Banská Bystrica Detva Domáce Regióny Top Zvolen

Poukázala na šafárenie v štátnej organizácii, tak ju vyhodili. Po rokoch musia Ľubici vyplatiť ušlý zisk

Ľubica Lapinová sa teší, pretože nerovný boj so svojím bývalým zamestnávateľom sa jej podarilo doviesť do víťazného konca. Zdroj: Glob.sk/juh

DETVA – Prešla si neľahkú cestu. Príbeh Ľubice Lapinovej z obce Podkriváň neďaleko Detvy je dôkazom toho, že hoci poctivosť má u nás vydláždenú cestu za problémami, tak občas predsa len vie zvíťaziť. A práve táto žena dokázala, že veriť v pravdu a bojovať za ňu sa oplatí. Hoci si sama pri tom prešla doslova peklom, práve tu spoznávala skutočné charaktery ľudí pohybujúcich sa okolo nej. Mnohé priateľstvá sa skončili, iné nadviazala.

Smutný príbeh Ľubice Lapinovej sa začal odohrávať ešte v roku 2010. V štátnej organizácii Lesoprojekt Zvolen, neskôr pretransformovaný a premenovaný na Národné lesnícke centrum, pracovala Ľubica Lapinová ako kontrolórka na úseku vnútornej kontroly 25 rokov. „Na starosti som mala najmä vnútornú ekonomickú kontrolu, prešetrovanie a vybavovanie sťažností. Pod to od roku 2008 patrila i finančná kontrola,“ prezradila hneď v úvode Ľ. Lapinová. Na vážne porušenia zákona u zamestnávateľa narazila v roku 2010, keď preverovala obstarávanie. A vtedy sa začalo v jej živote doslova peklo.

Národné lesnícke centrum muselo Ľubici Lapinovej vyplatiť všetku jej ušlú mzdu za jej nezákonné prepustenie z práce po tom, ako poukázala na šafárenie so štátnymi peniazmi. Zdroj: Glob.sk/juh

Kauza „Forestportál“

Lapinová ešte v roku 2008 zistila rozdiely pri nákupoch a pracovných cestách zamestnancov, na čo upozornila aj svojich nadriadených, pričom na svojich podložených zisteniach trvala rovnako, ako na ich náprave. Práve tým sa stávala v očiach svojich šéfov nepohodlnou. „Bola to však moja práca, ktorú som chcela robiť čo najlepšie, lebo aj nado mnou boli ľudia, ktorí zase kontrolovali mňa,“ vraví žena, ktorá neskôr na svoju poctivosť doplatila. Zlom v jej práci a živote nastal v roku 2010 po odhaleniach pri preverovaní verejného obstarávania a zmluvy uzatvorenej na sumu 772 386 eur. Výsledkom tendra bola technicky podpriemerná webová stránka, na ktorej bol prekopírovaný obsah. Kauza sa neskôr stala známou pod názvom „Kauza Forestportál“. Veci, ktoré sa poctivej kontrolórke začali diať od jej nadriadených, však nečakala. „Vedela som, že idú po mne, pretože namiesto mojej bežnej práce som dostávala za úlohu skenovať zmluvy s veľkým počtom strán a robiť administratívu,“ vracia sa Ľubica k chvíľam, kedy na svoje zistenia upozornila nadriadených.

Zaujímavý a odvážny príbeh bojovníčky Ľubice Lapinovej sa dostal aj do knihy Jána Mičovského. Zdroj: Glob.sk/juh

Jediná, no nadbytočná!

