BRATISLAVA – Dramatik, publicista, väzeň, politik, hovorca Charty 77, filozof a posledný československý prezident. Václav Havel zomrel presne pred siedmimi rokmi. Naposledy vydýchol na svojej milovanej chalupe na Hrádečku u Trutnova vo veku 75 rokov.
Havel je dodnes na Slovensku vnímaný kontroverzne. Pripisuje sa mu napríklad vina za zlikvidovanie ťažkého zbrojného priemyslu. Pravdou však je, že ukončenie takzvanej “špeciálnej” výroby na Slovensku a následnú snaha o konverziu na civilnú produkciu, podpísali už komunisti. Vznikajúce Kresťansko-demokratické hnutie mu vyčítalo jeho verejnú podporu Verejnosti proti násiliu v prvých slobodných voľbách v roku 1990. Petržalčanom zasa prekážalo, že o Petržalke sa vyjadril ako o “kurníku”.
Jeho aktivita z čias odporu voči komunistickému režimu, kedy svoje názory na slobodu a ľudské práva neváhal šíriť napriek niekoľkým trestom vo väzení, nebola časťou verejnosti na Slovensku nikdy poriadne docenená. Jeho filozofická a publikačná činnosť oslovila len zlomok Slovákov, dokonca aj spomedzi intelektuálov.
Ako Čech a prezident Československa bol tŕňom v oku aj slovenským nacionalistom. Keď na výročie Československej štátnosti 28. októbra 1991 navštívil Bratislavu, hádzali po ňom vajíčka. Na pozíciu československého prezidenta rezignoval krátko po tom, čo bola na Slovensku v júli 1992 prijatá Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Havel však týmto krokom v politike neskončil. Stal sa dvojnásobným českým prezidentom a bol na čele Českej republiky aj pri jej vstupe do NATO či Európskej únie. Po tom, čo skončil jeho madát prezidneta sa venoval politike aj naďalej. Zároveň sa angažoval v prednášateľskej a publikačnej činnosti, čo mu vydržalo až do jeho smrti.
Po jeho smrti si ho Slovenská republika uctila vyhlásením štátneho smútku na piatok 23. decembra 2011. Dodnes však na Slovensku neexistuje žiadne námestie či ulica, ktoré by oficiálne niesli meno posledného československého prezidenta.
