Domáce Politika Prezidentské voľby Spoločnosť Top

Prezidentská kampaň oficiálne odštartovala. Takto to vyzeralo pred piatimi rokmi

V roku 2014 vyhral v druhom kole súčasný prezident Andrej Kiska. FOTO TASR - Michal Svítok

BRATISLAVA – Začala sa kampaň. Po tom, čo predseda parlamentu Andrej Danko vo štvrtok určil termín prezidentských volieb, môže sa oficiálne kampaňovať. Už teraz je známych viac ako 10 kandidátov, ďalšie mená sa očakávajú. V roku 2014 sa volebného súboja zúčastnilo 14 kandidátov a volebný súboj bol naozaj ťažký. Objavili sa v ňom známe i menej známe mená a kandidáti sa nevyvarovali výraznej antikampane.

Rusko, nezamestnanosť aj rodina

Vo voľbách v roku 2014 sa v prvom kole stretlo 14 kandidátov. Oficiálnymi prezidentskými kandidátmi boli Robert Fico (Smer-SD), Andrej Kiska, Radoslav Procházka, Milan Kňažko, Ján Čarnogurský, Pavol Hrušovský (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS), Helena Mezenská, Gyula Bárdos (SMK), Ján Jurišta (KSS), Jozef Šimko (SMS), Stanislav Martinčko (KOS), Viliam Fischer, Milan Melník a Jozef Behýl.

Týchto kandidátov schválil a voľby vtedy vyhlásil vtedajší predseda parlamentu – dnes už zosnulý – Pavol Paška.

Už od začatia kampane viedli traja kandidáti. Vtedajší premiér Robert Fico, poslanec a exčlen KDH Radoslav Procházka a podnikateľ bez politickej minulosti Andrej Kiska. V prvom kole vyhral vtedajší premiér Robert Fico. Do druhého kola postúpil s dovtedy neznámym Kiskom a počas nasledujúcich dní sa rozpútal definitívny boj o palác.

Témy, ktoré v tej dobe rezonovali v debatách boli nezamestnanosť mladých ľudí, ale aj vzťah Slovenska k Rusku a NATO. Hovorilo sa aj o rodine a o jej úlohe v spoločnosti. Samostatnou témou bola aj spolupráca medzi vládou a prezidentským palácom a o tom, aká je úloha prezidenta v spoločnosti.

Úžerník Kiska a katolík/súdruh Fico

Čím viac sa schyľovalo ku voľbám, tým výraznejší bol aj súboj najsilnejších kandidátov. V prvom kole volieb sa rozhodlo, že v tom druhom bude bojovať vtedajší premiér Robert Fico a podnikateľ Andrej Kiska. To otvorilo dvere nielen oficiálnym debatám v televízií, ale aj antikampaniam na internete.

Oficiálny boj bol skutočne tvrdý. Do schránok občanov boli doručované letáky, kde bol kandidát na prezidenta Andrej Kiska označovaný za úžerníka. Kiska totiž ešte v deväťdesiatych rokoch založil spoločnosti Triangel a Quatro, ktoré ponúkali ľuďom možnosť kúpiť si tovar na splátky. Vďaka jeho skúsenostiam s veľkoobchodom a maloobchodom ponúkal ľuďom tovar za maloobchodné ceny na splátky a bez navýšenia a napriek tomu zarobil. V tej dobe však ľudia na Slovensku nemali skúsenosti s pôžičkami ani s ich splácaním. To sa odrazilo aj na celkovom obraze, ktorý po rokoch Kiskove spoločnosti mali.

Fico na Kisku útočil aj kvôli jeho údajnej blízkosti k “scientologickej cirkvi.” V tomto ponímaní však nejde o cirkev ako takú, ale o aplikovanú filozofiu. Fico vtedy tvrdil, že Andrej Kiska predstavuje bezpečnostné riziko pre krajinu. Kiska tvrdil, že žiadnych scientológov nepozná, ani nie je jedným z nich.

Robert Fico sa rozhodol k ľuďom hovoriť prostredníctvom “osobných” rozhovorov. V nich hovoril o detstve bez televízie a internetu, ale aj o svojom vierovyznaní. Označil sa v ňom za presvedčeného katolíka. Aj tieto videá sa však voči nemu obrátili, pretože v prihláške do komunistickej strany svojho času napísal, že je ateista. Rozhovore s nim viedol jeden z jeho najbližších v strane v tom čase a dnes už odídenec zo Smeru-SD Marek Maďarič.

Antikampaň fungovala aj na internete. Na facebookovej stránke “Neverím falošnému anjelovi” zakladateľa splátkových spoločností Quatro a Triangel a neskôr Dobrého anjela prezentovali ako anjela úžery a scientológa. Andrej Kiska tiež vyhlásil, že Fico napísal starostom väčších a menších miest a dedín a vyzýval starostov aby zbierali kompromitujúce materiály na Kisku. Fico to poprel.

Antikampaň na internete však neobišla ani Fica. Objavila sa webová stránka “Pozoruhodná chrbtica katolíka/súdruha Fica”, na ktorej pokrútená chrbtica tvorí „červenú niť“  Ficovho životopisu. Súčasťou stránky je opis Ficovej komunistickej mladosti i kauzy jeho vlád vrátane Gorily.

Z tlačovej konferencie prezidentského kandidáta Andreja Kisku (na snímke) v Bratislave 28. februára 2013. Kiska predstavil svoju víziu Slovenska a program, s ktorým chce v prezidentských voľbách v roku 2014 zv흻azí. FOTO TASR – Michal Svítok

Nové podmienky pre kampaň

Kampaň sa však bude viesť za trochu iných podmienok ako to bolo počas minulých voľbách. Zmenili sa finančné limity aj spôsob dokladovania výdavkov. Prezidentskí kandidáti môžu na volebnú kampaň minúť najviac pol milióna eur vrátane dane z pridanej hodnoty pre obidve kolá. Peniaze na kampaň musia viesť na transparentnom účte, každý si tak bude môcť počas kampane pozrieť, na čo kandidáti míňajú peniaze. Kampaň začala 10. januára a skončí sa 48 hodín predo dňom volieb, kedy začína moratórium.

Do finančného limitu, ktorý určuje zákon o volebnej kampani, sa započítavajú aj náklady na propagáciu, ktoré kandidát vynaložil v čase začínajúcom sa 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb. Kandidát tiež môže prijať dary a iné bezodplatné plnenia na volebnú kampaň. Ale iba od osoby s trvalým pobytom na Slovensku, firmy so sídlom na Slovensku či politickej strany registrovanej na Slovensku.

Finančné prostriedky určené na volebnú kampaň musí kandidát viesť na osobitnom účte v banke, kde musia byť vložené výlučne prevodom z iného účtu. Vkladať ich možno do 48 hodín predo dňom konania sa volieb. “Údaje na osobitnom účte musia byť bezplatne, diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám a musia zobrazovať prehľad platobných transakcií,” hovorí zákon.

Počas volieb v roku 2014 tieto podmienky ešte neplatili. Limity pred každým kolom boli 133-tisíc eur.

Robert Fico priznal v oficiálnej kampani

1.kolo – 132 116 eur

2.kolo – 132 545 eur

– celkové náklady na kampaň dodnes tají

Andrej Kiska priznal v oficiálnej kampani

1.kolo – 129 714 eur

2.kolo – 120 879 eur

– na svoju propagáciu celkovo minul 1,3 miliónov eur