Domáce Politika Top

ROZHOVOR Beňová o voľbách: Prehrali pravicové strany, nie Smer. Ficovi však svoje povie

BRATISLAVA – Stoličku europoslankyne obhájila už vo štvrtých voľbách do Európskeho parlamentu. S takmer 90 tisícmi krúžkov porazila všetkých kandidátov. Jej líderstvo na kandidátke bolo pritom nečakané. Napriek tomu, že jej strana po prvýkrát v eurovoľbách neobhájila prvenstvo, výsledok nepovažuje za prehru. Diskutovať o budúcnosti strany však je podľa nej veľmi nutné. Ako vníma výsledok nováčikov na scéne, či krajnej pravice, ako aj o samotnej situácii v Smere-SD, sa Glob.sk rozprával s europoslankyňou a zakladateľkou strany MONIKOU BEŇOVOU.

 

Voľby do europarlamentu ukázali ako na tom politická scéna je. Smer po prvýkrát nie je jednotkou, napriek tomu ste ale získali viac hlasov ako posledné voľby v roku 2014. Čomu pripisujete, že vás dokázala poraziť mimoparlamentná strana? 

– Myslím si, že to naozaj potrebuje komplexnejšiu analýzu nielen pre nás, ale pre všetkých, ktorí sme vo voľbách boli, pretože Progresívne Slovensko porazilo všetky parlamentné strany nielen Smer. Navyše my sme boli predsa len v nevýhodnejšej pozícii ako ostatné strany, pretože sme dlho vládnou stranou a sprevádzali to rôzne udalosti, ktoré mali zlý dopad na čísla Smeru. Takže ja za seba veľmi pekne ďakujem, super výsledok, veľmi sa z neho teším. A vzhľadom na situáciu, ktorá je v krajine, je to dobrý výsledok pre Smer – druhé miesto a necelých ale pekných 16%. Progresívne Slovensko má ešte jednu výhodu, že je neopozerané. V celom tom koalično-opozičnom priestore je neopozerané napriek tomu, že si ani nespomeniem na ten základný motív, okrem tej proeurópskosti. Ale tým optimizmom a tým, že sú noví, dokázali presvedčiť.

Ako hodnotíte výsledok Kotlebovej strany ĽSNS? 

– Aj s tým sa dalo počítať, pretože prieskumy dlhodobo ukazujú, že Kotlebova strana rastie. Pre mňa je to sklamaním pretože Slovensko prichádza v princípe o dva mandáty. Ani jeden z ich zástupcov, aj keď som čítala tie povolebné vyhlásenia, tam neprichádzajú so žiadnou témou. Hovoria o akejsi abstraktnej vízii reformy, ale nehovoria vôbec, v akých oblastiach by chceli reformovať. A navyše ani Uhrík ani Radačovský nemajú vôbec predstavu o tom, ako funguje Európsky parlament. Takže je to strata pre Slovensko. Z pohľadu preferencií tejto fašistickej strany musíme byť veľmi jednoznační v tom, že k tomu môžu prispievať aj nejasné postoje niektorých strán, ktoré prezentujú niektorí ich členovia. V tomto kontexte mám na mysli aj Smer.

Nemyslíte si, že toto je výsledok aj dlhodobého podceňovania tejto strany? Vidíme prieskumy, ktoré hovoria o tom, že aj v parlamentných voľbách by mohli uspieť veľmi vysoko, ale nič sa s tým nerobí. 

– V prvom rade nemalo byť nikdy dovolené, aby takáto strana vôbec mohla byť v slovenskom politickom priestore. Pretože vyhlásenia jej predstaviteľov sú jednoznačne dlhodobo v rozpore s tým, kam sa má uberať demokratická krajina. Nie som právnik, neviem posúdiť, či žaloba generálneho prokurátora bola alebo nebola zle napísaná, každopádne ja rozhodnutie Najvyššieho súdu SR  nehodnotím tak, že ĽS NS nie je fašistická strana. Hodnotím ho tak, že sa nestotožnil so žalobou, ktorú generálny prokurátor pripravil. Ale naozaj, všetky vyhlásenia jej čelných predstaviteľov sú v rozpore s demokratickými princípmi spoločnosti. A nesmieme zabúdať ani na to, že keď v tridsiatych rokoch prišli na scénu NSDAP a ostatné fašistické strany v Európe, tiež šli pomaly hore. Až sa im podarilo získať taký priestor v parlamentoch, že nakoniec voľby zrušili, svojich oponentov pozatvárali a zlikvidovali. Toto akoby voliči Kotlebu zabudli, čo je veľká škoda.

