BRATISLAVA – Písal sa 20. apríl 1944 a svet sa zmietal už piaty rok vo vojne. Keď sa roľník Ondrej Čanecký v ten deň vybral na svoje pole, zrejme ani v tých najbujnejších predstavách nemohol tušiť, čoho sa stane svedkom. Walter Rosenberg a Alfréd Wetzler mali v tom čase za sebou už desaťdňové putovanie a v nohách stovky kilometrov. Keď sa zmorení a vyčerpaní vyvalili na Čaneckého pole, boli na pokraji síl. Posledné dni takmer nejedli ani nepili a zmáhal ich hlad aj únava.
V takomto stave mužov našiel miestny rolník Ondrej Čanecký, a hoci už na prvý pohľad mu muselo byť jasné, že ak im pomôže, riskuje tým veľa, možno aj vlastný život, rozhodol sa ich zobrať do svojho domu a postarať sa o nich. Po štyroch dňoch, keď sa dvojica mužov ako tak zotavila, im poskytol odev a zobral ich na miestny trh do Čadce, kde predávali ošípané. Práve na tomto mieste im predstavil aj židovského lekára Poláka, ktorý ich následne skontaktoval s predstaviteľmi židovskej náboženskej obce v Žiline. Tí im zabezpečili falošné doklady na mená Rudolf Vrba (Walter Rosenberg) a Jozef Lánik (Alfréd Wetzler).
Po spísaní ich svedectva sa svet dozvedel ich príbeh – príbeh dvojice väzňov, ktorí ušli z koncentračného tábora Osvienčim a prehovorili o hrôzach, ktorých tam boli svedkami. Ich správa je jedným z najvýznamnejších dokumentov tragédie holokaustu. Má 32 strán a nazýva sa aj protokol z Osvienčimu.
Čanecký svojim činom zachránil nielen dvojicu utečencov z tábora smrti, ale nepriamo i tisíce maďarských Židov po tom, čo sa svet dozvedel o krutom zabíjaní v Osvienčime.
Spravodliví medzi národmi
Príbeh Ondreja Čaneckého je jedným z deviatich, ktoré včera večer odzneli v historickej budove Slovenskej národnej rady v Bratislave pri príležitostí udeľovania titulov Spravodliví medzi národmi. Okrem Ondreja Čaneckého ho získali tiež Cecília Scheibenreifová a jej syn Rudolf, manželia Imrich a Mária Počuchovci, Štefánia Pellerová, Ignác Chladný a jeho manželka Anna, Karolína Bullová s manželom Františkom, Peter a Anna Brezovský, Ondrej a Elena Rapčanový a Zlatica Vojtková. Ich mená budú vytesané do Múru Cti v Záhrade Spravodlivých v areáli pamätníka Jad Vašem v Jeruzaleme. Pripojili sa tak k 575 Slovákom, ktorí toto ocenenie získali za pomoc a záchranu životov Židov počas druhej svetovej vojny.
“Tieto vyznamenania nie sú len spomínaním, ale poukazujú na odvahu a ľudskosť jednotlivcov v ťažkých časoch a na životné lekcie, z ktorých by sme sa mohli poučiť. Prezentované príbehy sú dych berúcim príkladom najlepších ľudských postojov a hodnôt,” uviedol Zvi Aviner Vapni, veľvyslanec Štátu Izrael na Slovensku.
Nebáli sa pomôcť v ťažkej dobe
Záchrancovia Cecília Scheibenreifová jej syn Rudolf Scheibenreif
Vdova a matka troch synov Cecília Scheibenreifová pracovala počas vojny na mestskom národnom výbore v Nitre ako upratovačka a žila v skromných podmienkach. Napriek tomu spoločne s manželmi Nagyovými pomáhala v roku 1944 ukrývať šesťročné židovské dievčatko Evu Felsenburgovú a robila to až do skončenia vojny, keď sa z koncentračného tábora vrátil jej otec.
Záchrancovia Imrich Počuch jeho manželka Mária Počuchová
Manželia počas vojny zachránili Oskara Neumana – Horanského, jeho ženu Máriu, ich synovca a adoptovaného syna Egona Kuglera (Horanský Dezider Brichta), jeho ženu Melániu Brichtovú a ich syna Arpáda. Po vypuknutí antifašistického povstania koncom roka 1944 ich ukrývali u seba doma tak, že o tom nevedeli dokonca ani niektorí členovia ich vlastnej rodiny, ktorí s nimi žili v jednej domácnosti.
Záchrankyňa Štefánia Pellerová
Židovskí manželia Aurel a Marta Rosenthalovci po založení Slovenského štátu a následnej arizácii previedli svoj obchod na Františka Pellera, jedného zo svojich zamestnancov. Po jeho smrti po ňom v roku 1944 prevzala obchod jeho manželka. Potom, ako sa manželia Rosenthalovci ocitli v nemocnici, postarala sa o ich dve dcérky – Vieru a Denisu Rosenthalové – a ukrývala ich vo svojom dome.
Záchrancovia Anna Chladná jej manžel Ignác Chladný
Po vypuknutí Slovenského národného povstania utiekla židovská rodina Kohlovcov aj s malou dcérou Erikou z mesta Prievidza do lesov s cieľom pripojiť sa k povstalcom. Po potlačení povstania ostali žiť v horách v zlých podmienkach. Keď sa stav malej Eriky zhoršil, jej matka zišla do dediny Motyčka, kde zaklopala na dvere prvého domu. Rodina Chladných, ktorá v ňom žila, pomohla dievčatko zachrániť a počas pobytu u nich ju ukrývala aj pred nemeckými vojakmi.
Zachrancovia Karolína Bullová jej manžel František Bulla
Ukrývali Josefinu Grosz, jej syna Árpáda Grosza, jeho ženu Sáru (Šarlota) Grosz, ich deti Juraja a Petra, Arpáda Grünbergera, jeho ženu Margitu Grünbergerovú a ich dcéru Veronu Grünbergerovú. Žiaľ, ich príbeh mal tragický koniec. Potom, ako Nemci odhalili, čo robia, židovskú rodinu postrieľali. Františka Bullu poslali preč. Sama Karolína Bullová uhorela zaživa pri požiari svojho domu, ktorý Nemci podpálili.
Záchrancovia Peter Brezovský a Anna Brezovská
Zachránili Janku Blumovú a jej dcéry – dvojičky Lili Wernerovú a Annu Weisovú a Anninho a neskôr Lilinho manžela Arpáda Weisa. Židovská rodina si prenajala dom oproti domu Brezovských a v čase najväčšieho ohrozenia sa ukrývali u nich v pivnici. Manželia Brezovskí im nakupovali jedlo a dokonca im pomohli potajme pochovať Annu, keď zomrela v roku 1943.
Záchrancovia Ondrej Rapčan a jeho manželka Elena Rapčanová
V čase, keď boli sami mladými rodičmi zachránili Alexandra Lipschütza, jeho manželku Teréziu Lipschützovú a ich deti Maju a Tomáša. Vo svojom dome im prepustili izbu s jednou posteľou a sami sa nasťahovali do kuchyne. Hoci sami nemali veľa, delili sa s nimi aj o to málo, čo mali.
*Diskusia pod článkom bola z etických dôvodov zrušená.
