BRATISLAVA – Koniec strany extrémistov? Senát Najvyššieho súdu dnes o tom, či skoncuje so stranou Mariana Kotlebu, nerozhodol. Podnet na jej rozpustenie podal generálny prokurátor Jaromír Čižnár pred takmer dvomi rokmi. Dnes po viac ako 8 hodinovom pojednávaní súd prípad odročil. Znovu sa tak bude o zrušení ĽSNS hovoriť 29. apríla o 10:00.
“Neexistuje jeden zákonný dôvod, aby naša strana bola rozpustená. S tým ideme na súd,” povedal pri príchode na Najvyšší súd predseda strany Marian Kotleba. Proti rozpusteniu protestovali aj stovky ich prívržencov, ktorí prišli zo všetkých kútov Slovenska. Demonštranti sa počas dňa presúvali medzi budovou, v ktorej sídli Najvyšší súd a Generálnu prokuratúru.
Rozpustením ĽSNS sa zaoberal na verejnom zasadnutí päťčlenný senát Správneho kolégia Najvyššieho súdu na čele s predsedníčkou senátu Janou Zemkovou.
Tá krátko pred desiatou hodinou otvorila pojednávanie.
Obžaloba hovorí o podobnosti so Slovenskou pospolitosťou
Prokurátor Ivan Minár, zástupca generálnej prokuratúry, na pojednávaní pripomenul, že v minulosti už k rozpusteniu politickej strany prišlo. A to práve Slovenskej pospolitosti, na čele ktorej stál Marian Kotleba. “Aktéri, ktorí boli vtedy pred súdom, sú v podstate rovnakí,” uviedol. ĽSNS je podľa neho len pokračovateľom ambícií Slovenskej pospolitosti. Spoločnú nemajú podľa neho len vedúcu osobnosť, ale aj ideologickú a názorovú spriaznenosť. “Poučili sa – ich stanovy, ako aj vystúpenia čelných predstaviteľov sa stali sofistikovanejšie, opatrnejšie aj vyspelejšie,” upozorňuje zástupca prokuratúry, podľa ktorého má na tom podiel práve rozhodnutie o rozpustení Slovenskej pospolitosti.
Prokuratúra sa v žalobe zamerala aj na samotný program ĽSNS, ktorý podľa Minára neponúka konštruktívne riešenia. Kladie si tiež otázku, kde kotlebovci plánujú vziať finančné prostriedky na tak rozsiahle zmeny, aké v ňom sľubujú.
Za základnú podmienku pre žalobu však považujú porušenie Ústavy SR. Ako problémovú vidia časť volebného programu strany o urobení poriadku “s parazitmi v osadách.” Pozornosť tiež upriamili na ambíciu kotlebovcov zaviesť domobranu. Podľa prokuratúry program strany obsahuje rasistické zastrašovanie príslušníkov rómskej menšiny. “Aj títo ľudia majú právo žiť bez zastrašovania,” povedal prokurátor. “Zaistenie bezpečnosti ľudí musí garantovať štát a nie iný subjekt, a už vôbec nie politická strana,” tvrdí. Tiež si kladie otázku, aké príkazy by domobrala plnila. “No príkaz strany,” tvrdí. Podľa neho to v demokratickom štáte nie je prípustné.
Obžaloba tiež spomínala napríklad Kotlebove hliadky vo vlakoch, či hlásenie sa k vojnovému Slovenskému štátu a vtedajšiemu prezidentovi Jozefovi Tisovi. Poukazuje aj na využívanie symboliky čísel, napríklad pri odovzdávaní šeku sociálne slabšej rodine v hodnote 1488 eur. Ak by sa podľa Minára uskutočnili ciele strany, “odstránila by sa vláda práva a bola by nastolená vláda jednej strany.” V závere svojej reči zdôraznil, že “demokracia má právo a povinnosť sa brániť.”
Politická objednávka?
Žaloba na rozpustenie politickej strany Kotleba – ĽSNS bola na Najvyšší súd SR podaná na politickú objednávku. Uviedol to na pojednávaní Najvyššieho súdu právny zástupca strany Radovan Hrádek. Hrádka strana nominovala aj vo februárovej voľbe na post ústavného sudcu. ĽSNS sa na pojednávaní dištancovala od Slovenskej pospolitosti. Tvrdili, že ide o dve úplne odlišné strany, pričom oni si demokratické princípy ctia.
Kotlebovci na pojednávaní navrhli výsluch generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, expremiéra Roberta Fica, prezidenta Andreja Kisku, predsedu parlamentu Andreja Danka či bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara.
Obhajoba vo svojej argumentácie tiež uviedla niekoľko príkladov, ktoré majú poukazovať na to, že, aj viacero politikov, ako napríklad Robert Kaliňák v čase riadenia ministerstva vnútra, hovorilo o problémoch v rómskych osadách a tomu prislúchajúcich opatreniam. „Keď žalovaný hovorí o urobení poriadku v osadách, je to podobné s tým, ako keď politici Smeru-SD hovoria o posilnení hliadok v nich,“ argumentuje obhajoba. Dôvod na rozpustenie strany nevideli.
Kritizoval Čižnára, aj za jeho neúčasť na pojednávaní
Právny zástupca strany Mariana Kotlebu Radovan Hrádek v obhajobe tiež odmieta, že by strana presadzoval rasistické a xenofóbne názory. „Žalovaný nikdy neposudzoval cigánov ani iných príslušníkov národnostných menšín na kolektívnom princípe, ale individuálne iba na základe jej správania,“ uviedol.
Čo sa týka domobrany, kotlebovci majú svoj argument. Svojho času ju totiž chcela zaviesť aj SNS, bolo to ešte v čase, kedy na jej čele stál Ján Slota. Ako argumentujú, “ich vtedy nikto nechcel rozpustiť.”
K slovu sa dostal po vystúpení právnych zástupcov aj sám Marian Kotleba. Podľa neho žaloba, ktorú podal Jaromír Čižnár, nespĺňa ani štandardy bakalárskej práce. “Z môjho pohľadu ide o čistú fabuláciu s cieľom získať si verejnú mienku,” povedal. Tiež upozornil na to, že Čižnár neprišiel na pojednávanie osobne. O svojej strane tvrdí, že ľudí súdili vždy iba podľa toho, ako sa správali. Vysvetlil tiež, že výraz čierne osady, ktorý používajú, sa vzťahuje na tzv. čierne, teda nelegálne stavby. Obhajoval tiež zavedenie domobrany, hliadok vo vlakoch, označenie NATO za zločineckú organizáciu či poukázal na rozdiel medzi utečencom a imigrantom.
Záverečná reč po ôsmych hodinách
Potom, ako sa si senát zobral zruba štvrťhodiny na poradu, slovo dostala opäť obžaloba. Prokurátor Ivan Minár vo svojom záverečnom slove uviedol, že žaloba trvajú na svojom. „Nič sa nezmenilo,“ vyhlásil. Zastal sa aj generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, pričom zdôraznil, že dať návrh na rozpustenie politickej strany dal do jeho rúk zákon. „Áno, po prvýkrát je žalovaná nie marginálna, ale parlamentná politická strana,“ povedal, s tým, že aj generálny prokurátor si je vedomí toho, akú má subjekt podporu medzi voličmi. „Sú splnené všetky zákonné podmienky na to, aby Najvyšší súd SR Kotlebovu ĽSNS rozpustil,“ povedal na záver.
Na druhej strane obhajoba tvrdila, že generálny prokurátor nepreukázal, že by Kotlebova strana svojou činnosťou či stanovami porušila zákony či medzinárodné zmluvy. Navrhovali preto, aby senát žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Verdikt si ale nevypočuli. Senát rozhodol o odročení pojednávania na 29. apríla so začiatkom o 10:00. Vtedy by sme sa už mali dozvedieť, či ĽSNS bude stranou aj naďalej, ale príde k jej rozpusteniu.
Čakalo sa takmer dva roky
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal žalobu na rozpustenie Kotlebovej strany 24. mája 2017, teda takmer pred dvomi rokmi. Ako vtedy vysvetlil, “extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami svojím programom a činnosťou porušuje Ústavu, zákony a medzinárodné zmluvy“. Čižnár k takémuto kroku pristúpil po tom, ako od volieb v marci 2016 dostal desiatky elektronických podaní, v ktorých bol vyzývaný k tomu, aby takýto podnet na Najvyšší súd podal.
Kedy môže byť strana rozpustená?
Podľa zákona o politických stranách „strana, európska strana a európska nadácia nesmú svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.“ Ak to nejaký subjekt poruší, generálny prokurátor môže podať návrh na jej rozpustenie.
Zákon zároveň stanovuje aj to, že ak súd „rozhodol o rozpustení strany s likvidáciou, náhrada primeraných výdavkov a odmena za výkon funkcie likvidátora sa uhrádza z majetku strany.“ Ak bola strana rozpustená bez likvidácie, ministerstvo vnútra aj bez návrhu vykoná výmaz strany z registra strán.
V ére našej samostatnosti sa stalo zatiaľ iba jediný raz, aby bola politická strana rozpustená. V roku 2006 rozhodol na podnet vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku o rozpustení Slovenskej pospolitosti – subjektu, na čele ktorého stál tiež Marian Kotleba.
Správu budeme aktualizovať.
