Domáce Kauzy Politika Rozhovory Top

ROZHOVOR Érsek o D4 R7: Na stavbe sú látky, ktoré tam nemajú čo robiť. Dal som ultimátum

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

BRATISLAVA – Keď v roku 2016 poklepali základný kameň nultého obchvatu, nikto nečakal problémy, ktorým dnes výstavba čelí. Diaľnicu, ktorá má v prvom rade odbremeniť hlavné mesto, už vyše roka sprevádza kritika a dokonca aj policajné vyšetrovanie. Na samotnú stavbu D4 R7 nabehli počas posledných mesiacov viacerí kontrolóri a kvôli podozreniam z kontaminácie použitej zeminy odobrali vzorky. Napriek tomu, že zhotoviteľ – teda koncesionár – trvá na tom, že stavba nie je závadová, výsledky hovoria o niečom inom. V zemine sa nachádzajú nebezpečné látky a staviteľ musí pristúpiť k náprave. Minulý týždeň ho k tomu vyzvalo ministerstvo dopravy. O tom, čo čaká výstavbu nultého obchvatu, aké látky sa dostali do pôdy a aké kroky plánuje podstúpiť rezort, prezradil v exkluzívnom rozhovore pre Glob.sk minister dopravy a výstavby ARPÁD ÉRSEK (61).

 

Presne pred rokom sa objavili prvé podozrenia, že pri výstavbe D4 R7 nie je úplne všetko v poriadku. Dnes sa niektoré podozrenia istým spôsobom potvrdzujú. Očakávali ste, že to naberie až takýto rozmer a že dokonca budete čeliť aj odvolávaniu v parlamente?

Myslím si, že skoro na každého ministra príde odvolávanie v parlamente, ale nebolo to zhodou okolností kvôli D4 R7, ale bolo to pre tunel Višňové. My sme už pred viac ako rokom z vlastnej iniciatívy išli na stavbu a kontrolovali sme, kde môže byť pochybenie dozoru. Za to, čo sa tam vyváža, je zodpovedný nezávislý dozor.

To znamená, že ste už pred rokom mali podozrenie?

– I keby sme nemali, je našou nie povinnosťou, ale našou nadprácou kontrolovať tieto veci, či je všetko tak, ako má byť a to sme robili. Pred rokom sa nepotvrdilo nič také, čo by malo zastaviť stavbu alebo ju odpratať. Veci sa vyvíjali postupne. Samozrejme aj ľudia, ktorí chodia alebo sledujú stavbu, mali indície, že sa tam vyváža niečo, čo by tam nemalo čo hľadať. Na základe toho sme potom ďalej konali a konáme. Chcem zdôrazniť, že som nemal nikdy dôveru k nezávislému dozoru.

Prečo ste nemali dôveru voči nezávislému dozoru? Mali ste nejaké podozrenia, že napríklad spolupracujú viac s koncesionárom?

Mal som také podozrenie. Keď je všetko veľmi dobré, tak väčšinou nie je všetko v najväčšom poriadku. Lebo neustále nám odpisovali na naše požiadavky, na naše informácie, že všetko je v najväčšom poriadku, že všetko sa robí v najväčšom poriadku a s ničím nemajú problém. Na takejto veľkej stavbe je to už trošku podozrivé, že nie je nič, čo by museli riešiť s nami, s koncesionárom a v trojuholníku tieto veci nejakým spôsobom objasňovať, vysvetľovať.

Čiže na základe toho ste sa rozhodli vstúpiť do kontrol aj vy?

– Chcel som sa presvedčiť, pretože keď ja niečo tvrdím, musím to mať podložené určitými faktami. Máme podpísanú finančnú zmluvu s koncesionárom, máme podpísanú druhú zmluvu s nezávislým dozorom. S koncesionárom máme obchodno-právny vzťah a s nezávislým dozorom máme odborný vzťah. Jednoducho bez toho, aby sme tieto tri veci zladili, nemôžeme mať k sebe až takú 100% dôveru. Je potrebné vedieť, že násyp sa stavia po vrstvách. Keď tam boli vykonané prvé kontroly, nezistili sme žiadne problematické veci. Na základe prvých vzoriek všetko bolo v poriadku, nemali sme dôvod robiť nejaké kroky. Ale ako sa ten val navyšoval, bolo našou povinnosťou pokračovať v skúškach, či je všetko v poriadku.

