Politika Zahraničné

Putin varoval pred zvýšenou hrozbou jadrového konfliktu

Ruský prezident Vladimir Putin v tradičnom príhovore varoval pred jadrovým konfliktom. (TASR/AP)

MOSKVA – Kremeľ sa v súvislosti s hrozbou pretekov v zbrojení s USA neusiluje o dosiahnutie dominancie, ale o zachovanie parity síl. Uviedol to vo štvrtok počas výročnej tlačovej konferencie v Moskve ruský prezident Vladimir Putin. O tlačovej besede informovala televízna stanica Rossija 24.

Ruský prezident pripustil, že hrozba globálneho jadrového konfliktu je zreteľnejšia ako v minulosti a zároveň nie je v potrebnej miere docenená.

Za nárastom hrozby pretekov v zbrojení a jadrovej vojny vidí Putin snahu Spojených štátov získať nad Ruskom prevahu prostredníctvom rozvoja technológií protiraketovej obrany po tom, ako Washington v roku 2002 odstúpil od Zmluvy o protiraketovej obrane (ABM).

Kremeľ je preto podľa jeho slov nútený na daný vývoj reagovať rozvojom vlastných vojenských spôsobilostí, aby bol schopný prekonať americkú obranu. Zámerom ruskej vlády však v tomto kontexte nemá byť ohrozovanie alebo zastrašovanie USA, ale zachovanie jadrovej parity.

Ako ďalšiu vážnu a aktuálnu hrozbu pre stabilitu medzinárodného systému spomenul ruský líder rozhodnutie Washingtonu odstúpiť od zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), ako aj údajné zľahčovanie možných následkov použitia taktických jadrových zbraní.

Zmluva INF, ktorú Moskva a Washington podpísali v roku 1987, zakazuje obom stranám používanie rakiet vybavených jadrovými hlavicami s doletom od 500 do 5500 kilometrov. Zmluva sa však netýka rakiet vypálených z mora alebo zo vzduchu, ako ani medzikontinentálnych balistických rakiet.

Putin o USA v Sýrii

Vojenská prítomnosť Spojených štátov v Sýrii je nepotrebná a nezákonná, preto by bolo jej ukončenie krokom správnym smerom. Uviedol to vo štvrtok počas výročnej tlačovej konferencie v Moskve ruský prezident Vladimir Putin. O tlačovej besede informovala televízna stanica Rossija 24.

Putin tak reagoval na stredajšie vyjadrenie prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa o tom, že zo Sýrie bude stiahnutých všetkých približne 2000 príslušníkov amerických pozemných síl. Šéf Kremľa však dodal, že hovoriť o reálnom odchode amerických vojsk je zatiaľ predčasné, keďže Washington robil podobné vyjadrenia už v minulosti ohľadom Afganistanu, avšak k zásadnej zmene tam podľa Putina nedošlo.

Ruský líder súhlasí s Trumpom v tom, že teroristická skupina Islamský štát (IS) bola v Sýrii porazená a teraz hrozí jej presunutie sa do iných krízových oblastí. Uviedol taktiež, že hoci je prítomnosť amerických vojsk na sýrskej pôde nelegálna, medzi Moskvou a Washingtonom prebieha v otázke Sýrie vzájomne prospešný dialóg.

Väčšina z 2000 amerických vojakov nasadených v Sýrii sú inštruktori a poradcovia, ktorí podporujú miestne, prevažne kurdské jednotky bojujúce proti IS.

Džihádisti z IS v Sýrii ovládajú už len neveľké územia, ale podľa predstaviteľov americkej armády stále predstavujú potenciálnu hrozbu. Existujú obavy, že by sa mohli v chaose sýrskej vojny preskupiť a opäť zaujať stratené pozície.

Krym patrí Rusku, povedal šéf Kremľa

Kremeľ má právo posilňovať svoju vojenskú prítomnosť na Kryme, keďže polostrov je na základe referenda integrálnou súčasťou Ruskej federácie. Uviedol to vo štvrtok počas výročnej tlačovej konferencie v Moskve ruský prezident Vladimir Putin. O tlačovej besede informovala televízna stanica Rossija 24.

Ruský prezident na otázku novinárov týkajúcu sa údajnej militarizácie Krymského polostrova odpovedal, že Rusko má právo posilňovať svoju obranu takým spôsobom, akým to vláda považuje za nevyhnutné. Dodal, že dané pravidlo sa týka aj Krymu, keďže jeho obyvatelia sa podľa Putinových slov sami v referende rozhodli stať súčasťou Ruska.

Doplnil však, že Moskva neposilňuje iba svoju vojenskú, ale aj ekonomickú prítomnosť na Kryme. Deje sa tak najmä prostredníctvom rozvoja infraštruktúry vrátane plynovodu a mosta cez Kerčský prieliv.

Incident v Kerčskom prielive bol podľa Putina ukrajinskou provokáciou

Na margo tzv. kerčského incidentu Putin vyhlásil, že išlo o cielenú provokáciu ukrajinskej vlády pred plánovanými prezidentskými voľbami. Dodal, že Rusko nemá v pláne obmedzovať plavbu cez Kerčský prieliv, a to ani pre lode ukrajinského vojenského námorníctva, za predpokladu, že budú koordinovať svoju plavbu s ruskou administratívou.

Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou sa vystupňovalo, keď Rusko na konci novembra v oblasti Kerčského prielivu zajalo spoločne s posádkou tri lode ukrajinských námorných síl. Tento incident vyvolal obavy z prepuknutia otvoreného vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou.