Domáce Parlamentné voľby Politika Rozhovory Top

ROZHOVOR Drucker o politickej scéne: Nové strany len kádrujú, chýba im obsah

BRATISLAVA – Keď pred rokom opúšťal vládu Roberta Fica, vyzeralo to tak, že s politikou už nechce mať nič spoločné. Prešiel rok a on sa rozhodol vrátiť. Slovensko podľa neho potrebuje riešiť problémy, nielen osobné spory politikov. Práve v tom vidí najväčšie mínus na strane nových politických subjektov. Podľa neho ich viac zaujíma kádrovanie súperov, ako obsah. Kto bude stáť po jeho boku a čo konkrétne jeho strana voličom ponúkne, predstaví o niekoľko týždňov. Jasno už ale má v tom, akým spôsobom bude financovaná predvolebná kampaň jeho strany. O rozhodnutí založiť politickú stranu a o aktuálnej politickej situácii sa Glob.sk rozprával s bývalým ministrom zdravotníctva aj vnútra a zakladateľom strany Dobrá voľba TOMÁŠOM DRUCKEROM (41).

 

Prečo ste sa rozhodli vrátiť do politiky, keďže ste pri vašom odchode vyzerali, že už nechcete mať s politikou nič spoločné?

– Súhlasím, že som bol v tom čase unavený z politiky. Dôvod, prečo som odchádzal, bol práve ten, že som bol v zásade manažérom, ktorý prišiel niečo riešiť a vždy som bol orientovaný na výsledky. Ak chce človek niečo robiť, musí mať ten mandát. To bol aj dôvod, prečo som odchádzal. Pretože som nemal politický mandát, aby som presadzoval nejaké zmeny. Dnes vidím, že zmena, ktorá sa pýta na Slovensku aj v dôsledku dlhodobej monotematickosti nejakej politiky s nejakými problémami, prináša nejakú protiponuku. A vidím, že protiponuka nie je obsahovo vôbec dobrá. Nevidím v nej vôbec debatu o tom, čo je podstatné pre Slovensko, pre ľudí. Skôr tam vidím veľa personálneho vymedzovania sa a kádrovania. A ak sa chcem zapojiť do nejakej zmeny, potrebujem zabojovať o mandát. Pretože na základe mandátu, ktorý získavajú politické subjekty vo voľbách, môžu presadzovať svoj program a môžu doručovať konkrétne zmeny a zlepšenia v podobe výsledkov pre ľudí, pre občanov, pre Slovensko.

Čo rozhodlo, že ste sa napokon rozhodli vstúpiť naspäť do politiky a ísť do toho boja?

– Nebolo to nejaké krátkodobé rozhodnutie, že by som sa na základe, ako to niektorí podávali, prieskumu dôveryhodnosti rozhodol. Sú za tým debaty s ľuďmi, profesionálmi, ale aj občanmi, ktorí mi napísali, alebo s ktorými som sa stretol v regiónoch za posledný rok. Skôr to bolo o tom, či viem nahovoriť väčší počet ľudí, ktorí niečo v živote urobili. Moje rozhodnutie, samozrejme, musí nejakým spôsobom zniesť aj moje rodinné okolie. Ale na druhej strane by to nemal byť len nejaký ego výlev alebo výlev pocitu, že si idem niečo dokazovať. Musí to byť niečo, čo môže reálne zmeniť životy ľudí k lepšiemu.

Nebolo jednoduchšie zapojiť sa do nejakého už existujúceho projektu?

– To neviem povedať. V súčasnosti nevidím až takú príležitosť. Vznikali tu a vznikajú také politické strany, ktoré sú personálne vyhranené aj voči mojej osobe, pretože používajú jedinú emocionálnu kartu argumentu: nie s Ficom, nie so Smerom a ktokoľvek bol so Smerom spojený, tak je zlý. Čo je pre mňa presne ten dôvod, ktorý ma povzbudzuje k tomu, aby som sa do toho politického súboja zapojil. Ja sa nevyhraňujem. Som pripravený na debatu a diskusiu takmer s každým, s kým sa zhodnem na hodnotových otázkach a potom na obsahu. Ale viete, ja som bol členom vlády, ktorej predsedal Robert Fico. Bol som nominantom strany Smer. A nejakým spôsobom sa za to nejdem vyviňovať a hanbiť. Nemám sa za čo hanbiť. Ja som bol vo vláde, ktorej súčasťou bola aj Lucia Žitňanská aj Marek Maďarič. A napriek tomu, že som vedel, že nejaká časť obyvateľstva na mňa bude pozerať ako na ,,Smeráka”, tak som bol ochotný niečo robiť. Považujem to za hodnotnejšie, ako sa tváriť, že ja teda ,,Smerák” nie som a nič nerobím. 

