktorí boli trochu iní, ako bol on a pre niečo sa to stalo. Takže už dlhšie hovoríme, že pri všetkej úcte k poslancovi, robí niečo za hranou slušnosti. Keď niečo vie, má podať oznámenie, má to dokázať, ale všetko v rámci slušnosti. Národná rada nemá byť o konfliktoch. Každý má právo povedať svoj názor, ale nie zviditeľňovať sa a silou mocou byť za každú cenu na kamerách.

Vyzerá to však, že možno práve Igor Matovič bude skladať novú vládu. Keby nastala situácia, v ktorej by na čele tej vlády nestál on ale nejaký externý nominant, bola by spolupráca pre vás možná? Respektíve, čo pre vás znamená OĽaNO bez Matoviča?

– Môžeme to prirovnať aj k Smeru bez Fica alebo k Hídu bez Bugára. Oni tam boli od začiatku, kedy sa tá strana tvorila a majú právo tam byť. Otázka je, čo prinieslo ich pôsobenie v tej strane. Ale o tom musia rozhodnúť ľudia v tej strane a tí, čo ich volili.

Budete po voľbách v rámci strany diskutovať o tom, či nie je čas prehodnocovať aj vedenie Mosta? 

– Vždy po voľbách treba túto debatu otvoriť. Pretože sa skončilo nejaké obdobie, pred nami bude iné. Treba sa pozrieť na výsledky, čo kto dokázal a či chcú niektorí ľudia vôbec pokračovať v politike. Treba dať šancu mladým, ale ja si myslím, že nie z jedného dňa na druhý. Treba nájsť stred medzi skúsenosťou starších a horúcou krvou mladých. Nikto nemá stoličku do konca života. Aj pán Bugár povedal, že ešte potiahne stranu ako predseda a potom ponúkne svoje miesto.  To ale hovoríme dopredu, uvidíme ako dopadnú voľby.

Érseka sa opozícia pokúšala odvolať. Neuspeli. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Pokiaľ by sa Most nedostal do NR SR, vy by ste v politike pokračovali? 

– Určite by som neskončil z jedného dňa na druhý. Budeme musieť výsledky zhodnotiť, spýtať sa, čo sa ako a prečo stalo. Je to na dlhú debatu, ale určite budeme po voľbách zvažovať, aké zmeny urobiť. Strana musí vždy mať lídrov a to sa vždy odzrkadlí aj na krúžkoch. Tam sa ukáže, kto mal akú podporu a silu v strane. Ja by som mal problém v strane zostať, ak by sa zmenila rétorika strany a išli by sme do etnickej strany alebo radikalizmu. My sme ale otvorená strana dobrého spolunažívania väčšiny a menšiny, s tým sme stranu zakladali.

V rámci niektorých strán vznikli akési platformy, ktoré majú zastupovať občanov maďarskej menšiny. V prípade, že by ste sa nedostali do NRSR, myslíte si, že dokážu adekvátne zastúpiť čisto menšinovú stranu? 

– V týchto veciach sa nedá zastupovať. Buď strana reprezentuje nejakých voličov, alebo nie. Oni chcú len prichýliť niektorých maďarských voličov. Aj doteraz boli niektorí Maďari v iných politických stranách, Grendel je Maďar a čo spravil pre maďarskú menšinu v strane, v ktorej je. Menšinu musí zastupovať menšinová strana, ktorá je s tými ľuďmi v každodennom kontakte, nedá sa to robiť inak. Podľa mňa je to len politický krok, aby ľuďom ukázali, že nemusia voliť nás, majú tam troch-štyroch chlapcov, ktorí možno ani po maďarsky nevedia, len majú také meno. Neviem to posúdiť a nechcem im ubližovať. Ale majú také miesta, ktoré sú nezvoliteľné do NRSR.

Prečo sa strana rozhodla na čelo kandidátky postaviť vás? 

– My sme boli zvyknutí, že pán Bugár bol vždy na čele. Priniesol ale svoje osobné rozhodnutie a povedal, že po tridsiatich rokoch ho strieľajú sprava zľava. Dal mi dôveru, podľa neho mám dobré výsledky a som skúsený. Na mňa nemá čo kto vytiahnuť, moju minulosť môžu spájať maximálne so športom. Je to pre mňa výzva. Ak by sme sa dostali do parlamentu, nebude to moja zásluha, ale zásluha celého kolektívu. Niekto to viesť musel, ja som to zobral a robím všetko pre to, aby sme sa tam dostali.