BRATISLAVA – Čas Vianoc ešte len dnes zavítal do domácností pravoslávnych kresťanov. Štedrý deň podľa Juliánskeho kalendára tento rok pripadol na stredu. Významnú časť pravoslávnych veriacich tvoria Rusíni. Preto sa u nás nazývajú aj Rusínske Vianoce. O tom, že prekvitajú bohatými zvykmi a tradíciami, niet pochýb.
Pravoslávni začínajú sláviť Vianoce (Roždestvo) tiež ako ostatní kresťania 24. decembra. Avšak podľa juliánskeho kalendára. Keď je podľa ich kalendára Štedrý deň, podľa gregoriánskeho je už 6. január.
Vianoce trvajú tri dni. Začínajú sa štedrou večerou. Predtým sa konajú bohoslužby, ktoré sa nazývajú Veliké povečerie. Po Štedrom dni, teda 7. januára (u nich 25. decembra) oslavujú Roždenie Christova – Narodenia Ježiša Krista. Po tomto sviatku majú sobor presvjatoj Bohorodic – sviatok presvätej Bohorodičky. A tretí deň je symbolicky zasvätený prvému mučeníkovi sv. Štefanovi.
Cirkevný Nový rok pravoslávni slávia 14. januára. Sviatok Bohojavlenia, ktorý poznáme ako Traja králi pripadá na 19. januára.
Studená voda
S pravoslávnymi Vianocami sa viaže aj mnoho tradícií. ,,Pred štedrou večerou sa zvykli členovia rodiny poumývať v studenej vode. Kedysi sa chodilo priamo do potoka alebo sa umývali v snehu,‘‘ vysvetľuje pre Glob.sk etnologička Katarína Nádaská. Tento akt bol symbolom toho, aby boli počas roka všetci zdraví. Zvyk sa zachoval v mnohých domácnostiach dodnes.
Tradíciou počas štedrej večere je to, že okolo stola obsluhuje iba jeden človek, zvyčajne gazdiná. Keď je niekto neprítomný, na stôl sa mu dá tanier. Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou, ktorá je v staroslovienčine. Po nej gazda povie úvodnú reč k sviatkom. Po tom gazdiná každému urobí na čelo kríž z medu a začne sa večerať.
Pokojné popoludnie
Pred slávnostnými vianočnými sviatkami držia veriaci veľmi prísny 30 dňový pôst. ,,Aj na štedrej večeri, ktorá sa nazýva Svjatyj večur, sa objavujú iba pôstne jedlá. Pôvodne pravoslávni veriaci nemali ani len rybu,‘‘ komentuje Nádaská. Napriek tomu sa na štedrý večer veľmi tešili.
Všetky jedlá štedrej večere sa varia už počas dňa, aby bolo popoludnie pokojné. Za stôl zasadne rodina až vtedy, keď vyjde prvá hviezda. Je to medzi 17-18 hodinou.
Pravoslávne koledy
Na stole nesmie chýbať špeciálny biely chlieb kračun, cesnak, med a zemiaky. Tradíciou sú aj vianočné polievky. ,,Z kapusty sa varí polievka jucha a podáva sa tiež hubová mačanka. Súčasťou večere sú bobaľky s makom a pirohy plnené zemiakmi alebo slivkovým lekvárom,‘‘ opisuje etnologička Nádaská.
Po štedrej večeri sa rodina pomodlí a ide k vianočnému stromčeku. Tam si spoločne rozbaľujú darčeky. O polnoci vyrazia na slávnostnú bohoslužbu.
Na druhý deň už pôst nie je. Oslava sviatkov je preto plná radosti a veselosti. Von vychádzajú koledníci a spievajú pravoslávne koledy.
