Domáce Politika Spoločnosť Top

Rímskokatolícki biskupi sa môžu tešiť. Ich cirkev nový zákon finančne zvýhodní

Zdroj: Glob.sk I David Duducz

BRATISLAVA – Financovanie cirkví po starom už zrejme platiť nebude. Posledné dva roky bol na pretrase návrh zákona, ktorý zmení pravidlá hry. K dlho diskutovanému odlúčeniu od štátu však nedôjde. Na cirkev sa budeme aj naďalej skladať všetci. Odteraz ale výška peňazí nebude závisieť od počtu duchovných. Po novom bude záležať na tom, koľko ľudí sa k tej ktorej cirkvi prihlási. Bude platiť: čím viac veriacich, tým viac peňazí.

 

Vláda odobrila to, čo si ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD) zaumienila. Sedemdesiat rokov starý zákon o financovaní cirkví by tak mal nahradiť nový. O zmenu financovania sa pritom pokúšali už mnohí ministri pred ňou. Cirkvi budú aj naďalej dostávať príspevok zo štátneho rozpočtu, ale v aktualizovanej podobe. Doteraz platila iba dohoda, že štát dobrovoľne podporuje cirkvi. Po novom by príspevok mal byť právne nárokovateľný. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2020. ,,Prijali sme zákon, ktorý bude opäť na určitú dobu jasným spôsobom garantovať financovanie cirkvi na Slovensku. Zároveň bude reagovať aj na určité ekonomické vplyvy, ako je postupné zvyšovanie minimálnej mzdy, respektíve zohľadnená určitá miera inflácie tak, aby opäť neboli cirkevné obce na Slovensku v milosti alebo nemilosti niektorých vlád a aby si každý rok prípadné dodatočné náklady museli cirkvi od vlády prosiť, žiadať a čakať, či im bude alebo nebude vyhovené,” povedal premiér Peter Pellegrini (Smer-SD).

Navyše, doterajšia výška dotácií závisela od počtu duchovných. Odteraz by ale malo záležať aj na počte veriacich. To znamená, čím viac veriacich, tým viac peňazí. Ak sa počet členov cirkvi zníži, klesne aj príspevok od štátu. ,,Návrh predpokladá výpočet celkovej sumy príspevku štátu, ktorý je výsledkom sčítania súčasnej úrovne príspevku pre cirkvi a jeho každoročného nárastu (indexácia) zohľadňujúceho rast inflácie a mieru valorizácie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Rozdelenie indexovanej sumy vychádza z jediného faktora – počtu veriacich,‘‘ vysvetľuje rezort kultúry.

 

Očakávaný rozpočet príspevku na cirkvi.

Solidarita väčších s menšími

Návrh zákon je výsledkom dvojročnej spolupráce medzi ministerstvom a poverenými zástupcami cirkví. Konferencia biskupov Slovenska (KBS) takéto financovanie víta. ,,Dôležitým posolstvom nového návrhu zákona – na rozdiel od pôvodnej komunistickej legislatívy – je, že pôsobenie cirkví nemieni regulovať ani obmedzovať: štátny príspevok im poskytuje ako ocenenie ich spoločenského prínosu a dáva im autonómiu rozhodovať o jeho použití,‘‘ uvádza KBS.

Výška príspevku zo štátu zostane minimálne na úrovni roka 2019. Tým sa podľa KBS snaží zákon spojiť princípy solidarity a spravodlivosti. ,,Solidarita väčších s menšími znamená, že žiadna z cirkví a náboženských spoločností od 1.1. 2020 nedostane z celkového balíku menej prostriedkov ako doteraz – hoci môže mať omnoho menší počet členov, než aký by proporčne zodpovedal tej časti prostriedkov, ktoré jej v roku 2020 budú pridelené.‘‘ Princíp spravodlivosti zasa znamená, že prípadné budúce zvyšovanie prostriedkov pre cirkvi a náboženské spoločnosti by sa už rozdeľovalo proporčne, teda podľa aktuálneho počtu veriacich. Štát si aj naďalej ponechá právo vykonávať kontroly hospodárenia so štátnym príspevkom. Cirkvi tak budú mať povinnosť každoročne predkladať správu.

 

Malé cirkvi na to doplatia

Keďže návrh počíta so zachovaním súčasnej kontinuity financovania, podľa rezortu kultúry to výrazne pomáha menším cirkvám. ,,Prijatie návrhu zákona zabezpečí kontinuitu úrovne vzťahov štátu s cirkvami a jasné a transparentné pravidlá podpory ich činnosti so zachovaním vzájomnej solidarity s menšími cirkvami,‘‘ konštatuje ministerstvo kultúry.