Vzhľadom na dnešnú atmosféru a situáciu na politickej scéne nie ste rád, že ste mimo tejto vlády?

– Odišiel som z pozície ministra vnútra, pretože som necítil, že som mal dostatočnú silu a mandát meniť veci. Nenašiel som zhodu s tými, ktorí tento mandát a túto politickú silu mali, na tom, ako si ja predstavujem a ako si oni predstavujú to fungovanie a riadenie rezortu. A tým je povedané všetko. Tak, ako som mohol realizovať zmeny na rezorte zdravotníctva a mal som podporu aj mandát zo strany vedenia Smeru, tak túto podporu som nepociťoval, keď som bol na ministerstve vnútra. Ja som proste nebol človek, ktorý by sa uchádzal o mandát vo voľbách, nedisponoval som nijakým iným politicky silnejším mandátom ako to, že som mohol do hry položiť svoju demisiu.

Dnes sa ale rozchádzajú vaše vyjadrenia. Vtedy ste hovorili, že nevidíte dôvod, aby ste Tibora Gašpara odvolali. Dnes hovoríte, že na vás bolo tlačené zo strany šéfa Smeru Roberta Fica, že ho nesmiete odvolať. Tak, kde je vlastne pravda?

– Povedal som, že nevidím dôvod, ale zároveň som povedal, že napriek uvedenému by Tibor Gašpar mal sám odísť a ak nechce odísť on pre zníženie politického nátlaku, odchádzam ja. Taká bola moja záverečná reč a rozhodnutie, prečo som odchádzal. Dnes hovorím to, čo som hovoril aj vtedy. To nie je teraz nejaký alibizmus, že Robert Fico na mňa tlačil, že ho nemám odvolať. Robert Fico v tom čase aj s inými politikmi vládnej koalície hovorili o tom, že Tibor Gašpar je dobrým policajným prezidentom. A Robert Fico povedal verejne, že politická zodpovednosť už bola vyvodená jeho odchodom a teda demisiou celej vlády a rezignáciou Roberta Kaliňáka ako ministra vnútra.

Tlačil alebo netlačil na vás Robert Fico, aby ste ponechali Tibora Gašpara vo funkcii?

– Verejne to deklaroval a verejne žiadal aj politicky, že nie je správne odvolávať Tibora Gašpara, pretože politická zodpovednosť už bola vyvodená. To neboli žiadne kuloárne dohody. To bolo verejne deklarované ním.

Postavil to vtedy do pozície, že buď vy alebo Tibor Gašpar?

– Nie, určite nie. Ale bavíme sa o tom, že takáto bola dikcia zo strany vlády alebo zo strany strany, ktorá mala obsadené ministerstvo a neviem, čo je na tom také konfrontačné. Je to v podstate o tom, či si vy viete predstaviť vaše zotrvanie v nejakých rámcoch alebo nie. Ja som v tom čase povedal, že som nenašiel také argumenty, aby som odvolával Tibora Gašpara, napriek tomu, že som bol zástancom toho, že sa tá pozícia môže uvolniť. Ale v čase keď som ja hovoril o Tiborovi Gašparovi, nemal som iné informácie, iba tie, ktoré boli v médiách. Žiadal som čas, aby som som si mohol utvoriť svoj vlastný názor. Koniec koncov aj prezident Andrej Kiska naliehal za každú cenu odvolať Tibora Gašpara. Hoci som ho žiadal, aby mi nechal priestor a čas, pretože ja si viem ten názor urobiť a viem konať.

Mali ste vtedy informácie o tom, čo sa malo na polícii diať? To znamená, že sa mali lustrovať novinári, pričom mali pomáhať ľuďom z podnikateľského prostredia členovia orgánov činných v trestnom konaní?

– V žiadnom prípade. Pozrite sa, to by už rozum zastával, keby som mal takéto informácie. Konať by som musel. Takéto informácie neboli. Ja som si získaval informácie neformálnymi debatami, či už cez generálnu prokuratúru, či už cez policajnú inšpekciu, či nastali nejaké skutočnosti, ktoré by poukazovali na zlyhanie Tibora Gašpara. Mohol som sa pozerať na jeho prácu cez štatistiky, cez mnohé veci a pomaly by som účelovo hľadal, či zlyhal alebo nezlyhal. Samozrejme, že keby som v tom čase mal informácie, že sa lustrovali novinári, politickí oponenti alebo prokurátori, tak opäť bez ohľadu na to, či Tibor Gašpar bol tou osobou, ktorá o tom vedela alebo to nebodaj riadila, tak je za to zodpovedný. Ja som sa vzdal funckie preto, pretože som nevedel stabilizovať tú situáciu. Bola tu značná polarizácia, cítil som, že neviem doručiť to, čomu verím a preto som odišiel.