Posledné výsledky, ktoré ste aj zverejnili, hovoria o tom, že pri Jarovciach ste namerali zvýšené hodnoty azbestu.

– Áno, sú tam nejaké azbestové vlákna, čo by tam nemali čo hľadať.

Pochádzajú z umelého kopca z Petržalky?

– Neviem vám na to odpovedať, pretože ja neviem, odkiaľ vozili tento materiál. To mňa nemá ani čo zaujímať. Mňa zaujíma kvalita toho, čo tam je vynosené. A tú môžeme merať z dvoch strán. Jedna je statická kvalita, teda, či udrží tú diaľnicu. A druhá vec je, či je tam vyvážaný materiál, ktorý tam má čo hľadať, alebo ktorý tam nemá čo hľadať.

VIDEO: Našli sme azbestové vlákna

Koncesionár vám nie je povinný ukázať, že dovážajú mu tieto alebo tieto firmy, odtiaľ či odtiaľ zeminu?

– On musí mať certifikát, čo tam vyváža. My sme požiadali o predloženie certifikátu, ale nie sme s tým 100% stotožnení. Keďže si myslíme, že nie je všetko v poriadku, tak sme tam poslali našu kontrolu, ktorá vybrala určité množstvo zeminy. Tá sa v nezávislom laboratóriu preskúmala a tam sa dokázalo, že v určitých vrstvách sa na kilometri 0,8 – 1,240 nachádza azbestový materiál.

Je to množstvo také, že to môže škodiť životnému prostrediu?

– Tento druh materiálu tam nemá čo hľadať. My nemáme zisťovať, odkiaľ je dovážaný materiál, to je práca koncesionára. Nás zaujíma, či materiál, ktorý tam je dovážaný, spĺňa normu STN. Podľa našich informácií a vyhlášky ministerstva životného prostredia č. 365/2015, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov, je azbest kategorizovaný ako nebezpečný odpad a nemôže byť ani recyklovaný a nemal by byť na stavenisku.

Akým spôsobom sa dostal takýto odpad na stavbu, keď hovoríte, že koncesionár má certifikáty?

– V plnej miere musí mať vyvážaný materiál, či už stavebný alebo recyklovaný, pod kontrolou nezávislý dozor.

To znamená, že zlyhal?

– Vždy hovorím, že dôveruj ale preveruj. My sme i na základe podnetov, čo nám dali ľudia, nedôverovali a overovali. Minulý týždeň sme ich vyzvali listom, nech nezávislý dozor dá odpoveď na výsledky, ktoré sme zistili. Ak máme na tomto úseku identifikované nejaké azbestové vlákna, žiadam od nezávislého dozoru, nech mi predloží certifikát, odkiaľ bral zeminu koncesionár, v ktorej sa nachádza látka, ktorá tam nemá čo robiť. Nehovorme o tom, že je to kontaminácia. Ku kontaminácii nedošlo, pretože to nešlo do spodných vôd.

Ale nemôže sa časom dostať?

– Ja neviem posúdiť, či azbest áno, alebo nie. Prvé vzorky pri prvých kontrolách to nezistili. Azbest v minulom roku ešte merala aj Slovenská inšpekcia životného prostredia, ale len jeho kontamináciu v ovzduší. Od nich vyšla správa, že nehrozí ohrozenie spodných vôd, ani to nemá vplyv na životné prostredie, ani na zdravie obyvateľstva.

Ale asi nie je v poriadku, ak tam azbest dnes je.

– Na základe zistení, ktoré nám boli doručené minulý týždeň v rámci certifikovaných meraní, Štátny stavebný dohľad inicioval stretnutie. Vyzval koncesionára, aby mu preukázal všetky certifikáty, ktoré má k použitému materiálu, ktorý je na stavenisku. Podľa našich informácií budúci týždeň sa má toto stretnutie s koncesionárom uskutočniť a koncesionár má na toto stretnutie doniesť všetky certifikáty.

