Politika Spoločnosť Top Zahraničné

Rok 2020 patril koronavírusu. V jeho tieni sa však diali zlomové udalosti

Ilustračná foto. Zdroj: traverseticker.com

BRATISLAVA – Rok 2020 sa pomaly, ale isto končí. Aj keď hlavnou témou bola pandémia koronavírusu, stalo sa viacero udalostí, ktoré ho vo veľkom formovali a ovplyvňovať budú aj tie nasledujúce. Aké to boli? Glob.sk prináša prehľad najdôležitejších zahraničných udalostí za rok 2020. 

 

1. Pandémia

Krátko pred Vianocami roku 2019 svet obletela správa o tom, že v čínskom meste Wu-chan sa objavil dovtedy neznámy vírus. Už krátko po Vianociach bolo miestnym zdravotníckym úradom jasné, že ide o nový koronavírus, avšak kompetentní túto informáciu pred zvyškom sveta tajili. Aj keď sa objavilo zopár odvážlivcov, ktorí chceli o víruse informovať, režim v Číne ich začal šikanovať. Snaha režimu o to, aby sa o koronavíruse nedozvedel celý svet bola tak veľká, že zavreli aj popredné laboratórium, ktorého vedci o koronavíruse napísali odborný článok. To, že situácia je mimoriadne vážna, si priznali až takmer po mesiaci, kedy celé mesto Wu-chan zavreli. Tento krok však spôsobil kolotoč udalostí, z ktorých sa štáty sveta doteraz nespamätali.

30. januára vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) globálny stav zdravotnej núdze. Postupne sa koronavírus rozšírili do viacerých krajín, vrátane európskych. Prvý prípad nákazy na Slovensku potvrdil expremiér Peter Pellegrini začiatkom marca. Viaceré krajiny sa pre rýchle šírenie nákazy rozhodli doslova zatvoriť.

Nákaza zúri dodnes na všetkých kontinentoch sveta, pričom v súčasnosti je potvrdených takmer 78 miliónov prípadov infekcie a vyše 1,7 milióna obetí.

Krátko pred Vianocami sa objavili informácie, že vo Veľkej Británii sa objavila mutácia vírusu, ktorá by sa mohla šíriť oveľa rýchlejšie, ako pôvodná nákaza.

V súčasnosti prebieha vo viacerých krajinách očkovanie.

Zdroj: TASR / AP

2. Brexit

Udalosťou roka bolo aj vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie. Stalo sa tak po štyroch rokoch od referenda. V ňom hlasovalo až 52 percent ľudí za vystúpenie z Únie. Napokon sa po viacerých problémoch rozhodlo, že Británia z EÚ vystúpi 30. januára 2020. S Bruselom sa však dohodli na ročnom prechodnom období, keďže stále neboli dohodnuté podmienky, za ktorých mali Úniu opustiť. Dohoda sa zrdila iba pred pár dňami – na Štedrý deň. Predchádzalo tomu dlhé obdobie, počas ktorého to miestami vyzeralo na tvrdý odchod. Dohodu obe strany podpísali 30. decembra.

3. Black lives matters

Koncom mája svet obletela informácia o tom, že v americkom meste Minneapolis došlo k policajnej brutalite, kedy po policajnom zásahu zomrel George Floyd. Išlo o Afroameričana, na ktorého zamestnanec obchodu zavolal políciu pričom tvrdil, že Floyd predložil falošnú bankovku. Podľa správy mal byť policajt Derek Chauvin voči Floydovi násilný a pri zatýkaní mu mal kľačať na krku vyše osem minút. Floyda našli ležať na ulici tvárou dolu a spútaného. Ťažko dýchal, no policajti mu neposkytli prvú pomoc, ale zavolali záchranku. Chauvin ostal kľačať na Floydovi aj po príchode zdravotníkov.

Po Floydovej smrti sa konali protesty proti použitiu nadmernej sily policajtmi proti podozrivým čiernej pleti. Protesty sa začali v Minneapolise deň po jeho smrti a rozniesli sa po celých Spojených štátoch. Nabrali aj medzinárodnú úroveň.

Symbolom demonštrácií pod vedením organizácie Black lives matter proti policajnej brutalite sa stala posledná Floydova veta “I can’t breath”, čo v preklade znamená “Nemôžem dýchať”. Všetci štyria dôstojníci, ktorí zadržiavali Floyda, boli po medializácii videozáznamov z radov polície prepustení. Podľa dvoch pitiev bola Floydova smrť vraždou. Chauvin je obvinený z neúmyselnej vraždy druhého stupňa a zabitia druhého stupňa. J. Alexander Kueng, Thomas Lane a Tou Thao (ďalší traja expolicajti, pozn. red.) sú obvinení z napomáhania vražde druhého stupňa. Proces by sa mal začať 8. marca 2021.

 

Zdroj: TASR / AP

4. Space X a prvý let do vesmíru súkromnou spoločnosťou

Koncom mája tohto roku odštartovala aj nosná raketa Falcon 9 vesmírnej spoločnosti Elona Muska – SpaceX. Išlo o vôbec prvý súkromný let do vesmíru s posádkou. Pôvodne mala raketa odštartovať už 27. mája, ale kvôli zlému počasiu sa štart presunul na 30. mája. Pár hodín na to sa loď spolu s posádkou pripojila k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Na palube Crew Dragon bola dvojica astronautov Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) – Robert Behnken a Douglas Hurley. Pre USA išlo o historický míľnik. Dôvodom bol aj fakt, že už deväť rokov nevyštartovala z americkej pôdy žiadna vesmírna loď s ľudskou posádkou k ISS. Krok USA otvoril vesmír komerčnej sfére.

5. Výbuch skladu v Bejrúte

Presne 4. augusta svet obletela správa, že v hlavnom meste Libanonu Bejrúte došlo k masívnemu výbuchu, ktorý si vyžiadal vyše 100 mŕtvych a viac ako 4000 zranených. Predpokladá sa, že v prístave explodovalo 2750 ton dusičnanu amónneho, ktorý bol uskladnený od roku 2013, keď ho tamojšie colné úrady zhabali z plavidla Rhosus, prevážajúceho náklad liadku z Gruzínska do Mozambiku. Podľa niektorých zdrojov mohli požiar v sklade spôsobiť zváracie práce, ktoré tam krátko predtým prebiehali. Podľa svedkov bola v sklade okrem dusičnanu amónneho uložená aj zábavná pyrotechnika.

Výbuch a následný požiar spolu s tlakovou vlnou spôsobili materiálne škody, ktorých výška sa odhaduje na 8,5 – 12,5 miliardy eur. Približne 300 000 ľudí zostalo bez strechy nad hlavou, čo predstavuje približne 12 percent obyvateľov hlavného mesta. Po výbuchu obvinil hlavný vyšetrovateľ expremiéra Hassána Dijába a troch bývalých ministrov z nedbanlivosti. Vyšetrovanie potvrdilo, že podozriví dostali niekoľko písomných oznámení, v ktorých ich varovali pred odkladom zneškodnenia dusičnanu amónneho uskladneného v prístave.

Po výbuchu poslali do Bejrútu viaceré krajiny humanitárnu pomoc, medzi nimi aj Slovensko. Išlo o 6-tonovú zásielku so zdravotníckym materiálom, potravinami a liekmi. Pomoc ponúkla EÚ, Francúzsko, USA, Irán aj Izrael. Okrem humanitárnej pomoci posielali vlády štátov aj peniaze na odstránenie škôd po výbuchu.

 

Zdroj: TASR / AP