Tibor Gašpar dnes hovorí o tom, že by chcel ísť do politiky, pričom nie je vylúčené, že na kandidátke Smeru. Vy ste s ním neviedli žiadne debaty týmto smerom?

– Vôbec. S Tiborom Gašparom som hovoril naposledy po tom, ako som odišiel. Nie sme v žiadnej komunikácii, takže neviem sa k tomu vôbec vyjadriť.

Vedeli by ste si predstaviť spoluprácu s ním?

– To je dnes absolútne zbytočná špekulácia. Povedal som, že sa hodnotovo vyhraňujem voči ľuďom, s ktorými sa nezhodneme. Buď podporujú alebo sa hlásia ku xenofóbii, prípadne k rasizmu alebo šíria strach. Tam je asi zbytočné hľadať s nimi obsahový prienik. Ale inak som pripravený debatovať so všetkými relevantnými subjektmi, pretože neviem, ako to bude vyzerať a či bude naša strana po voľbách na politickej scéne relevantným hráčom alebo nie. Samozrejme, že preto to robíme všetko, aby sme ním boli. Ale karty rozložia občania a my ich budeme v nejakej miere rešpektovať. Dnešné personálne vyhraňovanie sa je často žiadané médiami, ale neprispieva ničomu, pretože na konci je to aj tak celé úplne inak. Máme tu samé príklady z histórie, kedy sa nekompatibilné strany a ľudia dali dokopy a povedali: ,,Však inak sa to urobiť nedalo.” 

VIDEO Ministerka zdravotníctva urobila chybu

Myslíte si, že v dnešnej atmosfére dokážete preraziť obsahom a programom, ako máte v pláne? Spoločnosť je rozdelená a väčšina politických strán dnes ide po emóciách a po osobných vojnách?

– Presne na tom je postavená ponuka, drvivá väčšina je bezobsažná. To znamená, že je bez vízie, bez štipky schopnosti ponúknuť nejaké zlepšenie života a je postavená len na emóciách vyhraňovania a vymedzovania. Tu nie je kúsok debaty o tom, čo chcú títo ľudia ponúknuť ľuďom žijúcim na Slovensku. To znamená zlepšenie dennodenného života. Ja považujem za najvážnejšiu tému, tému našej budúcnosti, našich rodín, ktoré si dnes mladí ľudia nechcú zakladať alebo mať len jedno dieťa. Tí, ktorí si to môžu dovoliť – dve deti. Pretože je to ekonomické bremeno. Kde je debata o tom, ako im zlepšiť ich dennodenný život. Nájomné bývanie, znižovanie daní a daňového zaťaženia podľa počtu detí, možno aj pozitívna diskriminácia pre matky, ktoré sa majú starať o deti, aby sa mohli dostať k práci, skrátenie času, atď. Tých tém je tu strašne veľa – až po dôchodcov, ktorí vychovali niekoľko detí a sú oveľa viac chudobní, ako tí, ktorí mali po jednom dieťati.

Chcete byť istým spôsobom alternatívou pre súčasnú sociálnu demokraciu, pretože ten program znie skôr ľavicovo?

– Určite považujem sociálny program ako strašne kľúčový. Môžeme debatovať aj o hospodárskej politike, o prioritách, ale to nie je to, čo dnes navráti dôveru ľudí v štát. Návrat dôvery ľudí v štát môže byť z časti riešený spravodlivosťou, to znamená, že ľudia budú cítiť, že sa trestajú pochybenia. Ale určite veľkú časť je potrebné postaviť na tom, či štát a ľudia, ktorí tvoria a reprezentujú výkonnú moc, sa snažia zlepšovať dennodenný život ľuďom. Pokiaľ toto nebude, tak v tej chvíli ľudia budú znižovať dôveryhodnosť, bude sa zvyšovať miera korupcie. Ak vy necítite, že tu niekto je, stará sa a má záujem o problém si zakladať rodiny, tak potom to vytvára aj na vašej strane nezáujem o ten štát. Môže to znamenať buď to, že nám ľudia odchádzajú, alebo v niektorých prípadoch nedodržiavajú pravidlá. Osobne si myslím, že riešením je jednoznačne ponúknuť obsah a výsledok. Ja som vždy bol známy tým, že som doručoval výsledok.

