Domáce Ekonomika GPlus Kauzy Domáca Top

Poľsko je pre nás riziková krajina. Kŕmili nás už konským mäsom, či posypovou soľou

Kŕmili nás už konským mäsom, či posypovou soľou. ( ilustračná fotografia: TASR / František Iván)

BRATISLAVA – Kauza s pokazeným mäsom z Poľska stále žije v spoločnosti. Ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš priznal, že Poľsko je pre nás riziková krajina. Dokazuje to množstvo káuz s potravinami dovezenými z Poľska, ktoré sa priamo dotkli aj našej krajiny. Za posledných šesť rokov ich bolo viac ako dosť – či už to bola posypová soľ v potravinách, jed na potkany v sušenom mlieku, či jahody s vírusom spôsobujúcim hepatitídu typu A. Všetky prípady sa priamo dotýkali slovenského spotrebiteľa. Napriek tomu sa s týmto problémom nič nerobí a ministerka pôdohospodárstva ľuďom iba odporučila, aby kupovali potraviny od slovenských výrobcov.

 

V poslednom čase sa nielen na Slovensku, ale aj na pôde Európskej komisie rieši kauza s poľským bitúnkom, ktorý mal nelegálne obchodovať s chorým dobytkom. Upozornil na to reportér poľskej televízie TVN24, ktorý odvysielal reportáž o tom, že v bitúnku spracovávajú dobytok, ktorý nevedel stáť na nohách. “Vedúci mi prikázal, aby som mäso označil ako zdravé a trochu ho prikrášlil. Bolo to hrozné, verte mi. Zo smradu hnijúceho mäsa sa vám chce vracať. Musel som ho zoškrabovať nožom, aby vyzeralo lepšie,” povedal reportér Patryk Szczepaniak. “Aj tak nevieš, čo ješ,“ povedal mu jeho vedúci, keď sa ho reportér pýtal, či mäso nie je pokazené. Bitúnok bol následne uzavretý. Ani z ďaleka to však nie je jediný škandál, ktorý sa priamo dotkol aj slovenských spotrebiteľov a našej krajiny. Za posledné obdobie ich bolo hneď niekoľko – či už od burgerov s konským mäsom, cez salmonelove kuracie mäso, až po mäsové výrobky s posypovou soľou.

Kauza, ktorá sa najväčšmi vryla do pamäte Slovákov bola s potravinami, ktoré namiesto klasickej jedlej soli solili s technickou posypovou soľou. V kauze figurovala firma, ktorá viac ako desať rokov nakupovala tritisíc ton technickej soli za mesiac a následne ju prebaľovali za jedlú soľ a distribuovali do poľských podnikov. Kým distribútor nakúpil technickú soľ za 34 eur za tonu, do podnikov ich predával za trojnásobnú cenu. V prípade Poľska bolo zasiahnutých zhruba 30-tisíc podnikov, ktoré technickú soľ nevedomky nakupovali. Rovnako, ako v prípade bitúnku na škandál upozornila televíza TVN24. Technická soľ sa od jedlej soli líši tým, že obsahuje stokrát viac síranu sodného ako tá klasická. Rovnako obsahuje ťažké kovy a jedovatý dioxín spôsobujúci rakovinu a iné vážne ochorenia. Kauza sa objavila v roku 2012.

Technická soľ sa nachádzala najmä v poľských mäsových výrobkoch a údeninách. Zdroj: TASR / AP

Následne sa u nás neustále opakuje škandál s kuracím mäsom so salmonelózou. Podľa štátnej veterinárnej a potravinovej správy a Úradu verejného zdravotníctva sme tento problém na Slovensku riešili v roku 2010. Salmonelóza je črevné ochorenie, ktoré je prenášané najmä domácimi zvieratami ako sú ošípané, hovädzí dobytok, hydina a ich produkty. Človek sa nakazí nedostatočne tepelne upraveným mäsom. Počas ochorenia má nakazený pacient bolesti hlavy, horúčky nad 40 stupňov celzia, zvracia, má bolesti brucha a hnačky. Ochorenie zvyčajne ustúpi do troch dní. 

Ďaľšou kauzou bolo konské mäso namiesto hovädzieho v mrazenom polotovare (mäsová placka) pre burgery. Poľský výrobok sa dostal do ôsmych slovenských prevádzok, pričom jednou z nich bola aj školská jedáleň v Senici. Počas kontroly Úradu verejného zdravotníctva sa v kuchyni už ale nenachádzal a vedúca školskej jedálne čestne prehlásila, že celá dodávka 36 kusov mäsovej placky bola zlikvidovaná a vyhodená do odpadu. Kauza sa objavila v roku 2013.

