Politika Top Zahraničné

Posilnenie populistov a strata hlavných frakcií. Expert narovinu povedal, kam smeruje Únia

Taliansky minister vnútra a líder Ligy severu Matteo Salvini predstúpil v pondelok v noci pred novinárov. Zdroj: SITA/AP

BRUSEL/BRATISLAVA – Voľby do Európskeho parlamentu (EP) sa skončili. Účasť na nich bola najvyššia za posledných 20 rokov. Podľa prognóz bola vyše 50-percentná. Predbežné výsledky hovoria o oslabení dvoch hlavných skupín a naopak posilnenie liberálov, zelených. Podľa očakávania zaznamenali zisk aj euroskeptické a populistické strany.

 

V pondelok v noci boli zverejnené prvé výsledky eurovolieb. Podľa nich získala stredopravicová Európska ľudová strana (EPP) o 38 kresiel menej ako tomu bolo v posledných voľbách. Má tak 179 zo 751 poslancov. 

Ako druhá skončila Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D). So 150 mandátmi tak zaznamenala pokles až o 33 poslancov. 

Dôležitý na týchto výsledkoch je fakt, že skupiny, ktoré spolu v minulom funkčnom období spolupracovali, už nebudú mať v europarlamente väčšinu.

Naopak zlepšenie zaznamenala Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE). Jej súčasťou je aj platforma Obroda francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. ALDE zaznamenala výrazný úspech. Z pôvodných 68 narástol počet ich kresiel v europarlamente na 107. 

Z predbežného prepočítania hlasov vyplýva, že ani frakcia Zelení / Európska slobodná aliancia (EFA) si neviedla vôbec zle. Polepšila si o 18 poslancov. V minulom hlasovaní ich mala 52, teraz 70.

Narástol aj počet voličov, ktorí sa hlasovania zúčastnili. Podľa odhadov bola účasť 50,2 percentná. Je to rekord za posledných 20 rokov.

Slovensko však opäť zostalo na chvoste. K urnám sa pobralo len 22,74 občanov. Naopak najvyššiu účasť zaznamenalo Belgicko s 89 percentami. Má to však háčik. Tam je účasť na voľbách povinná. Kto sa rozhodne hlasovanie ignorovať, vystaví sa finančným sankciám.

Predstavujeme vám oficiálne výsledky prostredníctvom miniaplikácie, ktorú uverejňuje Európska únia v spolupráci so spoločnosťou Kantar. Výsledky naživo sú integrované do miniaplikácie hneď, ako budú publikované na webovej lokalite prvé výsledky z tohtoročných volieb. V ľavej roletke si môžete určiť konkrétnu krajinu, ktorej výsledky vás zaujímajú, ale aj celú Európsku úniu.

Nárast zaznamenali euroskeptické strany

Už pred voľbami bolo podľa prieskumov zrejmé, že vo voľbách do Európskeho parlamentu posilnia euroskeptické strany.

Jedným z príkladov je Francúzsko. Tam porazila stranu prezidenta Macrona Republika v pohybe (získala 22,47 percent) euroskeptická strana Marine Le Penovej Národné združenie s 23,53 percentami.

Francúzsko však nie jedinou veľkou krajinou, kde sa z úspechu môžu tešiť euroskeptici. Veľká Británia je toho príkladom. Strana brexitu, ktorú založil Nigel Farage, len v januári tohto roka podľa predbežných výsledkov získala 31,7 percenta hlasov. Konzervatívci sa podľa toho prepadli až na piatu priečku s 8,71 percentami. Druhí skončili Liberálni demokrati (18,55), za ktorými nasledujú opoziční labouristi a Zelená strana Anglicka a Walesu.

V Taliansku podľa očakávania vyhrala pravicovo-populistická Liga Severu Mattea Salviniho. Podľa predbežných výsledkov získala okolo 33,64 percent. Protisystémové Hnutie piatich hviezd dosiahlo 23,52 percent a druhé miesto. Iný prieskum mu však prisúdil až tretiu priečku.

V neposlednom rade treba spomenúť aj výsledky hlasovania na Slovensku. Tu skončila na treťom mieste strana Mariana Kotlebu ĽSNS. Hlasy jej dalo 12,07 voličov a uhniezdila sa na treťom mieste. Prvýkrát v histórii sa dostala do europarlamentu a to s dvomi zástupcami.

Aký budú mať vplyv výsledky na smerovanie EÚ

Glob.sk oslovil vedúceho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislava Mika s otázkou, ako ovplyvní výsledok volieb budúcnosť a smerovanie Európskej únie. “Myslím si, že bude zložitejšia a živšia diskusia v Európskom parlamente o tých hlavných návrhoch, pretože nesporne narastie počet poslancov, ktorí sú euroskeptickí alebo dokonca proti Európskej únii.”

Ako dodal, ten nárast nie je až taký veľký, ako sa čakalo. “Napriek tomu ich bude viac ako sto a budú výraznou frakciou v rámci europarlamentu.” Aj diskusie budú odrážať oveľa širší rozsah názorov ako doteraz a budeme tak počúvať extrémne výraznejšie pozície a polohy, vysvetlil Miko. “Myslím si, že pre ten europarlament to môže byť aj lepšie, pretože tá diskusia bude živšia a pre voličov zaujímavejšia,” dodal.