Aj my sme informovali, že koncesionár má podpísané zmluvy s nejakými dodávateľmi a tie firmy dokonca využívajú aj subdodávateľov. To znamená, že je naozaj málo prehľadné, kto vlastne zeminu a odkiaľ dováža.

– Ak nám nedá nezávislý dozor o tom informáciu, my to nemáme ako zistiť, ani to neskúmame. Oni si ho vyskladajú, kúpia a tak ďalej. Jednoducho, my o tom nemusíme vedieť a nie je to ani našou úlohou. My preto platíme nezávislý dozor.

Ak vám teda na základe vašej výzvy z minulého týždňa nedokážu vydokladovať, že tá zemina je v poriadku a nie je nebezpečná, čo bude nasledovať?

– Zacitujem, že čo sme my napísali. ,,Posledné vzorky pôdy násypu D4 R7 potvrdili výskyt azbestu. Rezort dopravy preto okamžite vyzval koncesionára, aby ihneď odviezol všetok materiál, ktorý tam nemá čo hľadať. Zároveň koncesionár má povinnosť do piatich dní informovať ministerstvo, ako s takýmto odpadom naloží.‘‘

Musí ho odstrániť?

– Ideme na úroveň obchodno-právnych vzťahov. Koncesionár musí informovať verejného obstarávateľa, čo sa na stavbe nachádza, čo na nej spravil. Prislúchajúci dozor toto neidentifikoval, čím tiež porušil zmluvné podmienky. My sme teraz v rámci obchodno-právnych vzťahov v rámci zmluvy, ktorú máme, požiadali koncesionára o vykonanie týchto krokov s tým, že to musí odstrániť. On na to môže mať samozrejme iný názor, môže povedať, že podľa jeho testov alebo podľa jeho informácií, to nie je nebezpečný materiál. Druhá vec je zákonná rovina, kde ministerstvo má právomoc  požiadať koncesionára, aby predložil dôkazy. Veľmi podrobne budeme overovať kvalitu tých certifikátov, lebo tie certifikáty naozaj môžu byť rôzne.

Ak ich nepredloží?

– Ak ich nepredloží, Štátny stavebný dohľad vykoná zisťovanie na mieste, do stavebného denníka môže uviesť pokyn o vykonanie nápravy. To je prvý krok, čo podľa zákona musíme spraviť. Uvedieme do denníka riešenie, čo s tým budú v druhom kole robiť, toto je prvé, ktoré my musíme spraviť.

Keď sa nedohodnete v sporovom konaní, môžete pristúpiť k vypovedaniu zmluvy?

– Bavíme sa o jednom úseku na zhruba dvoch kilometroch z takmer 60, ktoré sa stavajú, kde sme niečo identifikovali. My môžeme eventuálne zastaviť práce na tomto úseku, respektíve to môže spraviť nezávislá stavebná inšpekcia.

Ktoré ale budú musieť byť tak či tak dokončené.

– Áno, ale to čo máme identifikované, s tým sa musí niečo urobiť.

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Keď sa zastavia práce, tým sa bude posúvať termín výstavby, nie?

– Tá kompilačná udalosť je na strane zhotoviteľa, koncesionára v tomto prípade. Pokiaľ sa zastavia práce z tohto dôvodu, to riziko znáša koncesionár.

Ale verejnosť bude posudzovať rezort dopravy, nie koncesionára.

– Verejnosť nás aj tak odsudzuje alebo aj opoziční poslanci, ktorí sa tam boli pozrieť, sa  postavili na stranu koncesionára, že u nich je všetko dobre, len my nekonáme. Samozrejme, my konáme, nezávisle na tom, či tam pôjdu poslanci alebo nie. S koncesionárom však máme obchodno-právny vzťah a ja nemôžem robiť kroky, kým nemám potvrdené, že je na stavbe odpad, ktorý tam nemá čo robiť. To je jedna rovina. Druhá rovina je, že môžem povedať a čo nikdy nespravím, že zatvorím oči a poviem, že áno doniesli nám certifikát, všetko je v poriadku, nepotvrdilo sa. Ale to je zasa otázka, že kto si to zoberie za 10, 20, 30 rokov na triko, no ja nie, určite.