Do zvláštnej situácie sa však dostala ešte počas kontroly, lebo staré vedenie podniku padlo a jej novým šéfom sa stal práve predseda výberovej komisie z kontrolovaného obstarávania. „Ten odo mňa neskôr chcel, aby som svoje zistenia z kontroly spomínaného obstarávania upravila, čo som odmietla. Prerobila som len formálne nedostatky, na porušení zákona som však trvala,“ vraví statočná žena, ktorá svoje zistenia zaslala Správe finančnej kontroly a tá mnohé z jej nálezov potvrdila. A čo sa stalo? „Nuž iba to, že ja som dostala, údajne pre nadbytočnosť, začiatkom roka 2012 výpoveď. A to aj napriek tomu, že som bola jedinou kontrolórkou!“ krúti hlavou nad krokom svojich nadriadených Ľubica. A to vtedy ešte ani len netušila, že na ňu čaká nielen boj so štátnou mašinériou na dokázanie svojej pravdy, ale dokonca i o holú existenciu.

Hoci bola Ľubica Lapinová v práci jedinou kontrolórkou, jej zamestnávateľ ju prepustil ako nadbytočnú! Navyše ju naháňal po súdoch a odmietal jej zaplatiť mzdu za nezákonné prepustenie z práce Zdroj: TASR

Namiesto trestu odmena

Pred svojím núteným odchodom zo zamestnania chcela dokončiť ďalšiu kontrolu, no keďže bola na PN­‑ke, vzala si niektoré dokumenty domov. A tu sa začali diať zo strany jej nadriadených ďalšie zvláštne veci. „Začali o mne chýriť, že som ich chcela ukradnúť, za čo som sa od nich dočkala trestného oznámenia. Pritom nadriadení moje návrhy na riadne prevzatie dokumentov odmietli. Vtedy sa odo mňa odvracali nielen kolegovia, od ktorých by som to teda vôbec nečakala, ale i mnohí dobrí priatelia, ktorí uverili štvavej kampani proti mne. Žiaľ, mnohí ani po dokázaní, že som nevinná, ba mala som pravdu, sa ku mne nehlásia ani teraz,“ povzdychne si Ľubica, ktorá po ataku nadriadených podala podnet na Najvyšší kontrolný úrad, ministerstvo pôdohospodárstva, Úrad vlády i niektorým poslancom. Zvláštne na celej veci bolo, že kým ona dostala výpoveď, členovia výberovej komisie dostali iba formálne tresty, ba niektorí si mali aj kariérne polepšiť. Dokonca disciplinárne konanie voči predsedovi, ktorý bol jej novým riaditeľom, bolo zastavené. „Toto je, žiaľ, slovenská realita,“ dodáva  Lapinová. Ona sama, napriek tomu, že poukázala na podivné machinácie so štátnymi peniazmi, sa dostala do existenčných problémov. „Bola som bez práce, ktorú v okolí Detvy nebolo možné v tom čase len tak ľahko nájsť. Napokon som sa zamestnala na tri dni v týždni v rámci aktivačných prác u nás na obecnom úrade. Robila som tam pomocné práce, ako nahadzovanie vecí do počítača, zakladala informácie, popri tom som pomáha kontrolovať veci matrikárke, starala sa o knižnicu a občas poupratovala, za čo som dostávala 180 eur mesačne,“ opísala Ľubica svoje pretĺkanie sa životom. Šťastie sa na ňu obrátilo aspoň v tom, že sa jej rozhodli pomôcť organizácie, ktoré odhaľujú šafárenie so štátnymi či európskymi financiami.

Za svoju odvahu poukázať na nekalú činnosť v štátnej organizácii dostala Ľubica Lapinová ocenenie Biela vrana. Zdroj: SITA