Pýtal sa vás niekto z európskeho priestoru na tento výsledok? 

– My máme na budúci týždeň prvýkrát zasadnutie, kde budeme hovoriť o výsledkoch volieb. Ešte prebiehajú snemy v niektorých krajinách, kde kandidovali veľké koalície. Aj my v Progresívnej aliancii socialistov a demokratov máme viacero strán, ktoré kandidovali vo veľkých koalíciách. Cez víkend budú ešte prebiehať komunikácie, že ktorá zo strán v týchto koalíciách sa do ktorej frakcie priradí. Je to komplikovaný systém, ale určite budeme hovoriť aj o tom, ako sa vysporiadať s extrémizmom. Aj keď si nemyslím, že nejakú extra pozornosť budú dávať ĽS NS, pretože oni nebudú súčasťou žiadnej frakcie.

Určite?

– Určite. To by si nezobral na triko ani Salvini ani Le Penová a to už oni sú braní ako krajná pravica. Takže budú medzi nezaradenými spolu so zástupcami Jobiku Maďarska.

Keď už spomínate Mattea Salviniho a Marine Le Penovú – aj oni zaznamenali úspech vo svojich krajinách. Znamená to, že Európa sa celkovo radikalizuje? 

– Našťastie výsledky volieb celkovo toto nepotvrdili. Takže očakávaný nárast krajnej pravice sa nepreukázal až v takých číslach, v akých sa predpokladalo. Ale je potrebné samozrejme vnímať veľmi racionálne nárast Národného frontu aj Ligy. Je to skôr na domácich politikoch vo Francúzsku a Taliansku, ako sa s tým vysporiadajú, pretože Európsky parlament nemôže zasahovať do vnútorných záležitostí členských štátov v zmysle – “robte si tú politiku tak, aby tam nacionalisti alebo krajná pravica nerástli”. Ale hlavne ťažko by som niečo kritizovala z pohľadu sociálnej demokracie na Slovensku vo vzťahu k Francúzsku a Taliansku, pretože aj u nás krajná pravica narastá.

Ako vnímate výsledok volieb, čo sa týka domácej pôdy? Vaši koaliční partneri SNS aj Most-Híd zostali pod čiarou, čo bolo veľmi prekvapivé. 

– Myslím si, že Most-Híd nebol až tak prekvapivý. Pokles je tam pomerne výrazný. Navyše, stalo sa im to, čo sa v princípe deje trochu aj Smeru, neboli jednoznační.

V čom?

– Napríklad. Sú súčasťou vládnej koalície, do druhého kola prezidentských volieb postúpi Maroš Šefčovič, ktorý bol podporovaný vládnou stranou, teda Smerom a postúpi Zuzana Čaputová, ktorá bola podporovaná opozičnými subjektmi. A  Most-Híd podporí opozičnú kandidátku. Samozrejme, rešpektujem ich rozhodnutie, ale pre voličov je potom nejednoznačnou stranou. Nemôžete byť súčasťou niečoho a zároveň podporovať iného kandidáta, lebo inak si odporujete. Nakoniec najlepším príkladom toho je brexit. Všetci by sa mali poučiť z brexitu, že nemôžete jedno hovoriť a druhé konať, lebo to dopadne katastrofou. Výsledok SNS ma prekvapil. Myslela som si, že majú výtlak aspoň na jeden mandát a Jaro Paška by to zvládol v pohode.

Tam je to zrejme aj o tom, že SNS berú voličov kotlebovci. 