Vaša nástupkyňa Andrea Kalavská sa pokúša priniesť nejaký obsah a teda reformu zdravotníctva v podobe konkrétnych krokov, čo sa týka stratifikácie nemocníc. Dnes máme kvôli tomuto návrhu na stole konflikt. Mal by byť alebo nemal by byť prijatý jej návrh zákona?

– V prvom rade poviem, že problematiku stratifikácie považujem za dôležitú a kľúčovú. Tak, aby sme zlepšili efektívnosť a účelnosť, ale aby sme zabezpečili vysokú dostupnosť zdravotnej starostlivosti, aby sa ľudia vedeli dostať k svojmu zdravotníkovi do svojej nemocnice. Podstata je, že podobné zákony, či už zmenu urgentných príjmov, či už zmenu pohotovosti a iné ďalšie zmeny, sme realizovali a podarilo sa nám presvedčiť zákonodarcov, médiá, politikov, že sú dôležité bez toho, aby sa robilo politikárčenie. 

Robert Fico ale hovorí, že ľudia zostanú bez lôžok.

– Opakujem, postavilo sa to do roviny politikárčenia. To je zlyhanie na strane rezortu, že si to nedokázali pripraviť a odkomunikovať tak, aby sa to zrealizovalo. Predstava toho, že táto téma skĺzla do roviny strachu a obavy ľudí, že sa nedostanú do zdravotnej starostlivosti, je fatálne vážna. Kto by toto chcel? To je zlyhanie v mojom ponímaní.

Čo by mala urobiť podľa vás ministerka teraz?

– Ťažko už dnes bude niečo robiť, pretože teraz sa téma dostala do politickej roviny a v tej chvíli sa úplne stratil obsah, účel. Veď sa o tom rozpráva vyše roka a nepohlo sa to nikde. To znamená, že hrozí, že tá téma zostane akoby so zlou pachuťou a nová vláda, ktorá príde, bude mať samozrejme problém ju riešiť, lebo bude taká horká.

Vy by ste ustúpili a predložili to ako ústavný zákon?

– Podľa mňa je to veľké neporozumenie. Samotná zmena, ktorá sa realizuje v stratifikácii, sa nerealizuje ako zákon. Zákon je pár zmien v zákone o zdravotných poisťovniach, o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, to je pár slov, ktoré sa tam dopĺňajú a na základe ktorých potom môžete robiť konkrétne zmeny a úpravy. Tie sú v úplne iných normách, v tzv. podzákonových normách. Ústavný zákon je nezmysel. Ale to neznamená, že si neviem predstaviť ústavný zákon, ktorým sa demonštruje a deklaruje istá dostupnosť. To sú dve oddelené veci. Ústavný zákon, ktorý rozširuje alebo spresňuje pravidlá, základné práva a slobody pre občanov, v tomto prípade dostupnosť zdravotnej starostlivosti. A úplne niečo iné je zmena zákonov, ktorú mal rezort predložiť. To sú zmeny zákonov, ktoré sa týkajú zdravotníctva. Ako by sa ocitli v ústave? Preto je to nepochopenie, neporozumenie a skĺznutie čisto do politickej roviny, z ktorej sa už nevymotáte. 

Radíte Andrei Kalavskej, čo má dnes robiť?

– Vôbec nekomunikujem so súčasnou pani ministerkou.

Zdroj: Glob.sk

Na kampaň si požičia

Na Slovensku sa už objavili nejaké vaše bilbordy, mňa by zaujímalo, kto s vami spolupracuje na kampani a či ste teda pripravený kompletne a transparentne vydokladovať financovanie tejto kampane?

– Samozrejme, že som pripravený. Túto kampaň financujem ja. Zatiaľ, kým nebude zaregistrovaný subjekt. Čo sa týka volebnej kampane strany Dobrá voľba prostredníctvom transparentného účtu, ju chceme realizovať formou pôžičiek členov strany. Tí ľudia, čo chcú ísť s vlastnou kožou na trh, nemusia darovať peniaze, ale môžu požičať. Každý môže požičať v inej miere, inú čiastku s tým, že v prípade úspechu vo voľbách, štát prispieva na chod strán a tým pádom sa tieto peniaze vrátia členom. Považujem to aj za vysoko motivačné, pretože každý sa v tej chvíli bude usilovať, aby mu tieto peniaze neprepadli. Niekto dá 5-tisíc, niekto dá 10-tisíc. Hovorím o pôžičkách vlastných členov tak, aby sme dokázali vydeklarovať kampaň. Všetko bude vedené na transparentnom účte. Ak sa nám takýmto spôsobom podarí vydokladovať  700- tisíc, 800-tisíc, 900-tisíc, to je náš cieľ, aby sme mohli zabezpečiť našu kampaň. 

