BRATISLAVA – Dominik Hrbatý je jedným z najpopulárnejších a najznámejších slovenských športovcov. Ako tenista bol známy extrémnym prístupom k tréningu a kondičnej príprave. Aj preto s ním počas aktívnej kariéry trénoval aj najlepší tenista histórie Roger Federer.
Sedem dní v týždni, 365 dní do roka, za každých podmienok a okolností – to bolo Hrbatého krédo počas kariéry. 42-ročný Bratislavčan toho na cestách a turnajoch preskákal veľa. Zažil množstvo neočakávaných situácii, no aktuálny vývoj v športe je aj pre nehrajúceho kapitána slovenského Daviscupového tímu niečím mimoriadnym. Aj preto sa Glob.sk s Dominikom Hrbatým rozprával o situácii v slovenskom aj svetovom tenise, aktuálnej (ne)sezóne aj o olympiáde v Tokiu.
Dominik momentálne je všetko na mŕtvom bode, nič sa nedeje, všetky turnaje sú zrušené, nedá sa nikam cestovať, poriadne trénovať. Čo robíte s množstvom voľného času?
– Musím povedať, že ja som v pohode, užívam si to maximálne doma s rodinkou. Myslím, že aj tým, že sa nikam nemôže chodiť, ľudia opäť objavia tie hodnoty, ktoré sa v poslednej dobe vytrácali. Byť s rodinou, opäť si užiť deti a rodičov je niečo špeciálne. Ľudia môžu opäť spoznať sami seba a niečo nové zo svojho života. Ja si to zatiaľ veľmi užívam, trávim čas na záhrade alebo doma. S Ellou (dcéra, pozn. red.) sme si kúpili sieť a snažím sa s ňou trénovať, aby nevyšla z toho, čo sa už naučila.
Tenis je individuálny šport, kde sa dá fyzická kondícia v improvizovanom režime udržiavať aj v domácich podmienkach. Otázka je dokedy a ako?
– Ja si myslím, že sa to dá aj dlhodobo, keďže ako tenisti sme zvyknutí trénovať individuálne aj niekoľko týždňov sami a keď je aj niekto doma v karanténe môže trénovať podľa možností, improvizovať, používať stacionárny bicykel, využívať cvičenia na pohyblivosť, vlastnú váhu tela, silu. Ten kto chce, si vždy nájde cestu ako trénovať. Jednoducho, podľa toho, kto a ako má chuť, sa potom ukáže, aký je dobrý a pripravený.
Týždeň, dva, možno mesiac sa dá vydržať bez hernej a zápasovej praxe, bez turnajov. Pri dlhšej prestávke by to už bol asi problém. Vnútri sa nedá hrať a vonku takisto nie, cestovať nie je kam. Dá sa vôbec v tomto smere improvizovať?
– Na kurty sa dá ísť. Súkromné fungujú aj na Slovensku, neprídete tam do styku s nikým. Ak je teplejšie, dá ísť aj na stenu, môžete hrať aj na ulici, ak nerozbijete niekomu fasádu (smiech). Ten, kto má súkromný kurt, tam môžete trénovať. Nikoho neobmedzujete, neprekážate, neohrozujete. Trénovať sa dá. Ide o to, ako sa ku kurtom dostať, s kým a kedy. Ja som s týmto nikdy nemal problém. Vždy som chcel a tomu som podriadil všetko. Cestičky som si našiel vždy a aj keď boli nejaké obmedzenia, vždy som v tom našiel pozitíva, ktoré ma neskôr posilnili.
Tenisová sezóna trvala necelé dva mesiace, antuková je úplne odpísaná, to že nebude Wimbledon je takmer isté. Ak sa vôbec začnú hrať turnaje, tak možno až na jeseň. To je pre tenis, hráčov či organizátorov likvidačný scenár. Čo vy nato?
– Nevidel by som to tak čierne. Pravdaže, situácia je zlá, zdravie je prednejšie, ale okrem grandslamových turnajov a turnajov Masters žili menšie podniky iba zo sponzorov. Len tie najväčšie turnaje dokážu vytvárať profit a pre tie to bude určite strata. Organizátori sa snažia hľadať nové termíny v kalendári, kedy by sa mohlo hrať. Môže sa stať, že sezóna sa potiahne až do Vianoc. Veľa turnajov sa preloží. Nevidím na tom nič zlé. Hráči budú mať teraz tri mesiace voľna, nebude sa môcť nikto sťažovať že je unavení, že je sezóna dlhá. Tá ďalšia môže byť ešte ťažšia, ale tenisti sú profesionáli a vedia si v kalendári vybrať dva – tri týždne voľno, čo robili aj počas bežného kalendára, aby si oddýchli. Nevidím to tragicky, tenis bude pokračovať, niektoré turnaje budú mať problémy, niektoré skončia, ale aspoň sa to prečistí.
Existuje v rámci ATP nejaký rezervný alebo podporný fond pre hráčov?
– ATP nemá podporné fondy, lebo má iba profit z turnajov Masters, takže tieto peniaze idú na chod organizácie ATP a na penzie hráčov. Navyše to nie je organizácia, ktorá zamestnáva hráčov. No momentálne sa diskutuje o tom, že by sa vytvorili hráčske odbory po vzore NBA, NHL, futbalu – aby hráči mali nejaké istoty, neprišli o peniaze. Lebo množstvo ľudí vidí, že napríklad Robert Gomboš zarobí za rok 250 – 300-tisíc dolárov, ale nikto si neuvedomuje, že mu ostane možno 30-tisíc, čo je dnes na Slovensku bežný príjem. Hráči nie sú poistení, sú SZČO, štát im pri strate zamestnania nemôže nič dať, jednoducho aj oni majú hypotéky, ktoré potom nedokážu splatiť. Možno aj na takéto momenty je dobrá súčasná situácia okolo koronavírusu, lebo nad niečím podobným by sa nikto nezamýšľal, ak by sezóna bežala normálne. Zrazu zistíte, že nič nie je také dokonalé, ako ste si mysleli.
Veľké diskusie vyvolalo aj preloženie Roland Garros na koniec septembra, iba týždeň pod US Open. Bolo to rozhodnutie, s ktorým mnohí tenisti nesúhlasia. Nebolo by lepšie Roland Garros úplne zrušiť?
– To, že Roland Garros preložili, je absolútne v poriadku. Skôr keď som si prečítal reakcie hráčov, tak každému prekáža, ako to Francúzi urobili. Nikoho sa na nič nepýtali, iba oznámili kedy bude grandslam. Takéto veci by sa jednoducho mali prediskutovať s hráčmi, s federáciou ATP. Musí to byť termínovo zosúladené, inak by tu bola anarchia. Rozhodnutie Francúzov bolo veľmi nešťastné. Možno sa zľakli, že by tam bol iný turnaj, neviem. Jednoducho táto doba je taká, že treba diskutovať a hľadať riešenia. Lebo potom vznikajú zbytočné problémy.
Veľa sa hovorí o odložení olympiády v Tokiu. Aký je váš názor?
Olympiády boli doposiaľ zrušené iba kvôli prvej a druhej svetovej vojne. Situácia, ako je tá súčasná, ešte nebola – pandémia počas olympijského roka. Športoviská stoja, nik ich nezbúra. Záujem o rok bude ešte väčší, teraz totiž nikto nebude cestovať nikam do zahraničia. Veľa športovcov sa bojí, majú rodiny, svoje problémy, mnohí ani nemôžu stihnúť kvalifikácie. Je to podľa mňa správne rozhodnutie.