– Áno a musia sa tiež zamyslieť poriadne. Možno ubrať z tej nenávistnej rétoriky a začať sa orientovať na nejaké silné národné témy, keď sú národnou stranou. Ale v pozitívnom zmysle, nie Slotovým štýlom. Pretože, keď všetko podávate negatívne, nikdy nedokážete byť až tak negatívny a radikálny ako ĽS NS. A voliči potom buď odídu ku kotlebovcom alebo SNS už neveria a odídu k iným stranám.

Všetci hovoria, že Smer prehral. Nemyslíte si, že prehrala skôr opozícia? Pretože mimoparlamentná strana, ktorá sa stavia do opozitu Smeru, dokázala prevalcovať všetkých, či už Sme rodinu, OĽaNO… 

– Mne už príde také tragikomické ako novinári, dokonca aj politológovia a analytici interpretujú výsledky. Smer je strana, ktorá tu je 20 rokov. Napriek tomu sa nám stále darí udržiavať si horné priečky, teraz je jedno, že je to dvojka, sú to stále tie najvyššie priečky. Udržiavame si ten počet hlasov, ktorý v stredoľavom priestore je a ktorý je vôbec niekto schopný obsadiť. Preto mi príde nedôstojné, najmä od politológov a od tých skúsenejších komentátorov, že toto prezentujú ako porážku Smeru. Smer neprehral, prehrali skutočne všetky pravicové strany, ktoré porazil úplný nováčik, ktorý nemá ani zastúpenie v NR SR. Ale samozrejme, namiesto poctivej analýzy je najľahšie povedať, že Smer prehral, lebo teraz je taká doba.

Ministerke Denise Sakovej sa vyčíta, že sa rozhodlo, že o jedného poslanca “príde” KDH napriek tomu, že mali vyšší percentuálny zisk ako SaS. 

– Nie je to chyba ministerky Sakovej. Zase hľadáme chybu niekde po voľbách. Prepočty na mandáty sa robili aj vtedy, keď sme mali len 13 poslancov. Teraz ich máme mať 14, ale takisto sa museli nejakým kľúčom dopracovať k tomu, že teda ako budú zvolení štrnásti poslanci a že ktorý z nich bude čakať, kým Veľká Británia z EÚ vystúpi – čo sa môže stať, ale tiež sa to stať nemusí. Z môjho pohľadu je to absolútne vina Veľkej Británie, ktorá napriek tomu, že tri roky má výsledok referenda a vyše roka má pripravenú zmluvu s EÚ o vystúpení, nebola schopná z EÚ vystúpiť. Toto teraz prenášať na zákon, ktorý aj tak musel byť nejako nastavený, nepovažujem za správne.

Monika Beňová chystá pre Roberta Fica analýzu, prečo Smer nevyhral. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Opakovane hovoríte, že nebudete verejne rozprávať to, čo chcete povedať na domácej pôde. Máte už dohodnuté v Smere nejaké stretnutie, kde budete analyzovať výsledok a hľadať príčiny? 

– Nemáme dohodnuté stretnutie, pretože voľby skončili v nedeľu, takže sedíme spolu dva dni po voľbách. Chcela by som urobiť skutočne poctivú analýzu. Chcela by som, aby v nej bolo zahrnuté všetko, čo som počula na stretnutí s okresnými predsedami, s našimi ľuďmi v okresoch, ale aj s voličmi.

Budete ju pripravovať vy?

– Budem ju robiť ja. Chcem o stretnutie požiadať najskôr predsedu strany, aby som ho o tom informovala. Potom budem informovať všetkých, ktorí sú členmi predsedníctva. Čakajú nás o 9 mesiacov voľby do NR SR a bude dobré pre stranu, ak sa bude zaoberať tým, aké kroky urobiť na to, aby sme vo voľbách do NR SR boli úspešní.

V čom vidíte zlyhania vy?

