BRATISLAVA – Slovenská legislatíva týkajúca sa postihovania extrémizmu vychádza z medzinárodných dohovorov, dokumentov a smerníc. V rozhovore to povedala rektorka Akadémie Policajného zboru a odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská s tým, že v legislatívnom procese v tejto oblasti sa uplatnilo všetko, čo by sa malo uplatňovať.
Extrémizmus je podľa nej závažný prejav v trestnoprávnej, morálnej aj v politickej rovine. „Má to široké presahy do rôznych oblastí života,“ povedala. Na otázku, či už samotné vlastníctvo predmetov zobrazujúcich napríklad extrémistickú tematiku môže byť trestným činom, odpovedala, že v prípade propagácie hnutí, ktoré potláčajú základné ľudské práva sa slobody, je potrebné zamerať sa na súvislosti konania konkrétnej osoby „Či ten úmysel je taký, aby ďalej v tých veciach konal, aby ďalej združoval určité osoby a nabádal ich na extrémistické prejavy,“ povedala s tým, že je potrebné pozerať sa na konanie a úmysel. Extrémizmus podľa Kurilovskej nie je možné bagatelizovať, keďže sa v súčasnosti rozmáha.
Kurilovská zároveň pripomenula, že v rámci trestného zákona je medzi hnutia, ktoré potláčajú základné ľudské práva a slobody, zaradený aj komunizmus. „Ja si vždy myslím, že my sme sa s tým nevysporiadali. Keď má niekto na tričku hákový kríž, hneď každý spozornie a pokladá to za prejav spoločensky nežiadúci. Ale keď má niekto kosák a kladivo skôr sa nad tým každý pousmeje a berie to inak,“ povedala s tým, že komunizmus sa v legislatíve dostal medzi hnutia popierajúce ľudské práva tiež na základe historických faktov a zdokumentovaných obetí.
V súvislosti s extrémizmom boli v poslednej dobe stíhaní aj niekoľkí poslanci parlamentu, pričom jeden z nich bol neprávoplatne oslobodený, v prípade druhého súd vrátil obžalobu prokurátorovi. Podľa Kurilovskej je v tejto súvislosti dôležité, akým spôsobom sa vykoná dokazovanie. „Musíme zohľadňovať aj práva osoby obvineného,“ dodala s tým, že extrémistické trestné činy sú v našej legislatíve poňaté vo všetkých možných prejavoch.