Keď zastavíte práce, následne sa bude hľadať nejaký nový zhotoviteľ?

– To je konečná situácia, ku ktorej musí dospieť nejaké konanie. Ešte chcem povedať, že verejnosť to vníma tak, že áno, oni nekonali. Ja chápem, že je verejnosť nespokojná, ale na druhej strane si treba uvedomiť, že ministerstvo môže konať iba podľa zákona alebo iba podľa zmlúv. Zmluva definuje nejaké práva a povinnosti, my nemôžeme si vymyslieť konanie mimo zmluvy alebo mimo zákonov. Využívame všetky možnosti a nástroje, aby sme toto riziko ošetrovali.

Nemôžete využiť napríklad vo svoj prospech, že polícia vyšetruje spoločnosť D4 R7 Construction?

– To sú dve veci. Na stavbe R7 čo ide z juhu boli nejaké čierne štrkové bane, na to nabehla polícia, že či to bolo povolené, či to brali odtiaľ, či to brali na čierno, alebo komu platili, či to bolo povolené… To zisťuje polícia, preto ich zobrali na pár dní. Ale i na základe našich podnetov, ktoré sme my mali, polícia sleduje aj kontamináciu. Polícia takisto odobrala vzorky, pretože kontaminovaná zemina, ktorá presakuje do spodných vôd je už trestný čin. Pokiaľ mám informácie svoje vzorky rozdali po súdnych znalcoch, nech ich vyhodnotia.

Nejde aj o ohrozenie bezpečnosti v prípade, že sa zemina neodstráni a nevyrieši?

– My zatiaľ túto indíciu nemáme. V rámci zisťovacieho konania, ktoré Štátny stavebný úrad doteraz riešil, toto definované nebolo. Hovorím, že koná aj polícia, to je samostatné konanie. Kontaminácia zatiaľ nie je potvrdená.

A čo sa týka stavebného bordelu, ktorý sa na stavbe našiel a tiež je uvedený aj vo vašom audite? Je v poriadku, môžu ho tam ponechať?

– To je materiál, ktorý oni nazývajú recyklát. A že recyklát môže podľa európskych noriem ísť pod autostrádu, ale nie je to kontaminované. Presne je vyšpecifikované, aké materiály sa môžu používať pri tejto príležitosti pod diaľnicu.

Čiže káble a iné?

– Áno, neriešime len tento problém. Riešime aj materiálno-technický problém, to je to, na čo sa pýtate.

Mňa zaujíma, či o desať rokov, keď budú vo veľkom po diaľnici jazdiť autá, sa nič nestane.

– Situácia je taká, že 30 rokov má tento koncesionár udržiavať diaľnicu. My zatiaľ neplatíme nič, my začneme platiť vtedy, keď právoplatne dáme diaľnicu do predbežného užívania.

Ale ak sa niečo stane, tak vy budete niesť vinu, nie koncesionár.

– Ale 30 rokov by táto spoločnosť mala udržiavať chod tej celej cesty – 60km. Je aj otázka na nich, či tam dáte taký materiál, že sa to zvlní, ako napríklad v Čechách a na vlastné náklady to budú odstraňovať. Ale nechoďme do toho extrému, poďme to radšej spraviť, nech je to v poriadku. Teraz je na to čas, keď vieme o tých chybách. A pôjdeme ďalej, neprestaneme, pôjdeme ešte ďalej po všetkých valoch, kde sa navážala tá zemina.

Máte podozrenia aj o iných úsekoch?

– Tak teraz už podozrenia vyvrátia len tým, že to tam nebude.