Sociológ zo SAV Miroslav Tížik, ktorý sa cirkvami zaoberá, má k návrhu určité pripomienky. Podľa neho tento princíp znevýhodňuje menšie cirkvi a posilní tú najväčšiu u nás – Rímskokatolícku cirkev. Podľa sčítania ľudu v roku 2011 sa najväčší počet veriacich prihlásil práve k tejto cirkvi – viac ako 3,3 milióna veriacich. ,,Avizovaná modifikácia existujúcich pravidiel znamená len jednu zmenu, a to posilnenie financovania katolíckej cirkvi v neprospech iných registrovaných cirkví. Napriek tvrdeniu o zachovaní solidarity s malými cirkvami je toto hlavný odkaz informácií, ktoré ministerstvo kultúry zverejnilo. Odvolávanie sa na výsledky sčítania je práve tým, čo naznačuje, že doteraz všetkým cirkvám prideľovaná suma by mala byť prerozdelená podľa počtu členov. Malé cirkvi na to doplatia, lebo z hľadiska ich organizácie a štruktúry je pri menšom počte veriacich, a rozptýlených, ťažšie a nákladnejšie ponúknuť adekvátny náboženský servis,” povedal Tížik.

 

Peniaze by sa po novom rozdeľovali na základe počtu veriacich. Zdroj: TASR / František Iván

Budovanie nezávislosti

Rezort kultúry chce týmto návrhom docieliť vyššiu mieru nezávislosti našich cirkví. Príspevok od štátu by mal byť iba jedným zo zdrojov podpory jednotlivých spoločností. Každá cirkev by sa mala snažiť získať peniaze pre jej chod sama – z príspevkov členov cirkví, darov, verejných zbierok, či výnosov z vlastnej činnosti.

Je dôležité pripomenúť, že zákon z roku 1949 dostal cirkev do úplnej politickej a hospodárskej závislosti od štátu. ,,Predkladaným návrhom zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností sa chceme legislatívne vysporiadať už s neaktuálnym zákonom. Do platnosti tak vstúpi oficiálne sociálny zmier medzi štátom a cirkvami, ktorý vehementne odmietal totalitný režim,” dodal z kancelárie ministra kultúry Pavol Čorba.

 

Každá cirkev by sa mala snažiť získať peniaze pre jej chod sama. Zdroj: TASR / AP

Zvyšovanie platov?

Podľa právnej úpravy od roku 1949 bol kľúčovým kritériom prideľovania financií počet duchovných. Po novom by ale cirkvi mohli peniaze použiť aj na financovanie výdavkov, ktoré sú spojené s bohoslužbami, ale aj na výchovnú, sociálnu, či kultúrnu činnosť. Samozrejme príspevky budú použité aj na mzdy.

Doteraz sa duchovným vyplácali tabuľkové platy. Tie ale často nedosahovali výšku minimálnej mzdy. „Ak si uvedomíme, že súčasný priemerný plat duchovných je na úrovni 480 eur, úprava je v tomto prípade naozaj potrebná,‘‘ uviedla ministerka Laššáková. Dokonca to, čo duchovným alebo laickým zamestnancom cirkví do minimálnej mzdy chýbalo, museli cirkvi doplácať zo svojich prostriedkov. To by sa malo zrušiť. Platy duchovných budú určovať cirkvi v súlade so Zákonníkom práce. Návrh zákona tak vzbudil vo verejnosti záujem a začali sa šíriť informácie o tom, že si kňazi prilepšia. Podľa KBS ale nový zákon len pomôže vyriešiť spomínaný rozdiel vo vyplácaní duchovným.

 

Podľa starej úpravy bol kľúčovým kritériom prideľovania financií počet duchovných. Zdroj: TASR / Františšek Iván

Neveriaci musia prispievať

Podľa Konferencie biskupov Slovenska cirkvi primárne vychádzajú v ústrety duchovným potrebám Slovákov. Tí, ktorí sa hlásia k cirkvám, tvoria viac než tri štvrtiny obyvateľstva. ,,Nie je nezvyčajné, že štát svojím príspevkom podporuje inštitúcie, ktorých služby využíva značná časť obyvateľov. Na rovnakom princípe podporuje napríklad aj športové a kultúrne aktivity,‘‘ pripomenula KBS. Podľa nich nie všetci chodia napríklad do divadla, ale štát tieto oblasti pokladá za prínosné a preto ich tiež podporuje.

Glob.sk informoval aj o finančnej odluke cirkví od štátu.

 

Galéria
Na chod cirkví sa skladajú všetci. Zdroj: TASR / ŠŠtefan Pušškᚹ
Po novom by sa mali príspevky deliť na základe počtu veriacich. Zdroj: TASR –/ Milan Kapusta
Prijatie návrhu zákona zabezpečí kontinuitu úrovne vzťahov štátu s cirkvami, tvrdí rezort kultúry. Zdroj: TASR / ŠŠtefan Pušškᚹ
K cirkvi sa hlásia viac než tri tretiny obyvateľstva. Zdroj: TASR / Martin Palkovič
navigate_before
navigate_next