VIEDEŇ – Rakúsky ústavný súd odmietol vo štvrtok tvrdenie, že tamojšia vláda uplatňuje diskriminačnú politiku, keď vyhosťuje z krajiny moslimských kazateľov financovaných Tureckom. Vyjadril sa tak v spore, ktorý už dlhšie zaťažuje vzťahy medzi Viedňou a Ankarou, informovala tlačová agentúra DPA.
Zásah do náboženskej slobody je podľa súdu v tomto prípade oprávnený, keďže “zachovanie samostatnosti a nezávislosti zákonom uznávaných cirkví a náboženských spoločností od štátu, ale obzvlášť od iných štátov a ich inštitúcií, predstavuje cieľ stanovený vo verejnom záujme”, citovala z rozhodnutia verejnoprávna rozhlasová a televízna stanica ORF.
Sťažnosť na ústavný súd podali dvaja tureckí imámi, ktorí prišli o rakúske víza na základe zákona o islame z roku 2015, uplatňovaného súčasnou pravicovou vládou Rakúska. Ten od moslimskej komunity žiada pozitívny postoj k rakúskemu štátu a spoločnosti. Okrem iného tiež zakazuje financovanie moslimských inštitúcií zo zahraničia.
Kurz rozhodnutie súdu privítal
Vláda kancelára Sebastiana Kurza nariadila ešte vlani uzavretie viacerých mešít v rámci “boja proti politickému islamu”. Oznámila tiež, že Rakúsko môže vyhostiť až 40 imámov. Išlo o výsledok preverovania združení blízkych Turecko-islamskému zväzu pre kultúrnu a spoločenskú spoluprácu v Rakúsku (ATIB), ktorý je spojený s tureckým štátnym orgánom známym ako Prezídium pre náboženské záležitosti (Diyanet).
Práve táto organizácia, ktorá zastrešuje vyše 60 spolkov, bola terčom kritiky, a to najmä pre obvinenia z tureckého nacionalizmu. Rozruch vyvolali napríklad “vojenské hry” s deťmi v uniformách v jednej z viedenských mešít. Pôsobenie kazateľov patriacich pod ATIB je naďalej financované tureckou vládou, poznamenala DPA.
Kancelár Kurz rozhodnutie ústavného súdu privítal s tým, že vyhosťovaním imámov je “vďakabohu možné bojovať proti politickému islamu a vplyvom z Turecka či iných krajín”. Najväčšia organizácia zastupujúca záujmy moslimskej náboženskej obce – Islamské spoločenstvo veriacich (IGGÖ) – zase nevylúčila, že sa obráti na Súdny dvor EÚ, keďže podľa nej dochádza k neprípustnému obmedzovaniu náboženskej slobody.