Domáce Regióny Top

Pred polstoročím spadla v Tatrách najtragickejšia lavína. Otta pred smrťou zachránil len šál a kapucňa

Zasypaných stredoškolákov z Komárna a ich učiteľa hľadali pod masou snehu desiatky dobrovoľníkov a záchranárov. Zdroj: Archív OB

CHOTÍN – Takéto nešťastie sa v našich veľhorách doteraz nestalo. Lavíny sú súčasťou zasnežených hôr po celom svete, nie je tomu inak ani vo Vysokých Tatrách. Ale na tú, ktorá tam spadla 20. januára 1974, sa nezabudne nikdy. Stala sa totiž najtragickejšou v ich histórii, pretože pri nej zahynulo až 12 ľudí. Jej obeťami sa stali najmä študenti 3. ročníka Strednej priemyselnej školy strojníckej z Komárna, ktorí tam boli na lyžiarskom výcviku.

Pohodu na lyžiarskom zájazde v našich veľhorách si už štvrtý deň užívalo 31 študentov a učiteľov. Jedným zo žiakov bol aj Otto Berze z Chotína neďaleko Komárna. „Dovtedy šlo všetko v pohode, no v ten deň bolo dosť zlé počasie, pretože fúkal pomerne silný vietor a intenzívne snežilo,“ zaspomínal si na osudný deň Otto, ktorý je jedným z mála, ktorým sa tú hrôzu podarilo prežiť. V Tatrách v ten deň spadlo niekoľko lavín, no tá, ktorá sa odtrhla pri Popradskom plese zo Sedla nad Skokom bola najničivejšia a aj najtragickejšia v doterajšej histórii Vysokých Tatier. Do skončenia výcviku pritom deťom a ich pedagógom chýbali dva dni.

Pri najväčšej tragédii v Tatrách našlo pod masou snehu smrť 11 stredoškolákov z komárňanskej priemyslovky, ich učiteľ a jeho syn. Zdroj: Archív OB

Zázrak pod masou snehu

Napriek nepriaznivému počasiu sa pedagógovia rozhodli pokračovať vo výcviku a študentov rozdelených do skupín zobrali na svah. Pre zlé počasie však lyžovačku asi o desiatej dopoludnia predsa len prerušili. No bolo už neskoro. Odtrhla sa totiž veľká masa snehu, ktorá zasiahla 23 mladých ľudí a ich učiteľa. Niektorí z nich mali šťastie, lebo lavína ich zasiahla iba sčasti a dokázali sa vyslobodiť, iným už pomoci nebolo. Akoby zázrakom z úplne zasypaných ľudí jeden prežil – Otto Berze. „Vypátrali ma Štefan Závacký s lavínovým psom Udom. Zachránilo ma, že pod masou snehu mi ostala na tvári kapucňa. Našli ma v stojacej polohe. Mal som obrovské šťastie,“ spomína Otto na moment, kedy sa vlastne druhýkrát narodil. Medzi obeťami zosunutej obrovskej masy snehu bol aj učiteľ Daniel Korec spolu so svojim 13-ročným synom Milanom. Ich telá našli záchranári až tri metre pod snehom. Obaja sa držali za ruky. Hrúbka zosunutého snehu pritom miestami dosahovala až neuveriteľných 8 metrov! Smutnou zvláštnosťou bolo, že v tých miestach padajú lavíny iba ojedinelo. V priemere raz za 30 rokov.

Za svoj život môže Otto Berze vďačiť horskému záchranárovi Štefanovi Závackému a nemeckému ovčiakovi Udovi, ktorý ho pod vysokou vrstvou snehu vyňuchal a ukázal tak záchranárom, kde majú hľadať. Zdroj: Archív OB

Hrôza sa stala tam, kde to nikto nečakal

Študenti mali mať na záver preteky, a tak sa v predposledný deň rozhodli ísť na svah trochu si pred nimi ešte zatrénovať. Už-už sa chystali na obed, keď sa celá tá hrôza stala. „Keď sme šli k svahu niekto si všimol v snehu zapichnutú tabuľu – lavínové nebezpečenstvo. Išli sme však ďalej. Tam, kde nám nemalo hroziť nič, pretože tam vraj za predošlých viac ako 15 rokov nespadla žiadna lavína,“ vracia sa na začiatok smutného príbehu. Študenti sa spúšťali na kopci, kde nebol vlek, preto vždy museli hore vyjsť po svojich. „Zrazu som iba počul obrovský hukot a zbadal veľkú bielu stenu neďaleko odo mňa. Bola to lavína, ktorá sa odtrhla na protiľahlom kopci. Smolu sme mali v tom, že tá obrovská masa snehu sa nezastavila v doline, ale pokračovala na protiľahlý svah, kde sme práve vtedy boli my. Nachádzali sme sa síce dosť vysoko, preto sme si mysleli, že tam sme v bezpečí, lenže to bol veľký omyl,“ oživuje si dnes už dôchodca momenty hrôzy. To najhoršie ale malo ešte len prísť. Lavína, ktorá sa odtrhla vo výške 2200 m, dosiahla v mieste odtrhu výšku až 4 m a dĺžku 350 m. Masa snehu prekonala približne 1500 m s prevýšením 760 m a nános dosahoval miestami skoro 8 m a šírku takmer 530 m. Objem snehu v spadnutej lavíne odhadli na 150 000 metrov kubických.

Najničivejšia lavína vo Vysokých Tatrách z pohľadu obetí spadla pri Popradskom plese zo Sedla nad Skokom. Zdroj: Archív OB

Masa snehu si s ním robila, čo chcela

Pád takejto obrovskej masy snehu neprežilo 12 ľudí. „Tí, ktorí boli na svahu nižšie ako ja, nemali žiadnu šancu prežiť. Mne sa to podarilo iba obrovským zázrakom,“ povzdychol si pri spomienke na osudný deň Otto Berze, ktorý sa na to, čo sa s ním dialo pod snehom, veľmi nepamätá. „Pred tou lavínou som chcel aj ujsť, no nemal som šancu. Tlaková vlna ma totiž zrazila a sneh ma potom gúľal hore kopcom. Ani netuším ako, no stihol som sa dať do takého klbka, v ktorom ma tá masa valiaceho snehu niekoľkokrát pretočila. Koľkokrát, to neviem, ale odrazu som do čohosi narazil. Bol to smrek. Mal som veľké šťastie, že som zastal za ním,“ pridáva útržok z prežitého hororu Otto, ktorému sa pred tragédiou stala ešte jedna vec, vďaka ktorej to celé zrejme prežil „Na pol ceste dolu som na lyžiach spadol, lebo krátko pred obedom sa mi veru nechcelo šliapať taký kus hore. Chcel som počkať na tých, ktorí sa ešte zviezli a chystali sa naspäť. Potom sme už mali ísť na obed,“ skladá obrázky z príbehu, kedy sa po druhýkrát narodil. Vtedy mal 17 rokov.

Po svojej zázračnej záchrane strávil Otto Berze niekoľko dní v popradskej nemocnici. Zdroj: Archív OB