Domáce Politika Spoločnosť Top

Rómovia v týchto voľbách k urnám šli. Od starostu očakávajú aj nové bývanie

Najväčší záujem majú Rómovia práve o komunálne voľby. FOTO TASR - František Iván

BRATISLAVA – Komunálne voľby sa skončili, je rozhodnuté. Sumarizácia výsledkov hovorí kto moc v regiónoch stratil a kto získal. K urnám pristupujú aj občania Rómskej národnosti a to v hojnom počte. Na Slovensku je približne 700 rómskych osád a najmä pre menej vzdelaných ľudí je starosta jedinou kompetentnou osobou. Obracajú sa naňho so všetkými svojimi problémami, aj keď často nepoznajú jeho kompetencie. Komunálne voľby ich preto lákajú viac ako tie parlamentné.

 

„Najmä pre Rómov, ktorí bývajú v osadách je starosta ten najbližší politik a niekedy takmer jediný, ktorého poznajú. Bez toho, aby poznali aké má starosta kompetencie a čo môže reálne ovplyvniť od neho žiadajú riešenie všetkých svojich problémov – nech nám starosta zoženie prácu, vybaví autobusovú zastávku..atď,“ vysvetlil odborník na rómsku problematiku a etnogeograf Martin Šuvada pre Glob.sk.

Tento trend je vidieť na porovnaní dát z parlamentných volieb v roku 2016 a volieb zo soboty. Na košickom sídlisku Luník IX. bola účasť v posledných parlamentných voľbách len 6,83%. V porovnaní s tak malým číslom je sobotňajšia 19,44% účasť dobrým výsledkom. Svoju funkciu si tu obhájil Marcel Šaňa, ktorý kandidoval za Stranu rómskej koalície. Práve táto strana je medzi Rómami veľmi populárna, v sobotu sa do radov starostov a poslancov dostalo až 9 nominantov tejto strany.

Vo všeobecnosti sú však Rómovia veľmi nestabilní. Spravidla sa pri výbere politika príslušnosťou k strane neriadia. „O Rómoch z osád platí, že sú politicky nestabilní, to znamená, že svoju podporu politickým stranám dokážu veľmi rýchlo meniť. Parlamentné voľby v roku 2016 ukázali, že v obciach s vysokým podielom bodovala najmä strana Smer-SD. Pri komunálnych voľbách však aj Rómovia hlasujú najmä za ľudí, ktorých poznajú. V tomto je to veľmi podobné ako u majoritného obyvateľstva,“ vysvetlil Šuvada.

Mapa zobrazujúca obce s výraznou rómskou komunitou. Zdroj: RNDr.Martin Šuvada

Ďalším starostom, ktorý obhájil svoj mandát v obci so silnou rómskou menšinou je Florián Giňa. Aj on kandidoval za spomínanú stranu a svoj mandát v obci Jarovnice si obhájil už po tretíkrát. V najväčšej rómskej osade Slovenska bola účasť na sobotňajších voľbách až 69,66%, oproti výsledku z roku 2016 ide o viac jako dvojnásobnú účasť. V posledných parlamentných voľbách k urnám prišlo len 33,4% obyvateľstva.

Rovnaký trend môžme vidieť v obci Žehra. Ivana Midžigára vystrieda Marián Kandráč, ktorý taktiež kandidoval za Stranu rómskej koalície. V sobotu tam k urnám prišlo až 58,9% oprávnených voličov. V roku 2016 počas volieb do parlamentu to bolo len niečo cez 25%.

Komunita je prvoradá

Počas sobotňajších volieb sa vyskytlo niekoľko problémov – vrátane podozrení z kupovania hlasov. „Rómovia z osád sú však náchylnejší rozhodovať sa podľa predvolebného kortešovania. Rómom niekedy naozaj stačí, keď nádejný politik týždeň pred voľbami rozdáva perá pred poštou,“ povedal pre Glob.sk Šuvada. „To však neplatí, ak kandiduje priamo nejaký Róm. Vtedy volia Rómovia takmer človeka zo svojej komunity. Ak Rómov kandiduje viac, tak volia toho, ktorý patrí k ich rodinnému príbuzenstvu,“ vysvetlil Šuvada.

