BRATISLAVA – To, o čom sa mesiace len šepkalo, sa dnes stalo realitou. Bývalý premiér a šéf koaličnej strany Smer-SD Robert Fico chce dať zbohom politike. Záujem má o post sudcu Ústavného súdu. To, či sa nakoniec do Košíc presunie, však nie je zatiaľ vôbec isté. Možných scenárov je hneď niekoľko.
To, že sa predseda strany Smer-SD bude uchádzať o post sudcu Ústavného súdu potvrdil poslanec Martin Glváč (Smer-SD), ktorý osobne odniesol Ficovu nomináciu do podateľne Národnej rady SR. “Myslím si, že ide o najschopnejšieho kandidáta na základe jeho doterajšieho pôsobenia. Ide o Roberta Fica,” citovala Glváča agentúra SITA. Podľa neho by mohol Fico zastávať v budúcnosti post predsedu Ústavného súdu SR.
Prvé reči o tom, že predseda strany Smer-SD poškuľuje po talári a funkcii Ústavného sudcu sa objavili ešte v čase, keď sedel v premiérskom kresle. On sám ich však až do dnešného dňa nikdy oficiálne nepotvrdil. Aj dnes, potom ako Martin Glváč Fica navrhol, ten sa k svojej kandidatúre zatiaľ stále nevyjadril.
Nič nemá ešte isté
Ficova cesta na Ústavný súd do Košíc je ešte dlhá a jej koniec nie je v tejto chvíli vôbec istý. Všetkých kandidátov čaká už o dva týždne 23. januára verejné vypočúvanie na zasadnutí ústavnoprávneho výboru.
Samotná voľba následne prebehne v pléne parlamentu na prvej tohtoročnej schôdzi, ktorá sa začne 29. januára. Podľa Ústavy SR poslanci v tajnom hlasovaní zvolia dvojnásobok kandidátov, ako je počet obsadzovaných miest, čo je v tomto prípade 18. Spomedzi nich si následne prezident vyberie polovicu, ktorú vymenuje.
Ficovi stačí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Najmenej ich však musí byť 39. Nakoľko má jeho vlastný Smer-SD 48 poslancov, Fico by v tajnej voľbe problém nemal mať.
Bude potrebovať Kisku?
Konečné slovo pri výbere ústavných sudcov má však podľa zákona prezident. Ten súčasný, Andrej Kiska, bol vôbec prvým, kto verejne prehovoril o Ficovom záujme dostať sa na Ústavný súd. V rozhovore pre portál aktuality.sk povedal, že s Ficom o jeho možnom odchode z politiky hovorili. “Áno, padol takýto návrh, že by bývalý premiér zvažoval odchod z politiky, zo strany Smer, a že by odišiel na Ústavný súd do Košíc,” povedal ešte v máji minulého roka s tým, že najskôr si diskusiu o tejto téme predstaviť vedel. Neskôr však názor zmenil.
Mandát 9 sudcom Ústavného súdu sa končí už 16. februára tohto roka. Dovtedy by sme mali poznať mená tých, ktorí ich nahradia. Avšak nemusíme. Pokiaľ totiž parlament nevyberie dvojnásobok, čiže 18 kandidátov, súčasná hlava štátu sa k slovu vôbec nedostane. Vyberať totiž môže až vtedy, keď bude mať k dispozícii plný počet. Kiskovi sa pritom mandát končí v polovici júna.
V prípade, že by neboli menovaní noví sudcovia, Ústavný súd by mal iba 4 sudcov z 13. V hre je však stále aj možnosť, že by poslanci predĺžili mandát tým súčasným, a to ústavnou väčšinou 90 hlasov.
Smer-SD chcel prezidenta obísť
Druhá polovica roka 2018 sa niesla v znamení búrlivej diskusie o novej podobe pravidiel upravujúcich voľbu ústavných sudcov, ktoré však nakoniec neprešli. Minister spravodlivosti Gábor Gál vytvoril novelu ústavného zákona, ktorá na potenciálnych sudcov Ústavného súdu kládla prísnejšie kritéria. Sudca mal byť všeobecne uznávanou osobnosťou v odbore práva, bezúhonný a funkciu sudcu Ústavného súdu mal vykonávať riadne, čestne a nestranne. Novela zároveň upravovala aj odchod do dôchodku tak, že mandát mal sudcom ÚS zaniknúť automaticky dosiahnutím 70. roku života.
Návrh, s ktorým prišiel minister spravodlivosti Gábor Gál sa však stal predmetom debát a to aj v rámci koalície. Nepozdával sa ani prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Ten si kvôli téme voľby ústavných sudcov k sebe do paláca postupne zavolal predsedov demokratických parlamentných strán, aby mu prezentovali svoju predstavu spôsobu ich výberu. Strana Smer- SD vtedy vyrukovala s riešením, ktoré by prezidenta z hry doslova vyšachovalo. Pokiaľ by totiž kandidát získal 90 hlasov v parlamente, putoval by automaticky do Košíc. Hlava štátu by sa tak k slovu vôbec nedostala. Takýto návrh, ktorý by v konečnom dôsledku Ficovi uľahčil cestu na Ústavný súd, však oporu nenašiel.