BRATISLAVA – Bratislavu čaká veľká zmena. Od roku 2020 chce magistrát hlavného mesta zaviesť jednotnú parkovaciu politiku. Dôvodom je neustále narastajúci počet áut, ktoré zapĺňajú ulice a cesty Bratislavy. Práve novou parkovacou politikou ich chcú regulovať. S návrhom súhlasia starostovia všetkých mestských častí, podľa ktorých ide o dôležitú a nevyhnutnú tému. Samotný návrh však nepočíta s viac ako tromi autami na domácnosť, ktoré môžu dať za rezidenčné karty aj 700 eur ročne. Rovnako pôsobí diskriminačne pre ľudí, ktorí do mesta dochádzajú za prácou.
Podľa primátora Matúša Valla je Bratislava jedným z posledných veľkých európskych miest, ktoré nemajú jednotnú parkovaciu politiku. To sa však čoskoro zrejme zmení. Podľa šéfa Primaciálneho paláca by sa bratislavská parkovacia politika mohla v prvej vlne spustiť už v septembri budúceho roku. Samotná parkovacia politika je dlhodobo diskutovanou témou v Bratislave. Po mnohých rozhovoroch, analýzach a porovnaniach s inými mestami a diskusiách s poslancami či starostami bratislavských mestských častí sa rozhodlo o sumách za rezidentské parkovacie karty, ktoré budú pre všetkých rezidentov vo všetkých mestských častiach rovnaké. Respektíve pre tie mestské časti, ktoré sa rozhodnú do parkovacej politiky pridať.
Za prvé auto v domácnosti (jeden byt alebo rodinný dom) sa bude platiť 49 eur, za druhé 150 eur a za tretie auto až 500 eur za rok. Pre klasickú slovenskú rodinu, ktorá má priemerne dve autá, tak môže parkovacia politika a rezidentské karty stáť až 200 eur ročne. V prípade, ak vlastnia až tri autá, budú musieť zaplatiť až 700 eur. Podmienkou je, aby mal rezident trvalý pobyt v Bratislave. Chcú tak motivovať aj mimobratislavských občanov, ktorí už dlhodobo žijú v hlavnom meste, aby si sem prehlásili trvalý pobyt. So štvrtým autom v domácnosti sa podľa Matúša Valla v návrhu nepočíta.
Sto hodín parkovania navyše
K rezidentskej karte získa vodič 100 hodín voľného času pre iné vozidlo, ako napríklad opravára, rodinu, či inú návštevu, zároveň získa aj dve hodiny denne parkovania zdarma v inej mestskej časti. Následne bude parkovanie spoplatnené, pričom sa tarifné pásma rozdelia do štyroch zón. Kým v zóne D, čo sú okrajové mestské časti, sa bude platiť 0,5 eura na hodinu, v zóne A, čo sú najvyťaženejšie mestské časti, ako Staré mesto a centrum, sa bude platiť dve eurá na hodinu. Platiť tu bude pravidlo, čím ďalej od centra, tým lacnejšie. Zóny navrhnú mestské časti.
V mestských častiach sa však nemusí zaviesť rezidentské parkovanie na celý deň. Ak cez deň nie je s parkovaním problém, parkovanie nebude spoplatnené. V miestach s vysokým dopytom len vo večerných a nočných hodinách bude hodinovo spoplatnené parkovanie len v týchto hodinách. V nočných hodinách budú na sídliskách uprednostnení obyvatelia s trvalým pobytom. “Parkovacia politika má chrániť rezidentov a zabezpečiť im parkovacie miesto v okolí svojho bydliska,” vysvetlil primátor.
Na jeden byt bude možné vydať maximálne tri rezidentské parkovacie karty. Mesto navrhuje pre Bratislavčanov, ktorí nevlastnia auto, ako bezplatný benefit 150 hodín voľného parkovania pre ich návštevy na jednu domácnosť. Bratislavčania, ktorí parkujú autom v garáži, na dvore či na súkromnom parkovisku nebudú platiť mestu nič, za desať eur na rok však môžu získať benefit 150 hodín pre domácnosť na parkovanie pre návštevy a benefit dvojhodinového parkovania na deň bezplatne v tarifných zónach.
