Politika Zahraničné

Putin odpovedal na otázky Rusov. Sťažovali sa najmä na sociálne problémy

Na snímke ruský prezident Vladimir Putin odpovedá na otázky verejnosti počas každoročného televízneho programu s názvom "Priama linka s Vladimirom Putinom" v Moskve 20. júna 2019. Zdroj: TASR/AP

MOSKVA – Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok prisľúbil zvýšenie výdavkov na sociálne programy ako súčasť modernizačných snáh vlády. Priznal tiež, že Rusko zasiahol pokles cien energií a medzinárodné sankcie, ale dodal, že ekonomika sa zviecha.

 

Putin sa tak vyjadril počas tradičnej výročnej videokonferencie, ktorá sa začala na poludnie miestneho času a v priamom prenose ju vysielalo niekoľko televíznych kanálov, rozhlasových staníc a sociálnych sietí.

Tento rok v otázkach dominovali sťažnosti na nízke mzdy, zničené cesty a školy, preplnené nemocnice, zlú dostupnosť zdravotnej starostlivosti vo vidieckych oblastiach, čo podľa Putina súvisí aj s nedostatkom bytov pre záujemcov o prácu a iné sociálne otázky. Vyjadril sa aj k otázke podpory rodín vrátane tých s jednými či dvoma deťmi, a to v podobe nedávneho zvýšenia prídavku na deti. Pripomenul už prijaté opatrenia v rámci podpory pôrodnosti, pričom vyhlásil, že “s narodením dieťaťa netreba otáľať”.

Na otázku, kedy budú mať radoví zamestnanci mzdy porovnateľné so štátnymi úradníkmi, Putin povedal, že by si skôr želal, aby  sa úroveň príjmov zamestnancov zvýšila na úroveň ministrov, a nie aby ministerské platy klesli.

Vysvetlil, že zníženie platov štátnych úradníkov by sa odrazilo na kvalite ich práce a viedlo aj k nedostatku pracovných kádrov. Súhlasil však, že rozdiel v mzdách by nemal byť “kolosálny” a nemal by sa zväčšovať rozdiel medzi príjmovými skupinami.

Súhlasil tiež s jedným z telefonujúcich, že štát by mal podporovať malých a stredných podnikateľov a farmárov.

Vyjadril sa aj k pálčivému problému, ktorým je v Rusku skladovanie, spracovanie a recyklácia odpadov.

Zdôraznil, že jadro problému spočíva v tom, že recyklácii a spracovaniu odpadov v Rusku roky nebola venovaná dostatočná pozornosť a skládky sa vytvárali – a neriešili – od čias Sovietskeho zväzu.  Poznamenal, že “napriek klesajúcim príjmom je ruská spoločnosť spotrebiteľskou spoločnosťou” a vyrába veľa odpadu.

Prezident zdôraznil, že problém odpadu “treba riešiť operatívne, výsledky by mali byť čo najskôr”.

Niekoľko otázok sa týkalo aj zahraničnej politiky – perspektívy urovnania konfliktu na východe Ukrajiny a rokovaní v minskom formáte, ako aj sankcií, ktoré uvalili na Rusko západné štáty po anektovaní Krymského polostrova.

Pokiaľ ide o konflikt na Ukrajine, Putin ubezpečil, že vedenie krajiny sa zaoberá otázkou výmeny zajatcov. Podľa jeho slov sa  diskutuje aj o možnostiach prepustenia ukrajinských námorníkov, ktorí boli zadržaní vlani na jeseň počas incidentu v Kerčskom prielive. Tento problém by sa mal riešiť komplexne, poznamenal prezident.

Vyjadril sa aj k sporu medzi americkou vládou a čínskou spoločnosťou Huawei, ktorého podstatou podľa neho je “ekonomická rivalita”.

Venoval sa aj kritike vládnej strany Jednotné Rusko, ktorú pýtajúci sa občan označil za “bandu vlastencov”.

Putin vyhlásil, že nebude označovať za bandu tých ľudí, ktorí boli pri moci v 90. rokoch. Priznal však, že práve v tom čase “nám takmer padol sociálny systém”, pre vojenský konflikt v Čečensku sa takmer rozpadol “aj štát” a “vojenská sféra bola v strašnom stave”. Podľa Putinovho názoru svoj podiel na tom majú “nie všetci, ale mnohí politici tejto éry”. Dodal, že momentálne sa stav vecí v štáte zlepšuje.

Sledovanou témou týkajúcou sa Ruska je aj problém “väzenia veľrýb” v Prímorskom kraji, kde miestni podnikavci lovili a držali veľryby v malých nádržiach s cieľom predať ich neskôr do zábavných parkov v Číne. Putin v tejto súvislosti uviedol, že ruská vláda zmení legislatívu a zakáže lov veľrýb na podobné účely.

Ako informovala agentúra AP, zhodou okolností práve dnes z “väzenia” vypustili prvé dve veľryby. Podľa agentúry RIA Novosti zvyšné veľryby budú vypúšťať postupne a za asistencie cvičiteľov, na ktorých boli zvyknuté.

Putin: Západné sankcie škodia viac Európskej únii než Rusku

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že sankcie Európskej únie uvalené na Rusko spôsobili väčšie škody eurobloku.

“Reštrikcie Západu stáli Rusko od roku 2014 – v podobe stratených príležitostí – 50 miliárd dolárov, zatiaľ čo Európska únia prišla o 240 miliárd dolárov,” povedal Putin počas výročnej telekonferencie s občanmi. Dodal, že Spojené štáty prišli pre sankcie približne o 17 miliárd dolárov.

Západné štáty začali zavádzať sériu sankcií voči Rusku po tom, ako Moskva v roku 2014 anektovala Krym patriaci pod správu Ukrajiny.  Rusko na tento krok reagovalo protiopatreniami.

Na otázku, či sa Rusko so všetkými štátmi pomerí a aký to bude mať vplyv na ekonomiku, Putin lakonicky odpovedal: “My sme sa predsa s nikým nepohádali”.

Pokiaľ ide o konflikt na Ukrajine, Putin ubezpečil, že vedenie krajiny sa zaoberá otázkou výmeny zajatcov. Podľa jeho slov sa  diskutuje aj o možnostiach prepustenia ukrajinských námorníkov, ktorí boli zadržaní vlani na jeseň počas incidentu v Kerčskom prielive. Tento problém by sa mal riešiť komplexne, poznamenal prezident.

Vyjadril sa aj k sporu medzi americkou vládou a čínskou spoločnosťou Huawei, ktorého podstatou podľa neho je “ekonomická rivalita”.

Priama linka s prezidentom sa konala v čase, keď v Rusku pokračujú občianske protesty vyvolané rôznymi udalosťami a problémami: od nespokojnosti s poklesom kúpyschopnosti cez nedávne zadržanie novinára Ivana Golunova na základe pochybného obvinenia z pokusu o predaj drog až po nakladanie s komunálnym odpadom. Koná sa aj v čase, keď Putin v prieskumoch verejnej mienky zaznamenal prudký pokles popularity – stále však jeho pôsobenie vo funkcii podporujú dve tretiny opýtaných. Popularitu Putinovi znížili najmä zmeny v ruskom dôchodkovom systéme.