BRATISLAVA – Začínal ako hovorca strany, ktorému sa podarilo pomerne v krátkom čase dostať sa svojmu šéfovi až pod kožu. Keď Marek Maďarič prišiel v roku 2002 pracovať pre stranu Smer-SD, nemohol ani tušiť, že sa z neho stane pravá ruka Roberta Fica a neskôr trojnásobný minister kultúry. Dnes, keď Smer čelí obrovskému tlaku, sa Maďarič rozhodol, že už viac nechce byť jeho súčasťou. Týmto krokom bývalý minister nikoho neohúril. Súčasťou Smeru nebol už minimálne rok.
Rodený Bratislavčan vstúpil do politiky už počas komunistického režimu. V roku 1988 sa stal súčasťou Komunistickej strany Slovenska. V tom čase študoval na Vysokej škole muzických umení filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku. Svojmu remeslu sa aktívne venoval až do spomínaného roku 2002, kedy opäť spojil svoj život s politikou. Dva roky po vzniku Smeru bol Maďarič tým človekom, ktorý sa pokúsil komunikovať idey strany smerom na verejnosť.
Netrvalo dlho a šéf tlačového oddelenia sa stal tým, ktorý idey Smeru tvoril. Maďarič patril v Smere k ľuďom, ktorí mali silné ľavicové a konzervatívne cítenie. Robert Fico mu natoľko veril, že z neho v roku 2006 spravil člena vedenia strany a radil sa s ním v mnohých otázkach. Časom bol Maďarič vnímaný ako ideológ strany s jednoznačným sociálno-demokratickým a nacionálnym zmýšľaním. Strana mu do rúk vložila svoju značku a mladý politik viedol všetky pompézne volebné kampane Smeru. Až do tej doby, kým nesklamal.
Keď v marci 2014 utrpel Fico porážku v prezidentských voľbách, sypal si popol na hlavu šéf jeho volebnej kampane, ktorým nebol nik iný ako Maďarič. Minister kultúry bol súčasťou antikampane voči prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Z jeho hlavy boli video rozhovory Roberta Fica, ktoré s ním robil práve Maďarič. Pamätným je ten, v ktorom sa snažili obaja presvedčiť národ, že vtedajší premiér je birmovaný katolík. Snaha vyšla na smiech. Útoky voči Kiskovi sa nevyplatili a Fico sa po volebnej noci stratil na chvíľu z očí verejnosti, ako to robí vždy, keď prehrá. Porážku komunikoval Maďarič.
Napriek naštrbeným vzťahom však Smer-SD urobil z Marka Maďariča ministra kultúry aj po voľbách v roku 2016. Vo väčšine umeleckého sveta bol a je vnímaný vcelku pozitívne. Jeho scenáre dodnes preberajú niektorí umelci. Prvý verejný náznak nezhôd medzi ním a stranou bol viditeľný pri voľbe riaditeľa RTVS v júni 2017. Maďarič trval na tom, aby v kresle ostal jeho kamarát Václav Mika, koalícia si však presadila Jaroslava Rezníka. Toho ako minister kultúry nepodporil.
Po porážke Smeru-SD v župných voľbách v roku 2017 – kedy strana obhájila iba dvoch županov – prišiel prvý verejný náznak nesúhlasu Maďariča s politikou Smeru-SD. Ako prvý z vedenia strany začal otvorene hovoriť o prehre Smere a potrebe zmeny. Následne ponúkol funkciu podpredsedu strany. Na sneme v decembri 2017 ho vo vedení strany vystriedal Richard Raši. Maďarič už vtedy de fakto Smer opustil. Ministerskej stoličky sa stále držal.
Zlom prišiel na prelome februára a marca tohto roku, kedy bol zavraždený novinár. Maďarič ako minister kultúry zvážil, že by viac nedokázal sedieť v kresle ministra, ktorý má v kompetencií aj média. Od tej chvíle si už ako poslanec Smeru-SD servítok pred ústa nekládol. V čase, kedy jeho domovská strana zažívala obrovský tlak zo všetkých strán, začal sa od jej politiky dištancovať. V parlamente nehlasoval za niektoré zákony, ktoré by pred rokom sám obhajoval. A práve tým, aby nemusel nehlasovať za vládne a koaličné návrhy, zdôvodnil svoj včerajší odchod zo strany a koalície.
V čase, kedy sa spoločnosť aj politická scéna láme, preukázal Maďarič lojalitu tým, ktorí volajú po zmene. Netreba však zabúdať, že keď Fico nekonal pri kauzách svojich ľudí, obhajoval Roberta Kaliňáka, loboval za Váhostav Juraja Širokého, popieral hlas podobný Ficovi, či popíjal nemenovaný nápoj v byte na Vazovovej, Maďarič mu pri tom hrdo asistoval.
