Zahraničné Top

Putin na návšteve Krymu: Pripojenie k Rusku sa riešiť nebude

MOSKVA – Pripojenie Krymského polostrova k Ruskej federácii nebude predmetom žiadnych rokovaní na medzinárodnej scéne. Zdôraznil to dnes v Moskve hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov, ktorý tým komentoval výzvu EÚ k členským krajinám OSN, aby sa pripojili k sankciám uvaleným na Rusko v dôsledku pričlenenia Krymu k subjektom Ruskej federácie.

Rusko nerokovalo a nebude s nikým rokovať o svojich regiónoch, vyhlásil Peskov. Dodal, že v danom prípade treba mať “absolútny rešpekt” k vôli krymských občanov, ktorú vyjadrili pred dvoma rokmi v referende o pripojení Krymu k Rusku.

“O tom sa nemôže viesť diskusia,” vyhlásil hovorca. Podľa jeho slov “toto nie je otázka, ktorá by mohla byť predmetom akýchkoľvek rokovaní na medzinárodnej scéne.” V rámci spomienkových podujatí dnes ruský prezident Vladimir Putin pricestoval na ostrov Tuzla, aby sa oboznámil s postupom prác pri výstavbe mosta cez Kerčský prieliv.

Počas návštevy na Kryme sa Putin ešte stretne aj s najvyšším vedením tohto regiónu, aby spoločne posúdili plnenie federálneho programu sociálno-ekonomického rozvoja Krymu a Sevastopola.

O výstavbe mosta cez Kerčský prieliv začali Rusko a Ukrajina diskutovať už v prvých rokoch 21. storočia. Po pripojení Krymu k Rusku tento projekt nadobudol pre Moskvu osobitný význam vzhľadom na naliehavú potrebu zabezpečiť bezproblémové prepojenie polostrova so zvyškom Ruska a pritom sa vyhnúť územiu Ukrajiny. V súčasnosti sú Krym a Rusko spojené letecky alebo trajektom.

Krym bol k Rusku pripojený na základe referenda, ktoré sa na polostrove konalo 16. marca 2014 a takmer 97 percent voličov sa v ňom vyslovilo za pripojenie polostrova k Ruskej federácii. O dva dni neskôr, 18. marca 2014, bola podpísaná zmluva o prijatí Krymskej republiky a Sevastopola ako mesta s federálnym významom k Ruskej federácii, pričom získali štatút jej subjektov.

Ukrajina, pod ktorej správu Krym dovtedy patril, ako aj USA a EÚ však odmietli uznať nezávislosť Krymu a jeho spojenie s Ruskom. V odvetnom kroku Západ uvalil na fyzické a právnické osoby v Rusku sankcie, ktoré sa rozšírili po vyhlásení samozvaných republík na východe Ukrajiny, ako aj na základe podozrenia, že Rusko poskytuje proruským separatistom v Donbase vojenskú pomoc.