Domáce Kauzy Top

Pri výstavbe D4 R7 obchádzajú zákon cez subdodávateľov. Vyskakuje za tým známa firma

Michal Grebeči - odpadkový kráľ - má stáť v okolí Bratislavy za viacerými nelegálnymi skládkami. Zdroj: Archív

BRATISLAVA – Výstavba D4 R7 už začína pripomínať nekonečnú stavbu tunela Branisko. Už dnes je zrejmé, že stavba bude meškať, záujem o ňu už vyše roka prejavuje polícia a dokonca sa pri prácach zrejme obchádza aj zákon. Zhotoviteľ naďalej tvrdí, že výstavba prebieha v súlade s pravidlami. O tom, akým spôsobom ich však dokážu obísť, však nahlas nehovoria. 

 

Slovenské aj európske zákony sú postavené tak, aby štát ochránili pred používaním nevhodného materiálu na skládkach. Podľa platných zákonov je dovolené používať len recyklát a materiál, ktorý presne spĺňa zákonom predpísané normy. Práve týmto argumentom sa niekoľkokrát hájila firma D4 R7 Construction, ktorá tvrdí, že ich dodávatelia na stavbe obchvatu “disponujú všetkými platnými certifikátmi.” Aj tento zákon sa však dá obísť.

Glob.sk ešte na jeseň upozornil na čiernu skládku, ktorá vznikla v katastrálnom území Mosta pri Bratislave. Tento pozemok má v prenájme firma NDD s.r.o.  Jej konateľom je Michal Grebeči, podnikateľ, ktorý stojí hneď za niekoľkými podozrivými skládkami v okolí Bratislavy. Polícia ho pritom už dvakrát v súvislosti s výstavbou D4 R7 zadržala, vypočula a opäť prepustila. Glob.sk v minulosti získal videozáznam, na ktorom je viditeľné, že zo skládky v Moste pri Bratislave vyvážajú kontaminovanú zeminu priamo na stavbu nultého obchvatu. Konzorcium, ktoré obchvat stavia tvrdilo, že s firmou NDD s.r.o. nemajú uzavretú žiadnu zmluvu. Zoznam svojich subdodávateľov nám však odmietli poskytnúť.

Jedna banda

Glob.sk získal dôkaz o spolupráci jednej z firiem, za ktorou kontroverzný podnikateľ stojí, so staviteľom. Dokumenty ktoré máme k dispozícii zároveň ilustrujú spôsob, akým sa dajú obísť pravidlá pri nakladaní s odpadmi.

S konzorciom, ktoré D4 R7 stavia, spolupracuje spoločnosť ABASK RECYCLING, s.r.o.. Ide o firmu, za ktorou podľa výpisu z Obchodného registra stojí Roman Múčka z Pezinka. V minulosti figuroval v rovnakých spoločnostiach ako podnikateľ v oblasti odpadkového hospodárstva Michal Grebeči. Ten v minulosti priznal, že firme ABASK poskytuje na základe komerčnej spolupráce poradenstvo a zabezpečuje komunikáciu s úradmi aj médiami.

Glob.sk ešte v novembri minulého roka navštívil jednu zo skládok, ktorú oficiálne prevádzkuje Grebeči a jeho firma NDD – konkrétne pri Moste pri Bratislave na prenajatom pozemku od štátu. Na pozemku pracovali aj autá označené logom spoločnosti ABASK.

Využívajú subdodávateľov

Španielske konzorcium využíva množstvo subdodávateľov. Pokiaľ chce však od nich kupovať násypové materiály, musí dokázať, že nie sú škodlivé pre životné prostredie a že vyhovujú aj po stavebnej stránke. “Vzhľadom na výrazne negatívnu bilanciu násypových materiálov má spoločnosť D4 R7 Construction, s.r.o. zazmluvnených viacero spoločností na dodávku vhodného násypového materiálu,” píše sa v dokumente, ktorým staviteľ informoval starostu o vývoze materiálu z obce.

