Domáce Kultúra Spoločnosť Top

Predstavenie, ktoré je zrkadlom dnešnej doby. Pri Kubovi známu repliku nečakajte

Zdroj: SND / Braňo Konečný

BRATISLAVA – Po úspešnej premiére inscenácie Hriech/Její pastorkyňa prichádza na scénu ďalšia. Činohra Slovenského národného divadla (SND) rozbehla sezónu vo veľkom. Predstavuje už druhú premiéru v 101. divadelnej sezóne. Aj keď pandemické opatrenia nejaký ten čas inštitúciu potrápili, dnes sa ukazuje v plnej paráde. Najnovšie sa diváci môžu tešiť na veselohru Kubo.

 

Do Slovenského národného divadla prichádza najznámejšia slovenská veselohra Kubo. ,,Činohra SND v jubilejnej sezóne siahla po tomto diele slovenskej klasiky, ktoré sa prekvapivo na doskách našej prvej scény doposiaľ nikdy neinscenovalo,’’ uvádza SND.

 

Inscenácia Kubo sa objaví na javisku SND prvýkrát. Zdroj: SND / Braňo Konečný

Zneužitie človeka

Režisér Lukáš Brutovský sa po piatich rokoch vracia do SND. V minulosti uviedol inscenáciu Karvašovej hry Polnočná omša. Dnes divákom ponúka nové čítanie Jozefa Hollého a Kubovho, či dokonca nášho príbehu. Príbehu o tom, aké riziká nám hrozia, keď sa hlupáci a obmedzenci dostanú na pozície, ktoré im neprináležia. ,,Vychádzali sme (dramaturgicky) z toho, že Kuba – napriek tomu, že je to notoricky známy titul – v SND ho ešte nikto neinscenoval. A (koncepčne) z toho, že sa chceme pokúsiť interpretovať príbeh Kuba ako príbeh „nebezpečnej obete“, ako hru o svete hrubých cynikov, ktorí nedokázali odhadnúť dôsledky svojho konania. Od začiatku som preto chcel obsadenie stavať okolo Milana Ondríka, od toho sme sa odrazili,’’ povedal režisér.

Tvorcovia sa na inscenáciu pozerali kriticky. „Hollý napísal pomerne krutý obraz o tom, akým spôsobom dedinská societa zneužíva človeka, ktorý má istý hendikep. To bolo základné východisko pri našom uvažovaní o tejto hre,“ podčiarkol dramaturg Miro Dacho.

Úprimnosť detskými očami

Kuba v inscenácii Brutovského stvárňuje spomínaný Milan Ondrík. Ten sa snažil na hlavnú postavu pozerať detskými očami. ,,Išiel som najviac cez úprimnosť, nehľadal som vtipnú figúrku, ktorá by parodovala človeka. Skôr som to bral vážne, že takí ľudia medzi nami sú. Ono to celé tak z toho textu vyplývalo a Lukáš je režisér, ktorý vie veľmi dobre pracovať s hercom, navzájom sme sa netlačili do žiadnej polohy, ale to nejakým spôsobom vyplynulo,’’ povedal Ondrík. Dodal, že režisér spolu s dramaturgom Mirom Dachom im počas skúšania postupne odkrývali text. ,,Tam nebol ani čas, ako to robiť, ale aby sme to viac menej pochopili. Rozkrývali nám charaktery. Ten text je na prvé prečítanie chabý, ale tie zátvorky, ktoré tam nie sú, nám oni nahlas pri skúškach čítali.”

 

Režisér spolu s dramaturgom odkrývali hercom charaktery postáv. Zdroj: SND / Braňo Konečný

Rozhodnutia sa vypomstia

Inscenácia je až pálčivo aktuálna a režisér by bol rád, ak by ich predstavenie vyznelo tak, že si spoločnosť stvorila nejaké monštrum a neodhadla hranicu svojej zodpovednosti. ,,Zdá sa mi to aktuálne aj v rovine akejsi témy zodpovednosti a toho, ako treba niesť následky za rozhodnutia. Niektoré rozhodnutia sa nám môžu časom vypomstiť, ak zveríme moc, alebo ak si moc uzurpujú ľudia, ktorí s ňou nevedia narábať.’’ Podľa neho niektoré hry zo slovenskej klasiky dokážu veľmi vhodne odrážať tiež javy v súčasnej spoločnosti. ,,Občas mám dojem, že videnie sveta, ktoré sa v týchto komédiách vyskytuje, lepšie zodpovedá niektorým súčasným javom, ako pokusy o nejakú vysokú drámu,’’ dodal Brutovský.

Na aktuálnosť témy reagoval aj herec Emil Horváth, ktorý stvárňuje vdovca Loveckého. ,,Som rád, že Lukáš pokračuje v tej ceste režisérov, ktorí hľadajú určité súčasné prepojenie klasického textu. Máme dôkaz, že človek je nemenný. Otázka charakteru vnímania sveta, bezostyšnosti v zmysle ako konania postáv, ktoré sa často skrývajú za milotu a dobrotu, je to stále živé.’’