Nevhodný základ diaľnice by mohol pri záťaži spôsobiť prepadnutie a poškodenie. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

V eko-audite je uvedené, že bola nameraná vo výluhoch aj prítomnosť arzénu…

– Vzorky na testy boli brané v januári 2019. Boli dodané koncesionárom, následne boli postúpené polícii na základe ich výzvy. Podľa našich informácií bola v tých vzorkách koncentrácia arzénu prakticky bezvýznamná, čiže nepredstavuje nebezpečenstvo.

Ale môže sa na takejto stavbe nachádzať?

– Túto otázku bude v súčasnosti riešiť Štátny stavebný dohľad. V rámci certifikátov by mal koncesionár predložiť, že ten materiál spĺňa normy STN. Vieme pritom, že súčasťou materiálu je aj azbest. Nevieme si predstaviť, že nám predloží certifikát, kde by mal byť azbest ako stavebný materiál. Čiže, v podstate my budeme mať pádny argument na to, aby sme mohli povedať, že v základoch je nebezpečný materiál, ktorý treba odstrániť.

Arzén sa tam mohol dostať odkiaľ?

– To vám neviem povedať.

Budete to riešiť?

– Samozrejme, v rámci materiálu riešime viacero otázok. Ja som minulý týždeň telefonoval s jednou biologičkou, a keď som jej hovoril o arzéne, tak mi povedala, že ide o plyn. Že nejde o látku, ktorá je zakopaná niekde v zemi. Ak narábate s azbestom a uniká odtiaľ nejaký plyn, alebo prach, tak viete posúdiť, že tam je. Avšak pri arzéne sa ľahko môže stať, že sa vyparí a v živote ho vo vzorke nenájdete. Zrejme keď brali prvé vzorky ovzdušia, tak sa tam niekde vyskytol. Nechcem, aby to vyzeralo tak, že obraňujem koncesionárov, bože chráň. Je to však ťažko posúdiť. V odobratých vzorkách sa nezistilo, že by hranica výskytu arzénu bola prekročená. Z toho dôvodu ide pre nás o vybavenú vec. Ak by sa objavil, určite budeme konať.

Dnes mnohí aktivisti aj poslanci podávajú trestné oznámenia, robia rôzne tlačové konferencie o tom, že je ohrozený Žitný ostrov, pitná voda, a podobne. Dá sa na základe výsledkov, ktoré máte povedať, že majú pravdu?

– Poďme trošku do histórie. Keď sa začali robiť mostové prípravné práce, pracovníci tam našli mŕtveho bobra. Vtedy sa okolo toho robil strašný rozruch, že ten bobor sa napil zlej vody, že z toho dôvodu zdochol, pretože voda tam je už veľmi znečistená. Keď toho bobra následne vybrali, tak zistili, že bol zastrelený. Dokázateľne. Bobor je predsa jedným zo znakov, že sa na danom mieste nachádza čistá voda. Bobry sa totiž nachádzajú iba pri čistých vodách. Čiže, odpoveď na vašu otázku – teraz už môže ísť o vymyslené veci, ide už o politické reči, politický boj. Pred dvomi až tromi rokmi nad tým ešte nikto nedvíhal obočie. Zrazu sa blížia voľby a pretriasajú sa takéto témy. Žijem na Žitnom ostrove, narodil som sa tu, chcem tu žiť a viem garantovať, že tam čistá voda je. Jeden opozičný politik dokonca tvrdil, že mi je táto téma ukradnutá, že sa odsťahujem na Bahamy. Ja chcem, aby tu čistá voda ostala, chcem, aby ju mohli piť moji vnuci tak, ako som na to bol zvyknutý ja. Mne je ľahostajné, či sa z dôvodu, aby sa zachovala čistá voda, cesta zastaví. Určite budem stáť na strane tých ľudí, ktorí povedia, že chcú zachovať čistotu vody na Žitnom ostrove, prípadne čistotu podzemných vôd.

Aký termín ste koncesionárovi dali na nápravu?