Peniaze prišli aj odídu

Ľubica Lapinová napriek rozličným telefonátom, atakom, zásielkam, nočným sms správam, ohováračkám aj dvom trestným oznámeniam neustúpila a pustila sa do boja s jej bývalým zamestnávateľom. Na súdoch ju zastupovali advokátky Eva Kováčechová a Kristína Babiaková z VIA IURIS, ktoré platila nadácia Zastavme korupciu, lebo nezamestnaná žena by si ich dovoliť nemohla. „Viackrát sme sa s protistranou pokúsili aj o mimosúdne riešenie sporu, čo vyústilo až do takmer osobných invektív zo strany vedenia voči pani Lapinovej. Jej bývalý zamestnávateľ na ňu zvyšoval tlak i opakovanými trestnými oznámeniami,“ uviedla Eva Kováčechová. Obe bojovníčky za pravdu však začali na súdoch žať úspechy, pretože za pravdu im dali nielen okresný, ale aj krajský, ba po dovolaní i Najvyšší súd SR. Ľubica Lapinová napokon dosiahla veľké víťazstvo a jej bývalý zamestnávateľ jej musel doplatiť ušlú mzdu za nezákonnú výpoveď. „Zvláštne je, že hoci som ako aktivačná pracovníčka poctivo odpracovala na obecnom úrade všetky dni, ktoré mi boli nariadené, musím vrátiť úradu práce peniaze, ktoré mi za to vyplatili. Vraj preto, lebo som napokon dostala mzdu u zamestnávateľa, ktorý ma protizákonne prepustil. Ale prečo? Veď ja som si tie dni odpracovala a to, že ma prepustili nebola moja vina,“ krútila hlavou nad celou vecou Lapinová, ktorej Národné lesnícke centrum nielen uznalo nárok na náhradu ušlej mzdy, ale jej ju v júni aj definitívne vyplatilo.

Ľubica Lapinová je dnes šťastná, že azda najhoršie obdobie svojho života má už za sebou. Pripomínať jej ho bude už iba príbeh, ktorý o nej zakomponoval do svojej knihy Ján Mičovský. Zdroj: Glob.sk/juh

Veľké poďakovanie

Za svoju statočnosť navyše získala Ľubica Lapinová ocenenie Biela vrana. „Pani Lapinovej sme v jej kauze pomáhali od úplného začiatku, preto máme obrovskú radosť z toho, že spravodlivosť v jej prípade napokon zvíťazila,“ neskrývala svoje pocity Katarína Žitniaková z VIA IURIS. „Veľké ďakujem patrí nielen VIA IURIS, či advokátkam Eve Kováčechovej a Kristíne Babiakovej, ktorým nebol ľahostajný môj prípad a ujali sa ho s tým, že tento boj vyhráme, ale aj ďalším ľuďom, ktorí mi pomáhali radami a povzbudzovali ma v boji za pravdu. Úprimne poviem, hoci mám z toho celého zmiešané pocity, som rada, že to takto dopadlo. Navyše som získala nových priateľov, ktorých by som inak nikdy nespoznala. A ak niekto bude potrebovať moju pomoc či radu v boji za pravdu, tak ako som ho zvádzala ja, veľmi rada mu pomôžem,“ dodala na záver Ľubica Lapinová. Hoci statočná žena už svoje peniaze za neprávom udelenú výpoveď a ak aj nevyplatenú mzdu má, túži ešte po jednej veci. “Hoci mi mnohí hovorili, aby som žiadala aj nemajetkovú ujmu, lenže to by boli ďalšie súdne ťahanice a o tie ja už nestojí. Chcela by som ale od bývalého zamestnávateľa aspoň jedno, aby sa mi verejne ospravedlnil za všetky nepravdy, ktoré, o mne na verejnosti rozširoval, a za všetky príkoria, ktoré mi svojím činom spôsobil,” zaželala si Ľubica na úplný záver.

Galéria
Azda najhoršie obdobie vo svojom živote prežívala Ľubica Lapinová po tom, ako ju jej bývalý zamestnávateľ prepustil z práce po tom, čo poukázala na chyby pri verejnom obstarávaní. Zdroj: TASR
Za svoju odvahu poukázať na nekalú činnosť v štátnej organizácii dostala Ľubica Lapinová ocenenie Biela vrana. Zdroj: SITA
Zvláštne praktiky pri verejnom obstarávaní v Národnom lesníckom centre, na ktoré Ľubica Lapinová upozornila, sa jeho hlavných aktérov trestne vôbec nedotkli. Zdroj: Glob.sk/juh
navigate_before
navigate_next