BRATISLAVA – Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR si stojí za svojím návrhom zákona o ukončení niektorých exekúcií. Reaguje tak na kritiku Slovenskej komory exekútorov (SKE), ktorá nevylučuje, že by sa pre návrh mohla obrátiť na Ústavný súd SR. Návrh zákona parlament v pondelok (13. 5.) posunul do druhého čítania. Hovorkyňa rezortu spravodlivosti Zuzana Drobová pre TASR potvrdila, že minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) sa stretol s predstaviteľmi komory a plánujú aj ďalšie rokovania.
“Stojíme si za naším návrhom zákona, lebo je spravodlivý pre občanov aj súdy. Napriek tomu sa minister spravodlivosti stretol so Slovenskou komorou exekútorov, konštruktívne rokovali a plánujeme aj ďalšie stretnutie,” uviedla pre TASR Drobová.
Komora kritizovala ministerstvo, že novú legislatívu predložilo na rokovanie vlády bez ukončeného rozporového konania. Ešte koncom apríla, po odobrení návrhu zákona vládou, informovala, že nevylučuje podanie právnej úpravy na Ústavný súd. Avizovala, že si nechá vypracovať jeho právnu analýzu. “Ak nám analýza ukáže protiústavnosť zákona, sme pripravení sa brániť aj na Ústavnom súde SR a nevylučujeme ani medzinárodné možnosti ochrany našich práv,” uvádza sa vo vyhlásení Konferencie exekútorov, ktorý je najvyšším orgánom komory. Komora vtedy žiadala ministra, aby zákon stiahol z rokovania Národnej rady SR.
Komora okrem iného kritizuje výšku navrhovanej paušálnej odmeny. Tá podľa SKE nezohľadňuje skutočné náklady, ktoré exekútori vynaložili na úkony v exekučnom konaní a sú násobne vyššie ako navrhovaný paušál. “Mnohé z týchto nákladov pritom išli priamo štátu za rôzne výpisy z registrov či iné poplatky. Ak štát žiadal exekútorov, aby vymáhali pohľadávky a garantoval im pritom konkrétne podmienky, ich spätné zrušenie je z právneho hľadiska retroaktívne a pohybuje sa na hrane ústavnosti,” doplnili exekútori.
Vyšiel v ústrety
Rezort tvrdí, že so SKE mal konštruktívne rokovania ešte počas pripomienkového konania a v mnohých pripomienkach jej vyšiel v ústrety. “Keďže exekučný poriadok je typ procesného predpisu, námietka retroaktivity nie je opodstatnená,” reagovala na kritiku Drobová. “K dohode so súdnymi exekútormi nemohlo dôjsť z dôvodu neadekvátnych požiadaviek na náhradu trov, pričom predstava SKE sa pohybovala na úrovniach, ktoré by zakladali náklady na štátny rozpočet v rozsahu presahujúcom 100 miliónov eur,” doplnila hovorkyňa.
Nová legislatíva má ukončiť staré exekúcie začaté pred 1. aprílom 2017. Stará exekúcia sa má podľa návrhu zastaviť, ak uplynulo päť rokov od jej začatia a nezistil sa majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekúcie. Návrhom sa podľa rezortu zefektívni aj vymáhanie pohľadávok pre veriteľov. Exekúcia sa bude môcť začať opätovne, avšak už podľa platných a účinných právnych predpisov v čase podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.