– Na základe listu, ktorý im odišiel v piatok minulý týždeň, sú zákonom dané lehoty. Do piatich dní k tomu žiadam vyjadrenie. Čiže najprv musia reagovať. V liste poukazujeme na to, že máme nejaké výsledky vzoriek, a oni ich pravosť musia potvrdiť alebo vyvrátiť. Zrejme výsledky testov vzoriek budú chcieť spochybňovať, ale nemôžu. Laboratória sú totiž certifikované, počas testov tam bol prítomný aj nezávislý dozor. Uvidíme do 5-tich pracovných dní, aký bude tento stav. Následne ak nedôjde k zlepšeniu, a teda nedôjde k náprave, bude už konať Štátna inšpekcia, ktorá má právo v tejto veci konať, ja ho nemám. Toto je najbližší plán. Viacerí hovoria, že som tam mal dávno poslať iný nezávislý dozor. Ak však nemám relevantný dokument, tak sa môže stať, že sa s nimi budeme dlhé roky súdiť, ešte za štátne peniaze. Ak však mám relevantný dokument, tak je najľahšie sa rozísť so stavebným dozorom tak, že s tým súhlasí aj koncesionár. Jeho sa to totiž tiež týka.

Najprv bol koniec výstavby plánovaný do roku 2020, dnes hovoríte o termíne 2023. 

– Ja som nikdy nehovoril o termíne 2023. 60-kilometrový úsek mal byť spustený v roku 2020. Už v čase, kedy som ja nastúpil do funkcie ministra, som identifikoval rôzne dôvody, neboli to však tie, ktoré máme na stole. Bolo tam jedno meškanie zo strany štátu, pretože sa objavili tzv. “krútiči”, ktorí pokupovali pozemky a nedalo sa s nimi dohodnúť. Tým pádom brzdili výstavbu. Mali sme vydať právoplatné stavebné povolenia, ktoré však na niektorých úsekoch chýbali, pretože sme sa nevedeli dohodnúť s majiteľmi pozemkov, a to ani po vyvlastení. Preto sa musel spraviť nový zákon a po zhruba pol roku sme sa mohli dostať na trasu, kde následne mohli začať pracovať.

Čiže reálny termín vzhľadom na dnešok je aký?

– Podľa toho, čo vidím každý deň, tak R7 od Holíc až po Bratislavu môže byť spustená od budúcej jari. Otázkou však je, kde bude napojená. Ak by dokázali dokončiť ružinovskú križovatku, tak R7 vieme spustiť nezávisle od D4. Na diaľnici sú tri dôležité veci – napojenie D4 R7 na D1, kde môže byť meškanie, pretože tam musíme zdvihnúť už vystavanú diaľnicu D1, na základe požiadavky viacerých obcí za niekoľko miliónov. S D4 tak ideme pod diaľnicou. Hlavný bod je križovatka Ketelec, kde sa bude stretávať D4 s R7, pričom následne bude odtiaľ R7 pokračovať na spomínanú ružinovskú križovatku. Tretím bodom je most a prepojenie oboch častí D4 pri Dunaji. Toto sú kľúčové body. R7 je už v takom stave, že dávajú asfalt na cestu a zvodidlá, mohla by byť spustená aj skôr. Pre nás ale nie je riešenie, aby sa človek, ktorý vyráža z Holíc, dostal do lieviku niekde v Podunajských Biskupiciach. Riešením by bolo to, čo som spomínal – spustiť ružinovskú križovatku. Vtedy by mohla byť R7 spustená dokonca skôr. Predpokladám ale, že bude ročné meškanie na D4, ale nedá sa povedať, či to potvrdia aj koncesionári.

D4 tak bude postavená podľa vás kedy?

– Môže byť s ročným meškaním, čiže maximálne v roku 2021. Ešte treba dopracovať veci, ktoré sa týkajú napojenia D4 R7. Budú prebiehať diskusie o tom, kto meškanie zapríčinil, o tom ale my rozhodovať nebudeme. Ja si myslím, že celé dielo môže byť dokončené v roku 2021.

Galéria
Na snímke minister dopravy a výstavby SR Árpád Érsek počas kontrolného dňa na stavbe D4/R7 v Holiciach pri Dunajskej Strede 14. novembra 2018. FOTO TASR – Jaroslav Novák
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Výstavba D4 R7 sa do 2020 určite ukončiť nestihne. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
navigate_before
navigate_next