Domáce Spoločnosť Koronavírus

Pri opatreniach chýba väčšia citlivosť na potreby partnerov, tvrdí SAV

Zdroj: pixabay.com

BRATISLAVA – Snaha čo najviac obmedziť kontakty medzi ľuďmi v čase pandémie COVID–19 má svoje racionálne opodstatnenie. Niekedy jej však chýba trochu väčšia citlivosť na reálne potreby ľudí, a to aj v oblasti partnerských a rodinných vzťahov. Upozorňuje na to Miroslav Popper z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV). Dodáva, že partneri, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, riešia dilemu, či byť spolu alebo každý sám v izolácii. Nie je podľa Poppera potrebné, aby do toho štát veľmi zasahoval.

 

Medzi tvorcami rodinných politík a najnovšie aj rôznych protikrízových opatrení súvisiacich s COVID–19 je podľa neho stále zakorenená predstava, že rodina musí byť definovaná uzatvorením manželstva a životom v spoločnej domácnosti. “Realita je však rozmanitejšia, pestrejšia a nekonvenčnejšia, než to bolo v minulosti, a žiadalo by sa ju pri rôznych nariadeniach reflektovať,” uviedol Popper pre TASR.

Poukázal na reprezentatívny výskum z konca roka 2018, ktorý bol zameraný na rodiny s deťmi vo veku od troch do 12 rokov. “Ukázalo sa, že 0,7 percenta ľudí žije v manželstve v oddelených domácnostiach, 0,6 percenta respondentov žije so ženou ‘bez papiera’ v oddelených domácnostiach a 0,7 percenta respondentov žije s mužom ‘bez papiera’ v oddelených domácnostiach,” doplnil s tým, že ide o tisícky ľudí.

Na Slovensku sa podľa jeho slov aj za bežných okolností ignorujú problémy rôznych partnerských vzťahov a alternatívnych rodinných konštelácií ľudí, ktorí neuzatvorili manželský zväzok a nežijú v spoločnej domácnosti. “A rovnako slepé voči nim sú aj niektoré krízové vládne nariadenia,” zdôraznil.

V partnerských a rodinných vzťahoch sa podľa Poppera treba viac spoľahnúť na ich vlastnú autenticitu, svojprávnosť a zodpovednosť a ponechať na nich aj bremeno rozhodovania, ktoré k slobode voľby vzťahu nevyhnutne patrí. “Partneri by nemali stratiť svoju vlastnú autonómiu ani v situáciách, keď je rozhodovanie bolestné. Určite v týchto časoch zvažujú rôzne riziká a benefity spoločného trávenia času a riadia sa tým, čo u nich prevládne,” uviedol.

Poukázal na to, že pre mnohých je ťažké vybrať si medzi izolovanosťou spojenou s väčším pocitom bezpečia a pocitom blízkosti spojeným s vyšším rizikom nákazy. “Každý pár si túto dilemu bude riešiť po vzájomnej dohode a nie je potrebné, aby do toho štát príliš intervenoval,” zdôraznil pre TASR Popper.

Doplnil, že v tejto súčasnej výzve, ktorej partneri čelia, sa možno niektorí stretávať prestanú a iní, naopak, vytvoria silnejšie spojenecké putá. “Niektoré slabšie vzťahy sa rozpadnú, keď si partneri uvedomia, že sa až tak veľmi nepotrebujú, a iné sa posilnia, keď zistia, že v spoločnej izolácii im je spolu dobre. Ale treba to nechať predovšetkým na nich,” uzavrel.