BRATISLAVA – Novelu zákona o Policajnom zbore, ktorou sa má zmeniť napríklad spôsob voľby policajného prezidenta alebo šéfa policajnej inšpekcie, dnes v úvode druhého rokovacieho dňa 35. schôdze prerokujú poslanci Národnej rady SR.
Podľa novely z ministerstva vnútra má po novom policajného prezidenta vymenovať do funkcie minister vnútra na základe výberového konania a po verejnom vypočutí v parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť, ak výbor odporučí jeho vymenovanie. Funkčné obdobie šéfa polície má byť štvorročné, pričom sa o funkciu môže uchádzať ešte jedenkrát. Komisia, ktorá má posudzovať kandidátov do funkcie policajného prezidenta, má podľa novely sedem členov. „Dvoch členov komisie menuje minister vnútra a po jednom členovi komisie menuje generálny prokurátor, prezident Policajného zboru, riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, rektor Akadémie Policajného zboru a odborový orgán, ktorý má najviac členov z príslušníkov Policajného zboru,“ uvádza sa v dokumente.
V prípade zámeru odvolať policajného prezidenta z funkcie musí minister vnútra svoj návrh po novom odôvodniť a následne ho musí odporučiť branno-bezpečnostný výbor aspoň trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov výboru.
Zmeny sa týkajú aj pozície šéfa policajnej inšpekcie. „Riaditeľa Úradu inšpekčnej služby vymenúva vláda na návrh ministra vnútra SR na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore pre obranu a bezpečnosť, ak výbor odporučí jeho vymenovanie,“ uvádza sa v novele. Funkčné obdobie riaditeľa inšpekcie sú štyri roky, pričom tá istá osoba môže byť do funkcie vymenovaná aj druhýkrát.
Nový policajný prezident ako aj šéf inšpekcie sú v prípade, že nedisponujú bezpečnostnou previerkou na stupeň „Prísne tajné“, povinní ju vykonať do 30 dní od vymenovania do funkcie. Úrad inšpekčnej služby ako osobitná súčasť Policajného zboru s pôsobnosťou pre celé územie SR na odhaľovanie, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov (Policajného zboru a Zboru väzenskej a justičnej stráže) je za výkon svojej funkcie zodpovedný vláde.
Poslanci NR SR sa dnes budú v druhom čítaní zaoberať návrhom zákona o registri mimovládnych neziskových organizácií. Podľa návrhu rezortu vnútra má byť register informačným systémom verejnej správy, do ktorého sa zapisujú údaje o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, nadáciách, neinvestičných fondoch, občianskych združeniach, odborových organizáciách a organizáciách zamestnávateľov a tiež organizáciách s medzinárodným prvkom. Údajmi, ktoré je potrebné do registra zadať, majú byť napríklad názov a adresa sídla právnickej osoby, identifikačné číslo, právna forma, údaje zriaďovateľov alebo štatutárov či náplň ich činnosti. Registre mimovládnych neziskových organizácií v súčasnosti podľa predkladateľov obsahujú údaje o evidovaných a registrovaných mimovládnych neziskových organizáciách v rôznej kvalite rozsahu a aktuálnosti. Návrh zákona má preto za cieľ vybudovať spoľahlivý a jednotný zdrojový register mimovládnych neziskových organizácií.
Poslanci dnes o jedenástej hodine budú hlasovať o prerokovaných bodoch programu, medzi ktorými sú vládne návrhy zákonov z rezortu životného prostredia a ministerstva hospodárstva, ktoré plénum prerokovalo v utorok po sedemnástej hodine. Hlasovanie o sedemnástej nebude, poslanci sa tak dohodli na poslaneckom grémiu.