V dokumente sa zároveň uvádza, že “Spoločnosť ABASK RECYCLING s.r.o. disponuje platnými súhlasmi na zhodnocovanie stavebných odpadov.” Zo zákona pokiaľ chce staviteľ využiť materiál od subdodávateľa, musí mať povolenie Okresného úradu Bratislava z odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie odpadového hospodárstva. Spoločnosť musí preukázať vhodnosť materiálu, úrad však nepožaduje, aby jeho bezpečnosť a kvalitu preukázal aj samotný dodávateľ. ABASK tak kontrole úradníkov v tomto prípade nepodlieha.

ABASK je držiteľom certifikátu, na základe ktorého môže vyrábať recyklované kamenivo. Z tohto certifikátu ale tiež nie je jasné, koľko recyklátu za akú dobu je možné strojom, ktorý vlastnia, vyrobiť. Podľa našich informácii pri výstavbe D4 R7 má firma postupovať nasledovne. ABASK RECYCLING údajne odkúpi materiál z rôznych stavieb či skládok, navezie ho na vlastné pozemky. Následne vyrobia isté množstvo recyklátu, ktorý otestujú a výsledky, ktoré štandardom vyhovujú, pošlú staviteľovi. Povolenie na použitie tohto materiálu už ale získava samotný zhotoviteľ stavby.

Dokument, ktorý dokazuje spoluprácu firiem odpadkového kráľa so zhotoviteľom nultého obchvatu. Zdroj: archív

Pokiaľ teda majú úrady, firmy a staviteľ všetky papiere “oficiálne” v poriadku, nikto už skutočný stav nekontroluje. Ak by teda napríklad ABASK dodal namiesto kvalitného materiálu nekvalitný, vedela by o tom len samotná firma. Preveriť by to mohol nezávislý stavebný dozor. Podľa koncesnej zmluvy ho však platí zhotoviteľ – teda konzorcium.

Vágny certifikát

Certifikát, ktorým ABASK disponuje, firme povoľuje využívať “mobilné drviace zariadenie a triediace zariadenie”.Malo by ísť o stroj, ktorý síce dokáže materiál podrviť na žiadanú veľkosť, neodstráni ale kvalitou nevhodné materiály. Zariadenie navyše vytriediťmateriál len na základe kusov – nerozozná káble, plastové fľaše či dokonca kontaminovaný odpad z rôznych stavieb.

Jeden zo strojov, ktoré ABASK využíva na drtenie materiálu. Zdroj: www.lectura-specs.com

Na výsledky sa čaká

Takéto obchádzanie pravidiel môže byť jedným z vysvetlení celej situácie okolo výstavby nultého obchvatu. Polícia totiž stále vyšetruje podozrenia z envirokriminality, D4 R7 Construction trvá na svojej nevine.

Dokument, z ktorého vyplýva, že ABASK si materiál zo skládok vyrába sám. Zdroj: archív

Problémy s výstavbou obchvatu sa pritom riešia už viac ako rok. Polícia počas tejto doby odobrala vzorky, uskutočnila dve razie a vzniesla aj niekoľko obvinení. Vo výstavbe sa však pokračuje. Ministerstvo životného prostredia mlčí a spolupracuje s políciou a ministerstvo dopravy si dalo odobrať vlastné vzorky. Tie vraj kontamináciu nepotvrdili.

Najnovšie si vzorky dala odobrať aj polícia. Podľa informácii Glob.sk na ich analýze momentálne pracuje niekoľko odborníkov a výsledky budú známe zrejme až o niekoľko týždňov.

Nultý obchvat sa pritom stavia na Žitnom ostrove. Pod týmto územím sú najväčšie ložiská pitnej vody, o ktoré by sme kontamináciou mohli prísť. Ohrozením pritom nie je len samotné zapracovávanie nevhodného materiálu do podložia diaľnice, ale aj ťažba, ktorá vo viacerých obciach prebieha. Častokrát sa pritom ťaží až do takej hĺbky, ktorá by mohla reálne odkryť ložiská vody.

O stanovisko sme požiadali aj konzorcium, ktoré D4 R7 stavia. Článok budeme o prípadnú reakciu aktualizovať.