Mimobratislavskí si priplatia
“Pre prichádzajúcich do mesta sa vstup do Bratislavy a odparkovanie auta na 8 až 10 hodín počas práce stane tou najdrahšou alternatívou. Budú tak viac zvažovať, či ísť alebo neísť autobusom alebo vlakom do mesta,” vysvetlil Vallo. Chcú tak znížiť počet mimobratislavských áut, ktoré denne dochádzajú do hlavného mesta. Podľa ich výpočtov by sa mal znížiť počet ciest autom o pätinu. Rovnako chcú odľahčiť dopravu v meste a tým zlepšiť aj kvalitu života obyvateľov a znížiť emisie.
“Mesto sa zaviazalo, že do roku 2020 zníži emisie CO2 o 20 percent,” uviedol primátor. “Situácia vo verejnom priestore nášho mesta je v katastrofálnom stave a je absolútne najvyšší čas ju zmeniť. Zaparkované autá všade, kde len môžu byť zaparkované, prispievajú k absolútnej degradácii verejného priestoru v Bratislave,” dodal. Magistrát si však uvedomuje, že budú musieť posilniť mestskú hromadnú dopravu a budovať nové kapacity na parkovanie.
“Na parkovacej politike nebude profitovať žiadna súkromná parkovacia firma. Jediní, kto na tom bude profitovať, budú Bratislavčania. Všetky peniaze, ktoré sa vyberú za parkovaciu politiku, sa rozdelia medzi mestské časti a mesto a zo strany mesta budú investované späť, do tzv. Fondu mobility na všetky projekty, ktoré sa týkajú pohybu Bratislavčanov po meste,” vysvetlil.
Z fondu napríklad budú stavať nové parkovacie domy. “Očakávame nové príjmy v hodnote miliónov eur pre mesto v rámci parkovacej politiky,” povedal primátor. Závisí to však od toho, koľko mestských častí sa do politiky pridá. Kontrolu v uliciach má mať na starostí mestská polícia. Tá však v súčasnosti nemôže využívať inštitút objektívnej zodpovednosti, o čom chce Vallo budúci týždeň rokovať s ministerkou vnútra Denisou Sakovou. Rovnako uviedol, že by po zavedení rezidenčných parkovacích kariet chceli zaviesť výrazne lacnejšiu električenku pre Bratislavčanov, pričom ročný lístok by stál 200 eur.
Dotkne sa iba pätiny všetkých áut
Abonenti (podnikatelia so sídlom prevádzky alebo majitelia nehnuteľností v zóne) majú za parkovaciu kartu platiť v štyroch tarifných pásmach rôzne, od 500, 750, 1000 až po 1500 eur za rok. “Parkovacia politika nebude v každej mestskej časti zavedená. Bude sa týkať približne jednej pätiny všetkých áut registrovaných v Bratislave. To je náš odhad,” uviedol Vallo. Posledné slovo však budú mať bratislavskí mestskí poslanci. Tí majú o spustení regulácie parkovania rozhodovať na júnovom mestskom zastupiteľstve.
Analytik: Bude to náročné
glob.sk sa na názor na predstavenú parkovaciu politiku spýtal dopravného analytika Jozefa Drahovského. Podľa jeho názoru ide o rozumne nastavenú logiku, ktorá v prvom rade mala odstrániť parkujúce vraky. “V druhom rade by to malo ekonomicky tlačiť na obyvateľstvo, aby si začali hľadať parkovanie mimo verejného priestoru, čo pomôže pre budovanie garáží,” uviedol. Dodal, že ľudia sa správajú ekonomicky, pričom veľa ľudí využíva auto, pretože boli nespokojní s verejnou dopravou. A to najmä kvôli množstvu prestupov a stratou času pri nich. “Keď už auto majú, tak ho využívajú aj za iným účelom ako len na jazdu do práce a z práce. Získať ich naspäť pre verejnú dopravu a predaj auta bude veľmi náročné,” uzavrel.
