Domáca Domáce Ekonomika Spoločnosť

Rast minimálnej mzdy na 580 eur bude stáť malé firmy viac ako sto miliónov eur ročne

Zdroj: TASR / Alexandra Moštková

BRATISLAVA – Rast minimálnej mzdy na plánovaných 580 eur zvýši ročné náklady živnostníkom a malým a stredným podnikom o 101,75 milióna eur. Vyplýva to z analýzy Centra lepšej regulácie (CLR), ktorá je súčasťou Nariadenia vlády SR o stanovaní výšky minimálnej mzdy, predloženého do medzirezortného pripomienkového konania. 

 

Zvýšenie minimálnej mzdy sa dotkne takmer 28-tisíc živnostníkov a viac ako 27-tisíc firiem. Spolu narastie mzda takmer 165-tisíc zamestnancom, z toho 62 317 v súčasnosti poberá minimálnu mzdu vo výške 520 eur mesačne a ostatní majú mesačný príjem v rozpätí od 520 do 580 eur. Rast minimálnej mzdy prinesie živnostníkom a malým podnikateľom zvýšenie nákladov na hrubé mzdy o 75,5 milióna eur a na odvody do poistných fondov hradené zamestnávateľom o ďalších 26 miliónov eur.

Odvody poisťovniam a dane štátu pritom pohltia väčšiu časť z týchto peňazí. CLR porovnalo štruktúru zvýšených nákladov na jedného zamestnanca pri zvýšení minimálnej mzdy na 580 eur. Z celkovej sumy zloženej zo zvýšenia mzdy o 60 eur a odvodov zamestnávateľa vo výške 21,12 eura, dostane zamestnanec 40,4 eura, pričom príspevok pre štát a poisťovne bude 40,72 eura.

Zvýšenie minimálnej mzdy sa dotkne takmer 28-tisíc živnostníkov a viac ako 27-tisíc firiem. Zdroj: pixabay.com

CLR porovnalo rastúce náklady malých podnikateľov aj na konkrétnom príklade z oblasti hotelierstva, kde zahrnulo okrem rastu minimálnej mzdy aj príplatky za nočné zmeny, nedele a sviatky. Pri výpočte príplatkov za rok 2020 CLR vychádzalo z predpokladu, že napriek zmenám vo výške príplatkov nenastane u zamestnávateľa zmena správania, a to napríklad obmedzený režim prevádzky počas víkendu a počas nočných hodín.

“Zatiaľ čo minimálna mzda porastie medzi rokmi 2019 a 2020 z 520 eur na 580 eur, to znamená „len“ o 11,54 %, stúpnu celkové mzdové náklady tohto zamestnávateľa medziročne celkovo o 15,05 %. Je teda  zrejmé, že zvyšovanie minimálnej mzdy je pre zamestnávateľov bolestnejšie než tomu bolo v minulosti, nakoľko sa prostredníctvom novely Zákonníka práce v máji 2018 zmenili percentuálne sadzby, ktoré sa vzťahujú na vyplácanie príplatkov za prácu v noci a počas víkendov,” uviedli analytici. Od roku 2017 do roku 2020 zvyšovaním minimálnej mzdy a príplatkov podľa CLR vzrastú mzdové náklady v tomto konkrétnom prípade o viac ako 63 %.

Centrum lepšej regulácie upozornilo aj na veľké regionálne rozdiely a rozdiely v jednotlivých sektoroch pri dosahu rastu minimálnej mzdy. Pomer minimálnej mzdy voči priemernej je najmenší v Bratislavskom kraji, kde dosahuje iba 38 %. Vo všetkých ostatných regiónoch je vyšší ako 50 % a v Prešovskom kraji je to takmer 62 %.

Zatiaľ čo minimálna mzda porastie medzi rokmi 2019 a 2020 z 520 eur na 580 eur, to znamená „len“ o 11,54 %, stúpnu celkové mzdové náklady tohto zamestnávateľa medziročne celkovo o 15,05 %. Zdroj: TASR / AP

Podobné rozdiely našli analytici aj v porovnaní jednotlivých sektorov ekonomiky. Zatiaľ čo v informačno-komunikačnom sektore predstavoval pomer minimálnej a priemernej mzdy v roku 2018 približne 28 %, v sektore ubytovacích a stravovacích služieb predstavoval viac než 87 %. To znamená, že priemerná mzda bola len o málo vyššia ako mzda minimálna.

“Na základe vyššie uvedeného teda môžeme predpokladať, že zvyšovanie minimálnej mzdy bude mať značne odlišný efekt naprieč regiónmi a odvetviami,” upozornili analytici. Ďalšie výraznejšie zvyšovanie minimálnej mzdy môže mať podľa nich negatívny vplyv na zamestnanosť najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a nízkym kvalifikačným profilom uchádzačov o zamestnanie, ale aj v odvetviach s nízkou pridanou hodnotou.