To znamená, že už máte rozbehnutý taký počet členov, ktorý by mal byť súčasťou vašej strany, aby toto pokryli?

– Určite máme predstavu o zakladajúcich členoch. Každý z tých, ktorí sa chcú uchádzať o vrcholové posty, by mali ísť do nejakého rizika, dať nielen toľko, koľko si môžu dovoliť, ale možno trošku viac, aby ich to trošku zabolelo a aby sme museli zamakať na tom, aby sme dokázali výsledok doručiť. 

Koľko peňazí dáte do kampane vy osobne?

– Bude to cez 100-tisíc ako pôžička. Podstatné je, aby nevznikali nejaké pocity nedôveryhodnosti vo vzťahu k voličom. Ja si dokonca myslím, že ak by som niekedy v budúcnosti zvažoval dať niekomu odporúčanie, či má, alebo nemá dať peniaze, išiel by som do pôžičiek. Pretože to sú peniaze, ktoré vám neujdú a vy máte šancu kontrolovať tých, ktorým ponúkate peniaze za to, že budú úspešní a budú realizovať program.

Ale ak nebudete úspešný, tak z čoho vrátite tie peniaze?

– Tak členovia prídu o tie peniaze. O tom to je.

Prečo ste sa nespojili s Andrejom Kiskom? V kuloároch sa hovorilo, že pôjdete k nemu.

– Ja nemôžem za to, čo sa rozpráva v kuloároch. Považujem to za otázku mimo misu. Je to nereálna otázka. Andrej Kiska sa rozhodol vydať svojou cestou a tá cesta nie je podľa mňa úplne správna.

Chceli by ste byť alternatívou Smeru?

– Nie. Ľuďom je potrebné ponúknuť ponuku, ktorá je pre nich atraktívna a dôležitá. Práve to, čo som povedal, že tá dnešná ponuka je bezobsažná. Tým pádom si myslím, že je tu priestor ponúknuť, komu je sympatické sa orientovať na výsledok, debatovať o konkrétnych opatreniach v zdravotníctve, sociálnej oblasti. A teraz je jedno, či sa jedná o mladých ľudí alebo ľudí vo vysokom dôchodkovom veku. To nie sú ľudia, ktorým postačí 13-ty, 14-ty plat, dôchodok alebo vianočný príspevok. My sa musíme baviť ako zvýšime dostupnosť sociálnych služieb, ako zvýšime dostupnosť denných stacionárov.

Kedy sa dozvieme nejaké konkrétne opatrenia a spôsob, akým by ste chceli tie veci realizovať?

– Niečo som už povedal, niečo je už na našej stránke napísané v tých základných oblastiach. Ja sa snažím dodržať to, čo som sľúbil. Keď som sľúbil a povedal, že ak sa mi nepodarí vyriešiť danú situáciu, keď som nastupoval na ministerstvo vnútra, tak odídem a aj som odišiel. A už som počul veľmi veľa rečí mnohých, že sa vyhrážali, že odídu a neodišli. Ja som to dodržal. Keď som povedal, že budem chodiť po Slovensku a stretávať sa s ľuďmi, tak som chodil celé leto.

Koľko máte podpisov dnes?

– Máme cez polovicu. Určite, že chceme ísť nad to požadované kvórum.

Kedy by ste mali mať definitívne dostatočný počet podpisov a odniesť ich na ministerstvo?

– Očakávam a chcel by som to v polovici septembra ukončiť a samozrejme aj predstaviť priority, základné témy a ľudí. 

Dnes teda neprezradíte žiadne zaujímavé mená? Hovorí sa napríklad o pani Kurilovskej.

– Hovorí sa o mnohých ľuďoch. S tým, že keď sa s niekým stretnem, tak z toho vznikajú automaticky nejaké pletky, či som s tým človekom už dohodol stranu.

Predpokladám, že predsedom strany budete chcieť byť vy.

– Je to iniciatíva, ktorú som spustil a som zástancom toho, že najlepší by mali byť tí, ktorí vyhrajú. A ja som pripravený na tú súťaž. 

Galéria
Peter Pellegrini a Tomáš Drucker – Foto: Topky.sk
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Tomáš Drucker v čase, keď bol členom vlády. Zdroj: SITA / Diana Černáková
Robert Fico a Tomᚹ Drucker. Zdroj: archív
navigate_before
navigate_next