Pri ich rozhodovaní však vzdelanie alebo kompetentnosť rolu nehrá. „Takmer vôbec neprihliadajú na kvalifikáciu, či nejaké osobné predpoklady daného kandidáta. Tak sa neraz stane, že sa do obecného zastupiteľstva, či priamo do starostovského úradu, dostane človek bez vzdelania,“ vysvetľuje odborník. Tento fakt môže spôsobiť mnoho problémov, najmä v dnešnej dobe, kedy sa viac prihliada na transparentnosť a efektívnosť fungovania obce. „Rómovia si veľa sľubujú od toho, že by bol starosta Róm, pretože majú skreslenú predstavu o tom, s akými financiami obec narába. Čakajú, že hneď ako sa stane Róm starostom tak postaví pre nich napríklad nové domy, to je však utopická predstava. Rómovia sú potom často sklamaní z účinkovania „svojho“ starostu. Klasickým problémom je aj kupovanie hlasov, ktoré sa vyskytuje často práve v najchudobnejších osadách,“ vysvetľuje.

Vajdu už nepotrebujú

V minulosti bol najsilnejšou autoritou v osadách vajda. Tento človek bol osobou, na ktorú sa Rómovia obracali s takmer všetkými problémami. „Funkcia vajdu ako prirodzenej autority je v rómskych komunitách na ústupe. Nahradzujú ju ale autority dosadené majoritným obyvateľstvom. Napríklad v rómskej osade Podskalka v Humennom vytvorilo mesto už dávno funkciou koordinátora pre prácu s rómskou komunitou. Obyvatelia osady túto osobu považujú za vajdu, tak ho aj oslovujú, ale nie je to vajda v tom pôvodnom slova zmysle,“ vysvetlil Šuvada.

Rozdiel spočíva v niekoľných veciach. „Hlavne si ho nevolia Rómovia, ale do funkcie je dosadený a jeho hlavnou úlohou je byť sprostredkovateľom medzi majoritou a rómskou komunitou. Osobne považujem za veľmi prínosné, ak má obec rómskeho koordinátora alebo poslanca, ktorý priamo žije v danej komunite a má snahu a predpoklady v rómskej komunite meniť veci k lepšiemu,“ informuje odborník.

Byť starostom či poslancom má v rómskej komunite veľký spoločenský význam. Človek sa vďaka funkcií dokáže vyšplhať na spoločenskom rebríčku poriadne vysoko. „Väčšiu autoritu v komunite majú bohatší Rómovia, alebo tí, ktorí žili v zahraničí a dokázali si odtiaľ priniesť nejaké peniaze,“ vysvetlil Šuvada. „Autorita sa práve funkciou neraz zvýši, pretože obyvatelia osady vedia, že rómsky poslanec dokáže všeličo vybaviť (napríklad odporučiť ľudí, pokiaľ obec hľadá pracovníkov na aktivačné práce, členov rómskych poriadkových hliadok atď),“ tvrdí Šuvada.

Pre Rómov je prioritou najmä otázka bývania. „Rómovia často tvrdia, že chcú mať také bývanie, aké majú „bieli“, neraz si ale neuvedomujú, že aj oni si to bývanie museli zabezpečiť – postaviť, kúpiť. Obrovskou chybou Rómov z osád je, že iba pasívne čakajú, kedy niekto ich problémy (bývanie, zamestnanie, vzdelanie, starostlivosť o deti,..) príde vyriešiť a len minimálne sa snažia zlepšiť svoju situáciu vlastnými silami,“ upozornil Šuvada.

Rómovia mylne očakávajú, že sa im starosta postará o bývanie. Zdroj: TASR / Františšek Iván

Rómov bude čoraz viac

Je pritom potrebné mať na pamäti stúpajúci počet obyvateľov rómskeho etnika. Politici tak budú skôr či neskôr prinútení prispôsobiť svoj program aj tejto skupine obyvateľstva. „Treba mať na pamäti, že populačný rast v obciach s rómskou komunitou ukazuje, že voličov-Rómov bude každé volebné obdobie viac, preto je chybou ak starostovia opomínajú túto skupinu občanov-voličov,“ informuje Šuvada.

„Napríklad v roku 1980 bolo na Slovensku len 15 obcí, v ktorých malo rómske obyvateľstvo väčšinu, avšak v roku 2013 bolo už 134 obcí s rómskou väčšinou. V priebehu troch desaťročí tak získali Rómovia dominantné postavenie vo viac ako sto obciach. A tento trend bude pokračovať,“ povedal etnogeograf pre Glob.sk.