V systéme Rýchleho výstražného systému pre potraviny a krmivá (RASSF) sa zobrazil aj prípad, keď do cukroviniek vyrobených v Poľsku dávali sušené mlieko, v ktorom bol nájdený jed na potkany. Konkrétne desať ton sušeného mlieka bolo distribuovaných do šiestich spoločností, pričom až tri tony boli kontaminované. Použili ho do rôznych druhov trubičiek, oblátok a waflí, ktoré následne boli stiahnuté zo slovenského trhu. Samotný jed na potkany alebo toxan granulat nie je klasifikovaný ako nebezpečný. Rizikom sa stáva pri jeho veľkej konzumácii. Tento prípad bol medializovaný v roku 2013.

V prípade burgerov s konským mäsom vedúca školskej jedálne tvrdila, že celú objednávku zlikvidovala. Zdroj: ÚVZSR

Na základe podnetu istého spotrebiteľa v Prešove vykonali inšpektori Regionálne veterinárnej a potravinovej správy kontrolu v supermarkete, kde našli falošný kakaový prášok z Poľska. Nachádzali sa v ňom drvené kakaové šupky, ktorými výrobca mohol nadstaviť až 20 percent obsahu balenia. Spotrebiteľ, ktorý na prípad poukázal sa sťažoval na prítomnosť cudzích jemných čiastočiek. Prípad medializovali v roku 2012.

Poľské potravinárstvo čelilo aj škandálu s hrubozrnnou ryžou, v ktorá obsahovala dvojnásobne viac olova ako je povolené. Išlo o ryžu vo varných vrecúškach, ktorá sa nachádzala vo viacerých známych slovenských obchodoch. Kilogram tejto ryže obsahoval až 0,51 miligramu olova, a tým sa stala nevhodná na spotrebu. Norma povoluje maximálne 0,2 miligramu olova na kilogram ryže. Tažké kovy sa našli aj v parnej mrkve z Poľska. Rovnako obsahovala dvojnásobné množstvo ťažkého kovu, konkrétne kadmia, ako povoľuje norma. V tomto prípade je maximálny povolený limit 0,1 miligrami kadmia na kilogram, v kontaminovanej mrkve sa ho nachádzalo až 0,210 miligramu ma kilogram. 

V hrubozrnnej ryži z Poľska sa nachádzal dvojnásobne vyššie množstvo olova, ako je dovolené. Zdroj: TASR / AP

V prípade zeleniny sa objavila kauza, kde v kvasenej kapuste z Poľska bola prítomná kyselina mravčia. Ide o látku, ktorá v potravinách nie je povolená. Celkovo sa kontaminovaná kapusta dostala do piatich slovenských prevádzok. Samotná kyselina mravčia spôsobuje na koži nepríjemné pluzgiere a nachádza sa v jedoch žihadiel včiel a mravcov. V minulom roku slovenské médiá obehla informácia, že v obchodoch sa nachádzajú mrazené jahody, ktoré obsahujú vírus spôsobujúci hepatitídu typu A. Podľa švédskych a rakúskych odborníkov sa jahody do členských štátov Európskej únie dostali z Poľska. V oboch krajinách zaznamenali desiatky prípadov tohto ochorenia. Rovnako sa počas kontrol ŠVPS zistilo, že obchody predávajú včelí med lesný, v ktorom sa potvrdili veterinárne liečivá sulfoamidy. 

Samostatná kategória sú škandály s vajíčkami dovezenými z Poľska. V roku 2012 boli na slovenský trh dodané slepačie vajcia, v ktorých sa nachádzali plesne. V ten istý rok sa na Slovensko dostali aj pokazené vajíčka, pričom na ne doplatili najmä deti v Komárne. Z vajíčok, ktoré použila školská jedáleň istej základnej školy, sa 28 žiakov nakazilo salmonelózou. V tom čase bolo týmto ochorením nakazených viac ako 50 ľudí, ktorí skončili v nemocnici. Kontrolou sa následne zistilo, že vajcia mali sfalšované identifikačné znaky z niektorej domácej linky, ktoré distribuoval dodávateľ z Trenčína. Prípadom sa zaoberala aj polícia na základe dvoch trestných oznámení na neznámeho páchateľa z dôvody všeobecného ohrozenia skupiny obyvateľstva.