Opýtali sme sa aj na horšie výsledky Európskej ľudovej strany (EPP) a Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D), ktoré už nebudú mať v europarlamente väčšinu. Ladislav Miko k tomu poznamenal: “Nemyslím si, že by to malo spôsobiť problém. Znamená to len toľko, že pre získanie väčšiny sa budú musieť tieto dve skupiny, ktorým predtým stačilo, aby sa dohodli medzi sebou, ešte hľadať ďalšieho partnera,” povedal Miko. Dodal, že sa ponúka ALDE, ktorá výrazne posilnila a s ňou sa dá dosiahnuť kvalifikovaná väčšina. Budú sa určite hľadať spojenci aj medzi frakciou Zelených alebo u eurorealistov ECR – konzervatívcov. “To znamená, že tá politická diskusia bude zložitejšia, ale stále sú to najsilnejšie frakcie, ktoré budú mať dominantné slovo pri určovaní budúceho predsedu Európskej komisie.”

Volebná účasť v jednotlivých krajinách

Je extrémna pravica problém?

Ladislav Miko sa vyjadril aj k nárastu preferencií extrémnych euroskeptických strán vo Francúzsku, Taliansku a v iných krajinách a ich vplyve na chod europarlamentu. “Tento vplyv to má už teraz. Sú to významné odkazy z týchto krajín, že ich občania nie sú s niektorými vecami spokojní a chcú ich riešiť rýchlejšie alebo inak, a to s nedá hodiť len za hlavu.”

Ten politický signál je podľa Mika veľmi dôležitý a treba s tým pracovať, ale ako skonštatoval, on nečakal, že by tieto sily mohli získať nejakú výraznú prevahu alebo väčšinu. “Bude ich tam okolo 15 percent, je to významná sila, treba s ňou komunikovať, treba s ňou počítať a bude to komplikovať prácu parlamentu, ale myslím si, že je to stále v rámci demokratickej diskusie a v poriadku,” dodal Miko.

O úspechu kotlebovcov

Úspech Kotlebovej ĽSNS vníma Ladislav Miko ako “smutný, ale súčasne pre mňa ten úspech bol v úvodzovkách, pretože tie pôvodné odhady ukazovali na vyššiu percentuálnu účasť aj na väčší počet voličov”. Ako zdôraznil, na bilbordoch videl 220-tisíc voličov a prišla voliť polovica.

“Aj jej vlastní voliči nerozumejú tomu, prečo sa strana hlásila do európskych štruktúr, keď má v podstate národný program,” poznamenal.

Výsledky eurovolieb na Slovensku

Euroskeptici v parlamente

Za nárastom euroskeptikov a populistov vidí Miko kombináciu faktorov. Tým hlavným sú krízy, ktorým musela EÚ čeliť. “Či už finančná alebo migračná a s tým súvisiace dopady na národnej úrovni, čo sa týka nerovnomerného rozdelenia bohatstva a podobne.” Veľký podiel majú podľa Mika na tomto trende dezinformačné kampane a preháňanie hrozieb, pretože ľudia sa celkom oprávnene obávajú o svoj zažitý spôsob života.

“Pokiaľ niekto hrozí, že sa to dramaticky zmení a spôsob života môže byť nejako výrazne ohrozený a doloží to tým, čo sa v niektorých chvíľach deje v západnej Európe, tak to skutočne vedie k tomu, že ľudia v obave podporia aj takéto extrémne sily.” Ako vysvetlil, ľudia už potom veľmi neštudujú, do akej miery je to pravda a do akej miery je naozaj to nebezpečenstvo až také veľké, ako sa prezentuje. “To ale neznamená, že sa tým netreba zaoberať. Pretože to sú veci, ktoré sú pre ľudí dôležité a preto si myslím, že je to silný impulz aj pre tú politiku na národnej úrovni túto vec riešiť,” dodal Ladislav Miko na záver.

Galéria
Líderka strany Národné zhromaždenie (RN) Marine le Penová na rozlúčku nepríde. Zdroj: TASR/AP
Líder Strany brexitu (BP) Nigel Farage schádza z pódia počas vyhlásenia predbežných výsledkov vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) 27. mája 2019 v Southamptone. Zdroj: TASR/AP
Francúzsky prezident Emmanuel Macron, vľavo, sa stretáva s obyvateľmi po hlasovaní v európskych parlamentných voľbách v Le Touquet, severnom Francúzsku, v nedeľu 26. mája 2019. Zdroj: SITA/AP
Britain’s Prime Minister Theresa May and her husband Philip arrive at a polling station to vote in the European Elections in Sonning, England, Thursday, May 23, 2019.(AP Photo/Frank Augstein)
Britská premiérka Theresa Mayová s manželom Philipom opúšťajú volebnú miestnosť. Zdroj: TASR/AP
navigate_before
navigate_next