– Musím povedať, že v kontexte týchto volieb do EP to boli dva momenty, ktoré poukázali na to, že politika, ktorú ponúkame, nebola jednoznačná. Pritom z môjho pohľadu jednoznačná je, ale volič si to vyhodnotí cez výstupy, ktoré strana ponúka. A jedným z tých výstupov bola kritika predsedu vlády vo vzťahu k predsedovi výboru pre európske záležitosti, ktorú nemusel Peter Pellegrini otvoriť úplne na zasadnutí výboru pre európske záležitosti. Ale viem, že dlhodobo vnímame negatívne výstupy predsedu výboru, ktorý je našim nominantom, takže predseda vlády pravdepodobne nemal inú možnosť pred voľbami, ako ho upozorniť na to, že Smer je proeurópska strana a to, čo o Európe píše predseda európskeho výboru, je absolútne v rozpore.

Mala by ho strana riešiť, alebo vymeniť? 

– Podľa mňa áno. Ale je to na rozhodnutí poslaneckého klubu. Pán Blaha nie je členom našej strany, je členom poslaneckého klubu, nominovali sme ho na post predsedu európskeho výboru a z tohto pohľadu by mal byť lojálny voči strane a nemal by vystupovať voči čelným predstaviteľom, ako je napríklad minister zahraničných vecí. Nemal by vystupovať vo svojich nenávistných komentároch voči ministerstvu zahraničných vecí, proti samotnému ministrovi a už vôbec vypisovať o predsedovi vlády, po tom, čo ho verejne skritizuje, že on Peťovi zavolá, lebo má naňho telefónne číslo. Je to nedôstojné vzhľadom na to, že je predseda európskeho výboru a je to nedôstojné aj vzhľadom k strane.

Aký je jeho vzťah s Robertom Ficom? 

– Neviem, aký majú spolu vzťah. Ja si pána Blahu pamätám iba z čias, kedy chcel byť zamestnancom Európskeho parlamentu. Uchádzal sa vtedy o jednu z funkcií, ktorú otvárala naša frakcia socialistov a demokratov. V EP to totiž funguje tak, že každá krajina má právo na to, aby mala riadnych zamestnancov vo frakciách, ale aj v parlamente. Takže, keď sa takáto pozícia otvorila, pán Blaha sa o ňu uchádzal. Prišiel vtedy za mnou Boris Zala, ktorý bol predsedom našej slovenskej delegácie, a požiadal ma, aby som pána Blahu podporila na toto pracovné miesto. Ja som mu vysvetlila, že ho neviem podporiť, pretože komisia, ktorá o tom bude rozhodovať, nemôže byť ovplyvňovaná poslancami zo Slovenska. No a pán Blaha nakoniec túto pozíciu nezískal. Teda neviem, že či to bol jeho dôvod, kedy našiel svoj negatívny postoj k EÚ, ale príde mi paradoxné, že niekto, kto chcel pracovať v európskej inštitúcii, teraz o EÚ vypisuje takéto veci. A preto ma aj mrzelo, akým spôsobom sa vyjadroval pred nedávnom na adresu Borisa Zalu, lebo aj keď nie som s Borisom Zalom nejaká kamarátka, máme na rôzne veci rozličné názory, chýba mi v slovách pána Blahu dôstojnosť a možno aj lojalita k ľuďom, ktorí mu v minulosti pomáhali a pán Zala  jedným z tých ľudí bol.

Čo budete odporúčať strane aby urobila, pretože parlamentné voľby sú naozaj za dverami a podľa prieskumov Progresívne Slovensko veľmi posilňuje, rovnako aj Kotleba. Vy strácate.

– Základný moment je v tom, že tak ako Progresívne Slovensko, tak aj Kotleba vystupujú jednoznačne. Majú úplne jednoznačnú rétoriku, majú rovnakú prezentáciu hodnôt, ktoré strana reprezentuje. V Smere sa udiala situácia, že niektorí ľudia, ktorí boli nominovaní a mám na mysli práve Ľuboša Blahu, reprezentujú úplne inú politiku, ako je oficiálna politika strany a to vytvára vo voličoch potom pochybnosti, že čo je vlastne línia strany, ktorú som volil.

Ale nenávistnú rétoriku má aj váš predseda, keď sa postaví na tlačovú konferenciu. 

