Politika Spoločnosť Top Zahraničné

Ukrajinský parlament schválil stanné právo. Na toto sa musia obyvatelia pripraviť

Porošenko podpísal výnos o stannom práve. (TASR/AP)

 KYJEV/ MOSKVA (Redakcia/TASR) – Ukrajinský parlament odhlasoval v pondelok večer zavedenie stanného práva na 30 dní. Reagoval tým na nedeľný incident, keď Rusko zajalo tri ukrajinské lode pri Krymskom polostrove. Informovali o tom tlačové agentúry AP a AFP.

Po ostrej päťhodinovej debate odsúhlasila žiadosť prezidenta Petra Porošenka o zavedenie stanného práva drvivá väčšina ukrajinských zákonodarcov, konkrétne 276. Požadovaných bolo najmenej 226 hlasov.

Súčasťou stanného práva je čiastočná mobilizácia a posilnenie protivzdušnej obrany Ukrajiny. Parlamentu boli predložené aj neurčito naformulované opatrenia ako “posilnenie” protiteroristických krokov a “bezpečnosť informácií”.

Porošenko skrátil dobu trvania

Ukrajinský prezident Petro Porošenko predtým  skrátil navrhovanú dobu trvania stanného práva v krajine zo 60 na 30 dní. Bol to zjavný ústupok jeho oponentom, konštatuje agentúra AP.

Skrátenie znamená, že ukrajinské úrady môžu vypísať prezidentské voľby koncom decembra, čím by ostalo dosť času na ich konanie koncom marca, ako sa očakávalo.

Porošenko uviedol v televíziou prenášanom prejave, že sa rozhodol skrátiť navrhovanú dobu trvania stanného práva o polovicu.

Pôvodný návrh Porošenka kritizovali jeho odporcovia ako pokus o zrušenie volieb v čase, keď má v prieskumoch nízku podporu obyvateľstva.

Branno-bezpečnostný výbor ukrajinského parlamentu odporučil v pondelok poslancom, aby podporili vyhlásenie stanného práva na Ukrajine. Výnos o rozhodnutí Rady národnej bezpečnosti a obrany (SNBO) vyhlásiť na Ukrajine stanné právo podpísal Porošenko, pričom pôvodne malo platiť od 26. novembra do 25. januára 2019.

Po skrátení na 30 dní by malo stanné právo podľa Porošenka platiť od 28. novembra, uviedla agentúra Reuters. Ukrajinský prezident konštatoval, že jeho výnos neobsahuje obmedzenia práv občanov či zámer odkladať voľby.

V súlade s ukrajinským právnym poriadkom musí teraz parlament tento výnos schváliť a potvrdiť najneskôr do dvoch dní.

Čo môže znamenať stanné právo

Ako uviedla televízna stanica 112 Ukrajina, súčasťou opatrení sprevádzajúcich stanné právo sú sprísnená ochrana objektov, pracovná povinnosť pre všetkých práceschopných obyvateľov pri likvidácii následkov mimoriadnych udalostí alebo pri výkone verejnoprospešných prác, využitie firiem – bez ohľadu na to, či sú majetkom súkromníka alebo štátu – pre potreby obrany štátu a rekvirácia súkromného či komunálneho majetku.

Súčasťou opatrení v rámci stanného práva sú aj zákaz nočného vychádzania, mimoriadny režim pri vstupe na územie krajiny a pri jeho opúšťaní, obmedzenie pohybu automobilov, kontrola dokladov a v prípade nutnosti aj prehliadka osobných vecí, áut, nákladov, úradov, bytov či domov a tiež zákaz konania zhromaždení, mítingov, demonštrácií a iných masových podujatí.

Možný je aj zákaz činnosti politických strán a hnutí, spoločenských organizácií, ak bude smerovať k likvidácii nezávislosti Ukrajiny či zmeny jej ústavného poriadku násilnou cestou.

Agentúra RIA Novosti upozornila, že nasledujúce prezidentské a parlamentné voľby sa na Ukrajine majú uskutočniť na jar a na jeseň roku 2019. Oficiálne sa volebná kampaň začína koncom decembra. Záujem uchádzať sa o funkciu prezidenta už prejavilo viacero osôb vrátane expremiérky Julije Tymošenkovej. Samotný Porošenko sa zatiaľ vo veci svojej kandidatúry nevyjadril.