 

Podľa Horvátha sa ľudia nemenia. Zdroj: SND / Braňo Konečný

Faloš folklórnych gest

Tvorcovia inscenácie sa zamerali aj na dedinský život. Ich cieľom ale nebolo vytvoriť realistický obrázok života na dedine, skôr sa snažili na to iba poukázať a vytvoriť z toho jazyk inscenácie. Rovnako nezabudli na folklór. ,,Celé je to folklórne, v zlom slova zmysle. My to používame parodicky, lebo aj to mám pocit, že je to v súčasnosti nejaká téma, ktorá sa zneužíva, nejaká predstava o tom, čo je také naše slovenské, čo to je folklór a veľmi umelohmotne sa s týmito prvkami narába a toho sme sa snažili aj my chytiť v našej inscenácii,’’ zdôraznil režisér. V inscenácii sa snažia ukázať faloš a prázdnotu folklórnych gest. Dokonca počas predstavenia diváci uvidia niekoľkokrát vystúpenie profesionálnych tanečníkov.

Rovnako nie je núdza ani o ľakavé scény. Diváci zostanú v pozore aj vďaka puške, ktorú má Kubo. Tvorcovia sa totiž nebránili zveličeniu. ,,To je v prípade tej pušky. Zobrali sme to a urobili sme to ako samostatný motív, že to nie je rybička, ktorá je na smiech, ale že to je zbraň, ktorá sa môže otočiť voči tým ostatným,’’ uviedol režisér.

 

Počas predstavenia sa niekoľkokrát predstavia tanečníci. Zdroj: SND / Braňo Konečný

Bez slávnej repliky?

Veselohru Kubo v roku 1949 uviedli v Martine v réžii Ivana Geguša. Kuba si vtedy zahral Jozef Kroner. Tam sa objavila aj najznámejšia replika, ktorú preslávil práve známy herec: „Anča, aha, ja mám nožík“. Túto vetu ale v SND nečakajte. Autor, evanjelický kňaz Jozef Hollý ju vo svojej veselohre totiž nikdy nenapísal. Režisér Brutovský ale spomína na úsmevný proces skúšania. ,,Prišla za mnou pani rekvizitárka, že či má nožík zháňať a keď som povedal, že netreba, tak sa čudovala, že ako to je možné, že to sa bez toho nedá hrať. Skutočnosť je ale iná,’’ vysvetlil režisér. Tvorcovia sa nepokúšali robiť veľké zásahy do textu a tak sa v hre ani táto replika neobjaví.

Kubo sa do povedomia širšej verejnosti dostal predovšetkým prostredníctvom televíznej inscenácie Martina Ťapáka. ,,Dedinský obmedzenec Kubo sa stal vďaka Jozefovi Kronerovi prototypom komickej figúry, na ktorej sa nesmejú len ostatné postavy, ale predovšetkým diváci. V tomto spracovaní Hollého predlohy sa však pozabudlo na odvrátenú podobu príbehu zo slovenského vidieka – na egoizmus, cynizmus, krutosť postáv, na to, že Kubo je vlastne obchodným artiklom, človekom, ktorého chcú zneužiť na zištné ciele,’’ pripomenulo SND. Tento uhol pohľadu ponúkol v úspešnej inscenácii martinského divadla v roku 1981 režisér Ľubomír Vajdička s Petrom Bzdúchom v hlavnej úlohe.

Podľa dramaturga Mira Dacha sú pre slovenskú kultúru dôležité dve interpretácie Kuba – televízna a práve inscenácia Ľubomíra Vajdičku. „Tam sa prvýkrát stretávame s kritickým čítaním hry, defolklorizáciou a uvažovaním o tom, akí ľudia sa stretávajú na javisku, že to nie je obrázok o hlúpom chlapcovi, ktorý je roztomilý, smiešny a okolo neho sa pohybuje zopár milučkých postáv, ktoré nás pohladia po duši, keď sa popritom ešte zaspieva a zatancuje,“ konštatoval dramaturg.

 

Známa replika sa v inscenácii SND neobjaví. Zdroj: SND / Braňo Konečný

Čas postúpil

Herečka Jana Oľhová, ktorá hrá bohatú vdovu Evu Košárikovú, spomenula aj ďalšiu inscenáciu Kuba. Tú hrali pred deviatimi rokmi v Martine. ,,Tam bol Kubo Dano Heriban, tam sme išli tiež smerom, aby sme defolklorizáciu uskutočnili. Diváci veľmi ožili vtedy, keď Heriban občas parodoval Jozefa Kronera, cítili sme, ako v nich rezonuje televízna inscenácia a že ťažko sa tomu ubránime. Ja dúfam, že aj pri tejto inscenácii ľudia nebudú očakávať starú inscenáciu a že ju hádam dokážeme prekonať, aby si diváci uvedomili, že čas tiež postúpil a táto interpretácia je v poriadku,’’ doplnila Oľhová.

 

Podľa Oľhovej televízny Kubo v ľuďoch stále rezonuje. Zdroj: SND / Braňo Konečný

O inscenačnom tíme a obsadení veselohry Kubo sa dočítate na ďalšej strane. 

Rovnako sa dočítate aj o problémoch v SND kvôli pandemickým opatreniam.