BRATISLAVA – Veľké finále pri voľbe sudcov Ústavného súdu sa opäť odkladá. Poslanci nebudú ani dnes vyberať 18 kandidátov pre prezidenta Andreja Kisku, z ktorých polovicu má hlava štátu následne poslať do Košíc. Hoci výbor už vyriešil patovú situáciu okolo Roberta Fica a dal mu zelenú, poslanci včera začatú rozpravu neukončili. A zrejme ju neukončia ani dnes. Čas hrá však proti nim. Do konca mandátu deviatim súčasným sudcom ostáva už iba osem dní.
Dátum rozpravy aj samotného hlasovania sa pritom už niekoľkokrát posúvali. Ako prvý termín sa spomínala minulá streda, respektíve štvrtok. Nakoľko však výbor nemal jasné stanovisko v otázke Roberta Fica a jeho právnickej praxe, debata a tým pádom aj hlasovanie v pléne sa preložili o celý jeden týždeň. Nakoniec však poslanci o sudcoch nehovorili ani túto stredu. Výbor zaujal stanovisko v prípade expremiéra a šéfa Smeru-SD až vo štvrtok ráno a dal mu zelenú.
Ani to však veci neurýchlilo. Práve naopak. V rozprave, ktorá sa začala len včera krátko pred štvrtou popoludní sa stal hlavnou témou vystúpení práve bývalý premiér. Písomne sa do rozpravy prihlásilo až 12 rečníkov. Vystúpiť však stihli iba traja. Rokovanie o sudcoch bolo následne prerušené kvôli hlasovaniu o iných bodoch schôdze.
Podpredseda parlamentu Martin Glváč (Smer-SD) následne oznámil krátko po šiestej popoludní, že pokračovať budú až dnes dopoludnia. Podľa podpredsedu parlamentu Andreja Hrnčiara (Most-Híd) rokovací deň by mali dnes poslanci ukončiť už popoludní o 14-tej hodine. To, či sa dovtedy dostanú k slovu všetci poslanci však vôbec nie je isté. V pondelok rokovanie zatiaľ v pláne nie je a parlament sa tak stretne najskôr v utorok. V tento deň by mohlo konečne dôjsť aj k samotnému hlasovaniu. To má však stále neistý koniec. Otázniky visia aj nad tým, aký postoj nakoniec zaujme prezident Andrej Kiska. V prípade Ústavného súdu sa však už dnes hrá o čas. Akékoľvek obštrukcie ho v momentálnej situácii môžu znefunkčniť.
Bude sa na Ústavnom súde iba kúriť a svietiť?
Ak by do 16. februára, kedy sa končí mandát deviatim ústavným sudcom neboli zvolení a následne vymenovaní noví, Ústavný súd by bol výrazne paralizovaný. Ostali by v ňom totiž iba štyria sudcovia z trinástich. Jana Baricová bola do funkcie menovaná v roku 2014. Zvyšná trojica – Mojmír Mamojka, Jana Laššáková a Miroslav Duriš v decembri 2017. Ich menovaniu pritom predchádzali dlhodobé obštrukcie zo strany prezidenta Andreja Kisku.
Na vážnosti situácie pridáva aj fakt, že spomínaná štvorica pôsobí v troch rôznych senátoch. V praxi by to znamenalo, že Ústavný súd by nemohol prijímať nielen plenárne, ale ani senátne rozhodnutia.
Čiastkovým riešením by bolo, ak by sa sily na Ústavnom súde preskupili tak, aby zostavujúci sudcovia pôsobili v rámci jedného senátu. Aj to by však situáciu vyriešilo iba čiastočne. Ako totiž upozornil ústavný právnik Marek Domin, Ústavný súd by v takomto prípade mohol „prerokovávať len senátne veci.“ Na tie plenárne je totiž potrebné, aby mal aspoň sedem členov z trinástich. Rozhodnutie o presune sudcov by okrem toho musel urobiť samotný Ústavný súd a to ešte predtým, ako sa skončí mandát súčasným sudcom. Čiže v horizonte ôsmich dní.