V rámci stanného práva platí aj pozastavenie alebo obmedzenie práva na voľbu miesta prechodného alebo trvalého pobytu, regulácia práce polygrafických firiem, vydavateľstiev, televíznych a rozhlasových staníc či kultúrnych ustanovizní, zákaz obchodovania so zbraňami, chemickými a ďalšími látkami, ako aj s alkoholom, osobitný režim vo sfére výroby a predaja liekov s obsahom narkotických látok, zákaz zmeny miesta pobytu osôb v povinnej vojenskej službe bez povolenia príslušného vojenského komisára alebo teritoriálneho oddelenia rozviedky SBU a povinnosť pre občanov i právnické osoby ubytúvať vojakov.

Môže dôjsť aj k evakuácii obyvateľstva, zavedeniu prídelového systému na zabezpečenie zásobovania potravinami či odvolaniu vedúcich predstaviteľov firiem, ktorí neplnia nariadenia o stannom práve.

 Čo tomu predchádzalo

Vyhlásenie stanného práva je reakciou na incident, ktorý sa v nedeľu odohral v Azovskom mori.

Rusko tvrdí, že plavidlá ukrajinských námorných síl – Berďansk, Nikopol a Jany Kapu – v nedeľu narušili ruskú hranicu, nereagovali na výzvy sprevádzajúcich plavidiel pohraničnej služby FSB a Čiernomorskej  flotily a dopustili sa nebezpečného manévrovania. Posádky i lode boli zadržané.

Velenie ukrajinskej armády informovalo, že do incidentu s ruskými loďami prerástol vopred naplánovaný presun ukrajinských plavidiel z prístavu Odesa do prístavu Mariupol, ktorý sa začal 23. novembra.

Reakcia ministerstva zahraničia

Slovensko vyzýva Ruskú federáciu, aby v súlade s medzinárodným právom umožnila voľný prístup k ukrajinským prístavom na pobreží Azovského mora. Vo svojom stanovisku v súvislosti s ruským zajatím troch ukrajinských lodí v Azovskom mori to uvádza Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR. Obe strany zároveň vyzvalo k rozvahe s cieľom vyhnúť sa ďalšiemu vyhroteniu napätia.

“Kroky vedúce k eskalácii napätia na anektovanom Kryme v Azovskom a Čiernom mori porušujú zvrchovanosť Ukrajiny a podrývajú bezpečnosť a stabilitu v širšom regióne,” napísal rezort diplomacie s tým, že Slovensko suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v medzinárodne uznaných hraniciach plne podporuje. Zopakoval tiež, že upokojenie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou je jednou z priorít slovenského predsedníctva v OBSE.

Prezident Kiska vyzval na zastavenie eskalácie

Na situáciu už reagoval aj  prezidentský palác. “Prezident Andrej Kiska považuje zvyšovanie napätia na okupovanom Kryme a v Azovskom mori za neakceptovateľné. Podľa prezidenta je nevyhnutné zastaviť eskaláciu, zdržať sa agresívnych krokov a upokojiť situáciu. Slovenská republika neuznáva nelegálnu anexiu Krymu a podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach,” uviedol poradca prezidenta pre komunikáciu Roman Krpelan.

Premiér Pellegrini je znepokojený

K napätej situácii sa na sociálnej sieti vyjadril  aj slovenský premiér Peter Pellegrini:  “Z Kyjeva dnes prichádzajú informácie, ktoré ma vážne znepokojujú. Politické vyjadrenia ako – stanné právo, plná bojová pohotovosť, či vyhlásenie vojnového stavu znepokojujú nielen medzinárodnú verejnosť, ale aj nás priamych susedov Ukrajiny.
Toto nie sú dobré správy.” 

“Úprimne si želám, a myslím, že hovorím v mene každého občana Slovenskej republiky, aby došlo k upokojeniu vyhrotenej situácie. Nikto si neželá ozbrojený konflikt a na diplomatickej úrovni je potrebné urobiť všetko pre zachovanie pokoja v Európe,” dodal premiér.