– No tak aj on sa bude musieť zamyslieť nad tým, že toto nie je to, čo chcú ľudia vidieť. Že voliči sociálnej demokracie chcú vidieť konštruktívnu debatu, chcú vidieť dobré návrhy, chcú vidieť tímovú prácu. Taká vždy bola sociálna demokracia. Vtedy sme boli úspešní. Kým sme mali tímovú prácu, kým sme jeden s druhým normálne komunikovali a jednotne vystupovali, tak sme mali 30 či 40%. A teraz, keď je to rozbité na nejaké fragmenty, tak voličovi to nie je jasné. Musíme si vybrať cestu.

Peter Kažimír končí vo funkcii ministra a čoskoro skončí aj vo funkcii podpredsedu strany. Vy ako človek, ktorý získal teraz až 90-tisíc krúžkov, sa nebudete uchádzať o post podpredsedníčky? 

– Budem sa s predsedom určite rozprávať, kto by bol dobrým náhradníkom.

Čiže ste v hre? 

– Nechcem hovoriť o sebe.

Kto by mal vymeniť Viktora Stromčeka na poste generálneho manažéra? 

– To vám neviem povedať. Myslím si, že by sme mali mať na tejto pozícii človeka, ktorý sa vie tomu venovať naozaj na 100 percent  a ktorý zároveň pochádza zo štruktúr. Mal by to byť dynamický človek, ktorý je naozaj schopný byť v kontakte s našimi štruktúrami, pretože ja nevnímam generálneho manažéra ako človeka, ktorý má na starosti nejakú technickú agendu alebo administratívnu prácu na centrále. Má to byť človek, ktorý vie byť v kontakte so štruktúrami a to je jedna z vecí, ktorú samotné štruktúry pomenovali. Že im takýto kontakt chýba. Chýba im komunikácia. To všetko, čo sme robili voľakedy. Čo robil ešte Jano Richter, čo som ešte ako generálna manažérka robila ja. Proste byť v kontakte so štruktúrami, zvolávať si stretnutia okresných predsedov, aby sa aj oni mohli medzi sebou porozprávať, aby sme hovorili o tých veciach, ktoré napríklad očakávajú voliči.

Máte zdola signál, žeby napríklad ľudia chceli zvolať mimoriadny snem? 

– Nie, nemám taký signál a ani si nemyslím, že mimoriadny snem by mal byť tá cesta, ktorou to budeme riešiť. My máme snem v decembri, priestor na komunikáciu vieme vytvoriť aj inak ako na mimoriadnych snemoch. Dôležité je, aby sme si sadli k stolu a normálne sa o tom porozprávali, aby v tom rozhovore neboli predsudky alebo nejaká závisť voči niekomu inému. Aby sme proste boli opäť tím a aby sme boli poctiví.

Hovoríte, že chcete byť tím. Štiepi sa dnes Smer? 

– Ak myslíte štiepenie, že by niekto chcel vytvárať nejakú frakciu a odchádzať, to nie.

Myslím aj názorovo, že Peter Pellegrini a jeho štýl politiky a Róbert Fico a jeho štýl. 

–  To ale nevnímam ako štiepenie. Každý v politike máme svoj štýl, dôležité je, aby ten štýl reprezentoval rovnaké hodnoty. A to, či bude ten štýl taký, ako ho robí Peter Pellegrini alebo niekto iný, tak to už je druhá vec, dôležité je trvať na hodnotách. A keď v našom programe je, že sme jasne proeurópska strana a že podporujeme členstvo našej krajiny v EÚ a NATO, tak nikto nemôže takéto niečo verejne spochybňovať. Ak to spochybňuje a nesúhlasí, tak v poriadku, ale nech ide do inej strany alebo nech si založí vlastnú stranu, v ktorej bude ponúkať takýto program a nech pre ňu získa podporu vo voľbách.

 

Galéria
Kampaň Smer do eurovolieb vyšla draho. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk/Peter Korček
Zdroj: Glob.sk/Peter Korček
Zdroj: Glob.sk/Peter Korček
Zdroj: Glob.sk/Peter Korček
Ľuboš Blaha. Zdroj: SITA / Marek Mrviš
navigate_before
navigate_next